Scenáristka Slovanov: Čo sa týka písomnej zmienky, máme doslova jednu vetu o období, v ktorom sa seriál odohráva

BRATISLAVA / Scenáristka Veronika Kolejáková stojí za chystaným megaseriálom Slovania. Ako vznikal scenár a koľko trval, sa dozviete v rozhovore.

Veronika, vy ste spoluautorka scenáru, dobre to hovorím, lebo scenár nie je len čisto vaše dielo, ale ste sa na ňom podieľali viacerí. Bola to taká kolektívna práca.

Áno, v tomto prípade sme vlastne boli tí hlavní autori traja. Ja spolu s mojím manželom Jozefom sme boli pri vzniku toho prvotného námetu, potom sme si pribrali k sebe Jána Luterána, to je náš kolega z viacerých predošlých projektov. A takisto nám pri tom veľmi príjemným spôsobom pomáhala Kristína Lévai, ktorá nám robila vlastne aj takú dramaturgiu aj spoluautorstvo.

Všetci ste fanúšikovia histórie, že ste sa pustili do takéhoto diela?

Tak dá sa povedať, že nás zaujímali takéto látky dobové aj preto, že vlastne mať možnosť spracovať nejaké nepreskúmanejšie obdobie má potenciál pre nejaké tajomno. Takže my ako autori sme si predtým samozrejme napozerali rôzne historické príbuzné zdroje, ale museli sme konzultovať. Určite sme si nemohli vystačiť s vlastnými vedomosťami.

Bola aj nejaká vyložene inšpirácia, že pamätáte si ten moment, kedy to prišlo, že toto by sme mohli urobiť. Niečo takéto?

Áno, bolo to vlastne na popud toho, že Slovenská televízia vysielala často také tie retro inscenácie z Veľkomoravskej ríše a v momente, keď sme jedného dňa zbadali, že sú tam takíto slovenskí herci v tých kožušinách a dobovo kostýmovaní a pozerali sme zároveň seriály, ktoré boli z iných historických období, zahraničné, tak sme si povedali, že prečo vlastne nie? Ale zatiaľ to bolo len ako fáza nápadu, nedalo sa ešte vedieť, či to prejde, ale v Jojke to vlastne prešlo.

Na základe čoho ste vlastne vytvárali ten príbeh, odohráva sa v 7. storočí, pokiaľ si dobre pamätám v Karpatskej kotline a z toho obdobia u nás neexistujú v podstate žiadne dobové dokumenty, nič, o čo by sa dalo oprieť. Ako ste na to išli, ako to vznikalo?

Tak čo sa týka písomných zachovaných dokumentov, máme doslova jednu vetu, v jednej kronike je jedna zmienka, ostatné zmienky ako keby sú prázdne a vlastne sa dá spoliehať len na tú hmotnú kultúru a archeologické nálezy. Takže sme sa vlastne poradili, kto zo slovenských, poprípade aj medzinárodných, ako to aj nakoniec bolo z Ukrajiny kolegov, by nám dokázal povedať k tomu nejaké zaujímavé informácie, ale vlastne keďže sme scenáristi a autori, tak tam si vždy treba aj toho konzultanta tak nastaviť, aby nebol tak prísny, ako na iných vedeckých kolegov.

Lebo to nie je dokumentárny seriál, ale je to príbeh.

Áno, čiže nastaviť si tú komunikáciu tak, aby nám dovolili niektoré veci a pred niektorými nás vystríhali alebo by nám povedali, že by to bolo už proti autorskej licencii, čiže v Podunajskom múzeu v Komárne bolo práve po výstave Slovania Avari, takže tam sme zamierili a aj s Jožkom sme sa snažili nasať také tie prvotné informácie a potom sme si dohodli spoluprácu, vlastne reálne komentovanie nápadov na príbeh a tak.

Ako dlho trvá, kým vznikne takýto scenár, ako dlho ste to dávali dokopy?

Úvodná fáza toho námetu bola naozaj o tom naštudovaní si, ale vo výsledku sme ten námet spracovali za niekoľko mesiacov a potom už vlastne prišlo na tie jednotlivé scenáre a mali sme slobodu, keďže to ešte nebolo obsadené, ani to nemalo presný termín nakrúcania, takže sme vlastne zhruba ďalšieho pol roka venovali napísaniu tých prvých verzií.

Viem, že ten pôvodný scenár mal 16 častí, teda rátalo sa so 16 časťami, nakoniec sa to skresalo na 12, ak sa nemýlim?

Áno.

Bol to veľký boj, aby ste to s tvorcami ostatnými zladili nejak dokopy?

Tak bolo nám ľúto určitých dejových motívov, tých dôvodov na to skrátenie bolo viac. Vždy prevládnu tie produkčné, aby bola únosná realizácia, ale v konečnom dôsledku sa nám niektoré škrty aj hodili, lebo sme si uvedomili, že pokojne ten príbeh naberie dynamiku. Ale zase napríklad to boli také pasáže, ktoré zas boli takým ponorom do niektorých postáv, ktoré sme museli obetovať. Ako keby nie tie postavy, ale časti ich príbehu, ale nemyslím si, že by sme to ochudobnili, len sme museli byť takí trochu ekonomickí.

Možno aj rýchlejší a dynamickejší.

Áno, v televízii je scenáristika o tom, že treba mať k tomu textu flexibilnejší vzťah.  Nie je to ako pri filme.

Ako sa vám spolupracovalo s Vandou Hrycovou, ktorá to má na svedomí celé ako producentka?

Tak Vanda je človek, ktorý má neskutočnú energiu, ona je naozaj schopná vybaviť, presadiť, takže ona je vlastne v tom zároveň dobrá producentka, že dáva slobodu tvorcom, kde máme my tie kompetencie, čiže vlastne skvelé to bolo v tom, že na nás nechala úpravu tých scenárov a mohli sme si vyargumentovať čo a prečo by sme si tam dovolili ponechať a čo sme sa rozhodli napríklad aj my zmeniť. S ňou sa podľa mňa robí skvele a myslím si, že naozaj sa ten projekt udial hlavne vďaka tomu, že si to zobrala do rúk.

Bude nielen seriál, ale bude aj kniha, to poviem otvorene a kniha bude obsahovať všetkých tých častí, nazvime to, že to je ten komplexnejší príbeh alebo tak ako ste ho pôvodne zamýšľali?

Áno, vlastne sme mohli tým pádom využiť naspäť ten materiál, ktorý sme mali z tých 16 scenárov. Táto kniha, ktorá vyjde vo vydavateľstve Ikar, bude aj taká psychologická, ešte je tam možnosť vždy pri tej próze, keďže je to kniha, ktorá má 350 strán, tak tam sa dá vžiť napríklad do postavy, ktorá stratila pamäť. Bolo to treba napísať ako v románe, že je tam kapitola takéhoto človeka, že sa tam dajú zvýrazniť aj takéto psychologické momenty a inak ako v seriáli, takže ľudia podľa mňa majú prečo po nej siahnuť.

​