Etnologička Katarína Nádaská o seriáli Slovania: Tvorcovia si vybrali veľmi ťažké obdobie, obdivujem ich

BRATISLAVA / Tento týždeň sa na televíznych obrazovkách rozbehol veľkolepý príbeh z dávnych čias. Seriál Slovania sa odohráva v období, keď naši dávni prapredkovia prišli na územia, na ktorých sa dnes rozkladajú slovanské krajiny. Čo o tomto období vieme, čo je len fantázia tvorcov, to sa dozviete v rozhovore s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

Seriál sa odohráva v siedmom storočí, ako to bolo v skutočnosti? Kedy a odkiaľ prišli prvé Slovanské kmene do našich končín?

Všeobecne uznávaná teória je, že po sťahovaní národov. Poslednou vlnou bol príchod Slovanov a ich pravlasť bola niekde medzi riekami Dneprom a Dnestrom. Zrejme išlo o také bačoriny a močaristé územia, ktoré bolo treba neustále vysušovať, pretože boli poľnohospodári a bolo treba vyklčovať a vysušovať pôdu. Bolo to také nehostinné, čize viac menej celkom si myslím, že to bolo aj vítané, keď sa posunuli a z tej pravlasti sa rozdelili na také základné kmene, čiže preto hovoríme aj o južných Slovanoch, to je v podstate dnešné Bulharsko, Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko. Západní Slovania tam patríme my, Češi, Poliaci… A potom sú to samozrejme ešte východní Slovania Ukrajinci, Rusi, teda Európska časť Ruska. Boli to také tri hlavné prúdy. O Slovanoch vo všeobecnosti môžeme povedať, že  už keď prišli do Európy boli poľnohospodári a napríklad konkrétne západní Slovania, aby sme to konkretizovali na našom území, sa nestretli s nejakou ľudoprázdnou oblasťou. Bola tu civilizácia Keltov a je celkom zaujímavé, že nemáme nijaké správy, že by došlo k nejakým potýčkam. Pravdepodobne Slovania splynuli so zvyškom Keltského obyvateľstva. Dá sa povedať, že im to išlo k duhu, pretože Kelti boli skvelí remeselníci, vynikajúci architekti, doslova by sme mohli povedať Keltské mestá opidda, ktoré sa našli aj v Bratislave, sú úžasné. Slovanská kultúra išla hore. Treba povedať, že ten hlavný rozdiel pre roľníka je podstatné mať dobre poorané pole, dobre zasadené rastliny a osivo, aby bola dobrá úroda. Čiže tak, ako sa Slovania starali o to aby sa rozvíjala ich oblasť a šieste storočie bolo celkom relatívne pokojné, pretože tým ako prišli sa usadili, budovali hradiská a postupne sa stabilizovali  v novej krajine a celkom sa im darilo, až do šiesteho storočia, keď prišli Avari a trošku to tam zamútili.

Z toho čo hovoríte je celkom možné, že Slovania nevykynožili Keltov, ako bolo v tých časoch dobrým zvykom, keď sa stretli dva cudzie kmene, tak to bolo kto z koho, ale skôr sme s nimi splynuli, tým pádom nejaké keltské gény v nás zostali z tých dávnych čias?

Nepochybne, že áno! To je samozrejmé.

Hovorili ste aj to, že to boli predovšetkým poľnohospodári, teda obrábali pôdu. Živili sa aj lovom? Akým spôsobom fungovali? Ak sa to dá na základe niečoho vydedukovať.

Áno. Treba povedať, že ja napríklad veľmi obdivujem autorov tohto seriálu. Vybrali si mimoriadne historicky ťažké obdobie, kedy tých relevantných názorov máme veľmi málo. Vieme že boli skvelí poľnohospodári a remeselníci. Spoločnosť sa začala trocha triediť, že ja budem poľnohospodár, ja budem remeselník ale zároveň ten remeselník aj poľnohospodár si vedel spočiatku urobiť všetko, čo potreboval. Samozrejme bolo potrebné mať aj bojovníkov. Kelti napríklad dokázali ťažiť železnú rudu a spracovávať ju, ukuť na tú dobu skvelé zbrane a meče. Toto všetko do seba Slovania vstrebávali a samozrejme vieme, že boli skvostní šperkári. Najviac takýchto údajov z tohto obdobia, o ktorom sa rozprávame máme z archeologických nálezov. Je zaujímavé že v okolí Zemplína neustále za posledných tridsať rokov pribúdajú archeologické nálezy. V horách, lesoch kde tie hradiská nebolo tak ľahké objaviť, tak teraz vychádzajú na povrch takéto nové mnohé archeologické nálezy, ktoré nám dodávajú správy o tom, ako Slovania v tomto ranom období po príchode na naše územie žili.

Čiže toto sú všetko nepriame dôkazy.  Keď som sa rozprával so scenáristkou, povedala mi, že z toho obdobia existuje vraj, čo sa týka tých písomných dokumentov, tak existuje jedna veta.

Máme správy od Herotoda a Prokopia. Boli to samozrejme antický historici a potom už v tom neskoršom období, napríklad obdobie, keď Slovania mali určité vojenské roztržky s Avarmi a podobne.Ale to máme práve od susedných napríklad Frankov, ako sa formovala Franská ríša, bolo v nej aj skôr prijaté kresťanstvo. A bola tu tiež Fredegarova kronika. Kronikári, ktorí podávali správu, že ako to u tých pohanských Slovanov funguje, takže niečo máme. A máme tiež literatúru odbornú. Spomeniem napríklad Lubora Niederle, ktorý bol vynikajúci český archeológ, etnograf a historik. Napísal 10- dielnú skvelú radu o živote starých Slovanov. Treba brať do úvahy aj to, že toto dielo bolo mimoriadne precízne napísané ale vzniklo v prvej tretine 20. storočia, čiže odvtedy tie poznatky sú už trochu iné, najmä archeologické, etnolingvistické a historické, ktoré nám každým rokom pribúdajú.