Šéf asociácie reštaurácií a hotelov Harbuľák: Predpokladáme, že pokles tržieb len za ubytovanie bol na úrovni 700 miliónov eur

BRATISLAVA / V tieni súčasnej politickej krízy prebieha na Slovensku aj boj o prežitie cestovného ruchu a gastropriemyslu. Štát síce deklaruje masívnu podporu podnikateľom v tomto odvetví, napriek tomu sa dozvedáme, že realita je iná a nevyriešených problémov zostáva príliš veľa. V rozhovore s generálnym manažérom Asociácie reštaurácií a hotelov Slovenska Marekom Harbuľákom sa dozviete, o koľko miliónov prišiel gastropriemysel za posledný rok pandémie.

Čo najviac potrebuje hotelierstvo a gastro odvetvie práve teraz?

Práve teraz potrebujeme prostriedky, to znamená, aby štát vyčlenil dostatočné financie na pomoc, ktorú schválil a hlavne potrebujeme zrýchliť to vyplácanie pomoci.

Takže na jednej strane, štát deklaruje schému pomoci, na druhej, vy tvrdíte z praxe a zo skúseností, že tá pomoc nie je včasná, je komplikovaná...V čom je teda problém, že to nerieši aktívne a pomerne rýchlo vašu situáciu?

To vybavovanie je relatívne rýchle, ale pomoc prišla dosť neskoro, dá sa povedať, že až v polovici decembra bola táto schéma zverejnená a my sme zatvorení alebo výrazne obmedzení od polovice marca minulého roka. To znamená, že veľkú časť toho obdobia sme boli úplne zatvorení alebo sme mali minimálne tržby. Takže prišlo to až v decembri, ale to vybavovanie je, samozrejme, nejaký proces a teraz zisťujeme, že tá suma, ktorá bola pôvodne vyčlenená na túto pomoc, nebude dostatočná, respektíve, vyčerpá sa už za obdobie od apríla do októbra a na to, aby ministerstvo dopravy mohlo zverejniť novú výzvu, potrebuje od ministerstva financií ďalší balík peňazí.

Máte prehľad ako sú na tom vaši kolegovia v okolitých krajinách?

Áno, samozrejme, sledujeme ako sa rôzne nástroje na pomoc vyvíjajú aj v iných krajinách.

Napríklad Rakúsko vypláca 80 %, čo sme počuli..

Treba to vnímať tak, že je to len kratšie obdobie, boli to kratšie mesiace, ak sa nemýlim október, november, prípadne ešte december, avšak z našej schémy môžeme načerpať tú pomoc aj za obdobie od marca minulého roka, na druhej strane môžeme povedať, že to, čo sa vypláca v Rakúsku je len zálohová platba a k tomu finálnemu zúčtovaniu ešte len dôjde.

Vráťme sa na Slovensko. Počúva naša vláda vaše argumenty?

Skôr by som povedal, že jednotlivé rezorty, s ktorými komunikujeme. Mali sme aj nejakú snahu komunikovať s predsedom vlády, keďže avizoval, že sa bude osobitne venovať tomuto odvetviu, cestovnému ruchu a gastra. V konečnom dôsledku najviac komunikujeme s ministerstvom dopravy, kam cestovný ruch aj patrí, s ministerstvom hospodárstva, s ministerstvom práce, jednoducho tam, kde tie schémy sú a môžeme z nich čerpať.

Pred nami je, čisto teoreticky, letná sezóna. Môžete sa na ňu vôbec nejako zmysluplne pripraviť vo vašom sektore?

Dnes ešte ťažko hovoriť o nejakej príprave, pretože tie čísla sú naozaj zlé a my nevidíme za súčasného stavu termín, kedy by mohlo dôjsť k zlepšeniu. Samozrejme, všetci si želáme, aby sme letnú sezónu mali, aby sme mohli otvoriť, pretože toto bude kľúčové pre ekonomické prežitie týchto firiem. Chystáme sa, ale ešte tu nie je ako keby ten prvotný impulz, že vidíme zlepšujúce sa čísla a že možno v horizonte mesiaca, mesiaca a pol, dokážeme byť v stave, kde sa postupne budú otvárať aj tieto služby.

Tu máme možno dve oblasti. Hotelierstvo ako jeden celok a gastro ako druhý, aj keď s hotelierstvom súvisí. Obe majú také špecifiká. Pomohol gastro prevádzkam aspoň systém donáškového servisu? Je to čiastočnou úľavou?

Len určitej časti gastro prevádzok, pretože nie každý má možnosť poskytovať donášku. Buď ten produkt alebo služby nie sú určené na donášku, alebo ak niekto poskytuje donášku a je to naozaj malá skupinka prevádzok, nie je to o tom, že by dokázali prežiť toto obdobie, ale povedal by som, že skôr taká eliminácia tých strát. Tí, ktorí by dokázali byť ekonomicky na nule, tak tí by úplne vyhrali. Ale takýchto podnikov, aj pri donáške, nie je veľa.

Vieme sa oprieť o nejaké reálne dáta, štatistiky, čo sme vlastne stratili za ten rok trápenia sa s pandémiou a so situáciou v hotelierstve a gastre?

Ak sa pozrieme na počet návštevníkov alebo turistov, ktorí trávili aspoň jednu noc na Slovensku, tak tie výkony klesli o takmer polovicu, hovoríme o poklese o viac ako osem miliónov prenocovaní, čo je obrovská suma a čo sa týka tržieb, tak toto sú tržby, ktoré rátame v rádovo niekoľkých sto miliónoch eur. Ak sa nemýlim, podľa údajov jednej spoločnosti, pred pandémiou tržby len v ubytovacích zariadeniach presahovali 1,4 miliardy eur. Predpokladáme, že ten pokles bol na úrovni tak isto tých 50  percent, čiže 700 miliónov eur.

Hovoríme o tržbách, ale za tým sú úplne konkrétni ľudia v rôznych profesiách. Vieme dnes, koľkí na to doplatili stratou práce?

Bohužiaľ, to je to, čo sme sa snažili poukazovať aj pri rokovaniach s jednotlivými rezortmi a že nám nejde teraz o tie straty ziskov, ale o udržanie zamestnancov, pretože my bez ľudskej práce fungovať nemôžeme a vieme, že pred krízou sme mali nedostatok kvlifikovaných pracovníkov a chceli by sme si ich udržať. Snažili sme zamestnancov udržať, ale jednoducho sa to nepodarilo, pretože to trvá strašne dlho a podľa našich odhadov a údajov zo Štatistického úradu SR, zhruba tých 20 000 až 25 000 ľudí prišlo o prácu.

S čím teda konkrétne prichádza vaša asociácia?

My by sme boli radi, keby sa niektoré parametre pomoci ešte zlepšili, napríklad s nájmami, pretože stále máme skupinu, okolo 20 % podnikov, ktoré nedokážu čerpať túto pomoc, aby to nebolo podmienené nejakou dohodou alebo zmluvou s prenajímateľom. To, čo teraz majú podniky možnosť čerpať, to znamená, 100 percent ceny práce za zamestnancov za mesiac február, potrebujeme, aby to reálne fungovalo, pretože do dnešného dňa tá pomoc ešte nebola spustená. Žiadali sme to oveľa skôr, lebo ak ste zatvorení, nemáte ani tých 20 percent na odvedenie štátu. To sú také drobnosti, ale keď si ich narátate, tak tá pomoc je naozaj efektívnejšia. Tu nejde o to, aby sme hovorili o nejakých miliónoch, ale sú to také detaily, ktoré cestovný ruch potrebuje upraviť.

​