Oblačno
-2°
Bratislava
Gašpar
29.1.2023
Meteorologička Miriam Jarošová: Koronakríza mala priaznivý vplyv na ovzdušie
Zdielať na
Noviny PLUS

Meteorologička Miriam Jarošová: Koronakríza mala priaznivý vplyv na ovzdušie

Zdroj: noviny.sk

BRATISLAVA / Pandémia koronavírusu zmenila svet, priniesla mnoho problémov, starostí i smútku. Sú však isté uhly pohľadu, pri ktorých možno povedať, že svet zlepšila. Utlmenie ekonomickej aktivity i cestovania pomohlo atmosfére našej planéty. Ako sa to prejavilo, o tom sa porozprávame s našou meteorologičkou Miriam Jarošovou.

Dlho sa hovorí o tom, že toto utlmenie ekonomickej aktivity a cestovania, malo priaznivý vplyv na pozemskú atmosféru. Ako sa to prejavilo za rok?

Malo to priaznivý vplyv, pretože sa stoplo cestovanie. V mnohých častiach sveta sa pozastavil aj priemyselný život. Vypúšťalo sa oveľa menej exhalátov do ovzdušia, ako za normálnych podmienok. A bolo veľmi pekne vidieť na čínskom ovzduší, ako sa to vyčistilo, pretože je známe, že v Číne sa vyrába aj pre zvyšný svet a tam sa to prejavilo úplne. Ja hovorím, že úžasné, takým nie celkom odborným slovom. Aj zastavená letecká doprava priniesla menej enoixov, teda oxidov dusíka do atmosféry a za ten minulý rok si myslím, že tí čo sa zaoberajú čistotou ovzdušia mohli byť spokojný. Len bohužiaľ to nevydržalo veľmi dlho.

Máme pripravený graf, kde to je pekne vidieť, ako sa od februára do apríla minulého roka dramaticky znížil podiel oxidu dusného. Tuto to pekne vidíme. Jedno je Rím, Madrid, New York a Dilí. Všetko to ide raketovým spôsobom dole ale už sa to opäť vracia do normálu. Je to citeľné aj na Slovensku?

Aj na Slovensku to bolo citeľné, pretože tým, že sa zastavila letecká doprava, tak tých znečisťujúcich látok, ktoré sa k nám nejakým spôsobom dostali bolo menej. Samozrejme u nás sa zlepšila kvalita vzduchu aj tým, že sa už skôr zastavili také tie najviac znečisťujúce výroby, ktoré sme tu mali. Ale sú niektoré lokality na území Slovenska, ktoré majú stále problém s kvalitou ovzdušia pri niektorých poveternostných situáciách. Keď sa nad našim územím rozprestrie oblasť vysokého tlaku vzduchu, teda tlaková výš, väčšinou sa tešíme lebo to je ustálené počasie ale tie podmienky na ventiláciu a odvádzanie znečisťujúcich látok z daného miesta a rozptyl týchto znečisťujúcich do ovzdušia je veľmi slabý. Takže na niektorých lokalitách, ktoré sú učupené v dolinách a kotlinách a sú obkolesené horami, tak tam sa tieto ventilačné podmienky dramaticky znižujú a potom sa tam zvyšuje koncentrácia znečisťujúcich látok. Treba ale priznať, že tieto znečisťujúce látky si tam donášame my sami, tým že kúrime nekvalitnými vecami. Kúrime dokonca tým, čo by do pece ísť vôbec nemalo.

Áno, to už som zažil a videl. Z tohto pohľadu by to mohlo mať aj priaznivý vplyv na klimatickú zmenu. Je menej nečistôt v ovzduší, menej skleníkových plynov, menej globálneho otepľovania, či mýlim sa?

Mýliš sa. Už sa nám podarilo do atmosféry dostať toľko znečisťujúcich látok, že keď by sme chceli iba obyčajný oxid, obyčajné Co x nejaké dostať naspäť a keby sme si povedali, že zrovna dnes slávnostne povieme, že všetky zdroje takýchto znečisťujúcich látok zatvárame a už nič do atmosféry nebudeme vypúšťať, tak by trvalo stáročia aby sme sa dostali na takú hodnotu, ktorú sme tu mali v osemdesiatych rokoch, pretože to má strašne dlhú dobu zotrvačnosti v atmosfére a veľmi pomaly sa znižuje koncentrácia toho v atmosfére. Takže na jednej strane, toto nám trošku pomohlo, že sa ten život zastavil a že sa nevypúšťalo toľko, koľko za normálneho života do atmosféry dostalo, ale zároveň si treba uvedomiť, že už je tam toho naozaj tak veľa, že myslieť si, že pár mesiacov nič nerobenia, nevypúšťania týchto znečisťujúcich látok nás nejakým spôsobom zachráni.

To znamená, že klimatická zmena postupuje a bude postupovať. Je to už citeľné aj u nás, že sa, keď to porovnáme spred niekoľkých desaťročí, zmenilo podnebie na Slovensku?

Je to citeľné, stačí sa pozrieť na uplynulú zimu. Veľmi málo snehových zrážok sme mali v nížinách. Síce sa na pár chvíľ vytvorila súvislá snehová pokrývka, ale veľmi rýchlo táto snehová pokrývka aj doslova zmizla. Nie že by sa ten sneh rozpúšťal a prinášal vlahu do pôdy, ale veľmi rýchlo to sublimovalo a veterným počasím sa vlastne tá pôda veľmi rýchlo vysúšala. Tieto zrážky nám budú na jar chýbať pri zakladaní úrody. To je jedna vec. Druhá vec je, že už sa nejakým spôsobom ani nedivíme tomu, že sa v zimnom období dostane teplota v tých nížinách Slovenka na 12 až 14 stupňov. Tento rok sme mali vyše 20,6 stupňa Celzia ako zimnú teplotu. Na severe Slovenka sa tiež objavujú teploty, ktoré neboli štandardné, ale za uplynulé roky sa aj na severe Slovenska často objavuje, že príde síce sneh, ale v zápätí príde do toho teplý vzduch s tekutými zrážkami, ktoré tento sneh rozpustia.

Uvidíme ako sa to bude vyvíjať smerom ďalej. Zatiaľ to nevyzerá veľmi optimisticky.

 Netreba strácať nádej!

Súvisiace články

Najčítanejšie