Čary a duchovný svet Slovanov. Dušan Cinkota o svojej postave Žreca v novom seriáli

BRATISLAVA / Televízne obrazovky dnes večer opäť ovládne nový historicko-dobrodružný seriál Slovania. Seriál, aký sa v našich končinách ešte nikdy predtým nenakrúcal. Jednu z postáv, ktorú doslova nie je možné prehliadnuť, si zahral skvelý slovenský herec Dušan Cinkota

Postava, ktorú si stvárnil v seriáli Slovania je hlavný žrec. Poďme si vysvetliť, kto to je ten žrec.

Žrec je staroslovanské slovo a znamená všetky funkcie, teraz to spojím farár, prednosta, tajomník, kňaz, liečiteľ, lekár, obvodný lekár, takže je to taká nejaká duchovno-fyzická bytosť v takej osade, ktorá by mala v podstate duchovne viesť.

My sme sa dozvedeli Dušan, že najväčší rozpočet v seriáli Slovania na líčenie spotreboval Dušan Cinkota. Poďme si to vysvetliť.

No nie je to celkom pravda, je to tak vtipne podané. Minul som teda niekoľko kíl farieb teda za celý seriál, ale farieb tých lacnejších, nie takých tých drahých šminiek, ktoré používali na dámy. Boli to také tie prírodné miešané, hlinené farby, ktoré museli schnúť v niekoľkých vrstvách, preto vlastne tá maska trvala dlho a vyzerá tak bohato.

Čo nové si sa o Slovanoch ako herec účinkujúci v tomto seriáli dozvedel?

Tak pre mňa to neboli až také nové témy, lebo dosť som sa zaujímal o našu históriu, ale Slovania tým, že boli takí dobrosrdeční a milí, tak sa vlastne nechali lámať tými okolitými silnejšími dravejšími národmi, ktoré ich vlastne zotročovali, vydierali, okrádali, ale my sme tou vnútornou silou všetko dokázali prežiť a sme tu.

Koho sa báli Slovania, v koho verili, teda báli v zmysle okrem teba, keďže si mal dosť takú strašidelnú podobu. A to súvisí asi aj s tou mágiou, ktorú si ty robil v tej osade Slovanov.

Áno, neviem povedať presne, či sa Slovania až tak báli, skôr mali rešpekt, pretože toho strachu oni zažívali v tých svojich životoch toľko, že asi to slovo rešpekt je také presnejšie. Mali rešpekt pred inými svetmi, s ktorými nevedeli komunikovať, ale vedeli, že tí šamani, tí žreci s nimi komunikovať vedia. A tých mali tiež niekoľko vrstiev, od veľkých duchov, víly až po tých veľkých bohov a na to používali vlastne nás, žrecov.

Tam sú vlastne dve tie hradiská a každé má svojho žreca a trošku som z vašej postavy zmätený, že či je záporná alebo kladná, lebo ten druhý vyzerá byť biely, tá biela postava a vaša je taká čierna, či tam bude niečo skryté a manipulatívne.

Myslím, že ste to odhalili úplne presne a v tomto duchu by som to ponechal, pretože všetko ostatné, čo by som povedal, by prezrádzalo ďalší dej.

Čo by divákom nemalo uniknúť, keď sa budú pozerať aj dnes večer o pol deviatej na Jojke na ďalší diel tohto seriálu, čo by im nemalo uniknúť. Boli nejaké nové spôsoby nakrúcania alebo nejaké špeciálne techniky, ktoré sa doteraz nerealizovali alebo čo sa robili veľmi špeciálne, aby to divákov práve zaujalo?

My sme sa to snažili práve robiť všetko tak prirodzene, tak normálne, ako vidia bežne filmy, takže neviem povedať, čo by im nemalo uniknúť. Mali by sledovať vzťahy a to naše, to srdciarske, ktoré sme tam samozrejme dali.

Úžasné bolo aj prepojenie s prírodou, tá je tam vlastne všade.

Áno a také lokácie u nás už ťažko nájdeme. Ktoré nie sú zastavané, prípadne nie sú tam elektrické káble alebo nelieta lietadlo každých desať minút. Tie lokácie boli úžasné, fantastické na Ukrajine, čistá príroda, divoká príroda s lesnými ľuďmi, neskutočné.

Toto je úžasný veľkolepý slovensko-ukrajinský seriál, to znamená, že ste sa na pľaci počas nakrúcania stretávali slovenskí a ukrajinskí herci, aká bola reč, tá komunikácia medzi vami, keď sa nakrúcali už ostré scény?

Tak okrem toho, že sme mali dostatok prekladateľov, ktorí boli pri každom dôležitejšom človeku alebo postave, samozrejme, za krátku chvíľu v podstate za niekoľko týždňov vznikla spoločná reč zmiešaná z ruštiny, ukrajinčiny, poľštiny, slovenčiny a angličtiny.

Takže esperanto.

Také ukrajinanto, ktorým sme si veľmi dobre rozumeli a v podstate prekladatelia mohli hovoriť svojou rečou. Lebo niektorí boli Ukrajinci, niektorí Slováci a tým, že väčšina štábu pochodila celý svet a točili na veľkých projektoch naozaj po celom svete, tá profesionalita prekryla akýkoľvek deficit jazykov alebo rečí.

Ty sa venuješ aj dabingovej práci, si dabingový režisér a práve to si mohol zužitkovať pri slovenskej produkcii alebo slovenskom dabingu tohto seriálu. Bolo s tým veľa práce? Ako ste si vyberali tie správne hlasy, aby to sedelo?

Tým, že som mal na tento projekt naozaj veľa času, tak som sa vlastne dostal k tej réžii toho slovenského znenia a samozrejme vyberal som aj ja hlasové typy na prekrytie tých ukrajinských hlasov, ale typy tých ľudí, tých hercov vybral samozrejme celý ten tím a bez hlavného režiséra by to samozrejme nešlo, ale dostal som na tie moje typy súhlas.

My sa dnes veľmi tešíme na pol deviatu večer, kedy uvidíme ďalší diel seriálu Slovania. Ešte nám povedz na záver, čo teba na tvojej postave žreca, ktorý je tam dosť dominantný, zaujalo a bavilo?

Muselo ma začať baviť i keď som sa ťažko stotožňoval s jeho zápornou stránkou, ale muselo ma začať baviť hlavne to, že je vnútorne hrozne bohatá. Ten žrec naozaj má čo robiť, aby z toho celého vykľučkoval. A ja sa veľmi teším, že vy sa na to tešíte a ešte viac ma bude tešiť, keď sa na to budú tešiť diváci.

​