Lekárka o postcovidovom stave: Pacienti nám blúdia medzi ambulanciami, dobré by boli postcovidové centrá

Lekárka o postcovidovom stave: Pacienti nám blúdia medzi ambulanciami, dobré by boli postcovidové centrá Zdroj: noviny.sk
BRATISLAVA / Priebeh ochorenia Covid-19 je individuálny . Od ľahkého bez závažných prejavov až po život ohrozujúci stav. Prekonať ho je pre pacienta prvým úspechom, no čoraz viac vyliečených pociťuje komplikácie aj v období rekonvalescencie. Sú unavení, vyčerpaní, trápi ich dýchavičnosť, pretrvávajú problémy s návratom chuti a čuchu. Čo je to post-covidový syndróm alebo aj tzv. "dlhý" covid, ako s ním žiť a ako sa s ním vysporiadať, sa dozviete s primárkou Neurologickej kliniky FNsP Nové Zámky, Dašou Viszlayovou.

Ako keby nestačilo, že už viac, ako rok sa trápime s Covidom. Existuje ešte aj takzvaný dlhý alebo chronický Covid. Čo to teda je?

Z medicínskeho hľadiska zadefinovať dlhý alebo chronický Covid nie je až také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pokiaľ by sme sa držali britskej definície, tak tá rozlišuje tri druhy Covidu. Prvý je akútny Covid, kedy od vzniku ťažkosti pacienti bojujú s príznakmi prvé štyri týždne. Potom je to pokračujúci symptomatický Covid, kedy majú príznaky medzi štvrtým a dvanástym týždňom od vzniku ťažkostí a ten posledný je postcovidový syndróm, kedy príznaky trvajú viac ako dvanásť týždňov. Tie posledné dva spomenuté zaraďujeme do toho dlhého alebo chronického Covidu. Ak by sme sa držali americkej definície, tak americká definícia je založená na tom, že je presne definovaný súbor príznakov, ktoré by mali trvať viac, ako dvanásť týždňov po prekonaní infekcie Covid 19.

Je teda ten dlhotrvajúci syndróm problémom len ľudí, ktorí prekonali ťažký priebeh toho klasického Covidu, alebo postihuje aj inú skupinu ľudí, či pacientov?

Čo sa týka chronického Covidu postihuje aj pacientov s miernym alebo stredne závažným priebehom Covidu, čiže nie je viazaný len na tie ťažšie priebehy. Máme známe určité rizikové skupiny, ktoré by ten dlhý Covid mohli utrpieť skôr ako pacienti, ktorí ich nemajú. Je to vek nad 50 rokov, obezita, sú to astmatici, sú to pacienti, ktorí v tých prvých dňoch ochorenia majú určité spektrum ochorení ale stále presne nevieme prečo u niektorých ten chronický Covid jednoducho príde a u niektorých nie.

Aké problémy majú tí pacienti a načo sa sťažujú? Zrejme to nebudú klasické dva, tri týždne a môžeme ísť do práce, ale tí ľudia predpokladám nevládzu. Vy sama ste primárkou neurológie, čo teda znamená, že ten Covid nie je len záležitosťou špecialistov na pľúca. Aké majú príznaky alebo ťažkosti títo ľudia?

Tie príznaky sú naozaj taká všehochuť rôznych poškodení alebo rôznych systémových postihnutí. Najčastejšie na čo sa pacienti sťažujú je únava, bolesti hlavy, bolesti chrbtice, pociťujú rôzne nepríjemne pocity, pálenie a tŕpnutie rôznych častí tela. Sú tiež menej výkonní, sú unavení a čo sa týka dychových ťažkostí, majú stále pocity nedostatku vzduchu, nevedia sa nadýchnuť, majú hnačky a búšenie na srdci. Čo sa týka neurologických ťažkostí, tak veľmi často sa vyskytuje takzvané zahmlenie mozgu, teda nie sú schopní myslieť tak aktívne, ako to bolo pred prekonaním ochorenia Covid – 19 a veľmi často vídavame psychiatrické príznaky. Sú to hlavne úzkostné stavy a stavy depresie.

Starostlivosť o takýchto pacientov je dlhodobá, vyžaduje si spoluprácu viacerých špecialistov. V tejto súvislosti sa začalo hovoriť o takzvaných covidových klinikách alebo o využití slovenských kúpeľných stredísk, ktorých máme dosť a majú veľké kapacity, čo sa týka ubytovania. Hovorí sa o tisíckach lôžok, ako teda vieme týmto ľuďom pomôcť a na koho by sa mali obrátiť ak tie problémy pretrvávajú?

Naše Ministerstvo zdravotníctva aktuálne volí ten prístup, že pacienti majú byť manažovaní v prvom rade cestou obvodných lekárov, ktorí v prípade potreby ich majú odoslať za špecialistami. Z môjho pohľadu to nie je celkom šťastné riešenie, pretože obvodní lekári sú preťažení, špecialistov je málo a pacienti nám naozaj blúdia medzi ambulanciami. Čo sa týka rehabilitačnej liečby, zase treba zdôrazniť to, že aj v rámci postcovidových ťažkostí máme pacientov, ktorí sú pacienti po prekonaní a boli napríklad na pľúcnej ventilácii a tie ťažkosti, ktoré majú následok, u nich by časom malo nastať zlepšenie toho stavu. V rámci chronického Covidu sú zase pacienti, u ktorých ten stav kolíše. Chvíľu je lepšie a chvíľu je horšie. Potom máme pacientov, u ktorých je veľmi vyznačený únavový syndróm. Chronická únava. Manažment týchto pacientov sa odlišuje hlavne vo vzťahu k ich denným aktivitám, k ich rehabilitácii. Treba to veľmi citlivo rozlišovať. Z môjho pohľadu sú postcovidové centrá určite na mieste a sú na mieste zriadenia špecializovaných ambulancií, kde by pacient dostal kompletnú starostlivosť.

Dočkáme sa toho v reálnom čase? V Českej republike takéto centrum je, kedy bude na Slovensku?

My sme v Nových Zámkoch u nás vo fakultnej nemocnici mali už diskusiu. Zhodli sme sa, že postcovidové centrum pre náš región je potrebný. Požiadali sme Ministerstvo zdravotníctva o súhlas so zriadením postcovidového centra ale zatiaľ odpoveď nemáme. Chce to systémové riešenie. Ponúkli sme aktivitu v rámci nášho vlastného pracoviska ale bola by potrebná odborná diskusia, ktorá by nejakým spôsobom pacientov nasmerovala, kedy a v akom prípade sa môžu liečiť sami a kedy je potrebné odborníka vyhľadať, a ak áno, tak akého.

Vráťme sa k hlavnej téme, všeobecne Covid ako ochorenie, ktoré trápi ľudí. Čo by ste im odporúčali po prekonaní tej prvej fázy, ako by sa mali dostať opäť do top formy?

Nedá sa to povedať veľmi všeobecne, pretože ako som už spomínala tých príznakov je veľmi veľa. Našťastie vznikajú už aj rôzne internetové stránky, ktoré pomáhajú pacientom, aby sa dostali k informáciám. Sú rôzne stránky na sociálnych sieťach, kde tie jednotlivé príznaky vedia manažovať svojou cestou. Všeobecnú radu, ktorú by som dala je, že pacienti si musia plánovať svoj deň, pretože väčšina z nich nie je schopná robiť to, čo pred tým dokázala, čiže musia si ten deň naplánovať a zredukovať aktivity tak, aby im energia postačila na všetky tieto aktivity. Čo sa týka rehabilitácie a podpornej psychoterapie, tak u niektorých sa to dá zvládnuť individuálne rôznymi relaxačnými cvičeniami a jógou, ale u niektorých treba vyhľadať lekára, ktorý sa špecializuje na tieto veci a v prípade, že majú psychické ťažkosti sa netreba brániť a treba navštíviť psychológa alebo psychiatra. Aj samotný kognitívny tréning môžu doma skúšať sami nejakými aktívnymi cvičeniami, pozeraním televízie, čítaním kníh a lúštením krížoviek.

Zdroj: noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Odporúčame

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:40 Krimi
06:15 Ranné noviny
08:30 Bez servítky
05:15 Súdna sieň
06:00 Súdna sieň
07:00 Moja mama varí lepšie ako tvoja
05:20 Policajti v akcii
06:00 Nákupné maniačky
06:55 Kutyil s.r.o. II.
05:00 Zabi nudu! II.
05:10 Tashiho svet
05:25 Maxipes Fík
06:40 Zlomené srdce
08:20 Rin Tin Tin
10:05 Mysli jako pes