Herec Loj o nakrúcaní Slovanov: Držať päť hodín meč bolo náročné, jazdiť na koni bola výzva

BRATISLAVA / Do deja seriálu Slovania vstúpil veľmi záhadný muž. Človek, ktorému nikto nerozumie, ale on ovláda reč Slovanov. A tiež umenie boja a pýta sa na zvláštne veci. Pre Slovanov je zatiaľ stále "CUDZINEC". Čo bolo na nakrúcaní najťažšie prezradí v rozhovore herec Juraj Loj.

Ako by si opísal svoju postavu v Slovanoch? Si cudzinec, ktorý prichádza k Slovanom, veľa toho o tebe nevedia.

On vstupuje do toho seriálu v dosť dezolátnom stave, neskôr sa vysvetlí, prečo je tomu tak. Je to záhadná postava, ktorá v sebe nesie isté tajomstvo, ktorého sa vtedajší ľudia báli, brali to niečo ako posolstvo temnôt alebo takú negatívnu energiu a zas naopak, boli to ľudia, ktorí to vnímali ako niečo božské. Čiže sú tam dva tábory, ktorí ho takýmto spôsobom vnímajú.

V tom období je asi prirodzené, že ľudia sa báli toho neznámeho, či už to bol človek alebo nejaké prírodné javy. Čo si sa vďaka nakrúcaniu dozvedel ty o Slovanoch?

O Slovanoch ako takých som sa historicky nedozvedel nič, lebo všetko, čo som mohol, som si načítal.

Možno v rámci vzťahov? Ako fungovali medzi sebou v osade?

Bola tam veľmi prísna hierarchia. Bol tam staršina, ku ktorému chodili, tiež tam boli, u nás ako postava Čarad, neskôr to boli kňazi, bytosti alebo ľudia, ktorí ako keby ovládali tú mágiu. V tom čase im hovorili žrec. Takže mali tam takéto dve základné postavy vo vtedajšej hierarchii, ktoré akoby vládli v tom hradisku alebo v tej sociálnej skupine.

My sa dnes večer tešíme už na tretie pokračovanie tohto seriálu, kde sa, samozrejme, tvoj osud vyvíja a divákov čaká veľa prekvapení. Poďme teda k tej tretej časti. Na tvoju postavu podlo podozrenie, že si skántril dievča, takže ťa dnes večer čaká test pravdy. Povedzme si niečo o tom, bude to dosť bolieť?

Áno. Tak test pravdy nemá vlastne žiadne logické základy, lebo sa to vlastne robilo tak, že do rúk dostal rozžeravené železo, čím sa mu spálila koža a keď sa mu do rána vyliečila, tak nebol popravený. Bol to akýsi predmet zázraku, čiže nemohol byť popravený.

Ako ste to nakrúcali? Rozumiem tej pointe, ale pri nakrúcaní sú finty a ty ako herec tú bolesť vieš zahrať.

Áno, na mne bolo, aby som zahral tú bolesť, potom prišli chlapci od trikov a celé to tam je vymyslené veľmi zaujímavo ako celé natáčanie, hlavne tá ďalšia časť ako sa mi liečia ruky. Neviem, či to môžem ďalej prezrádzať, lebo to ide dnes. V podstate tieto skúšky pretrvávali dosť dlho, čarodejnice častokrát takýmto nehumánnym spôsobom testovali.

V dnešnej časti ti dajú Slovania meno, s ktorým budeš potom aj ďalej pôsobiť v tomto deji, príbehu a legende. To sa diváci dozvedia dnes večer, ako ťa budú volať. Môžeme predbehnúť dej v tom zmysle, že čoraz viac predvedieš tým Slovanom a ukáže sa napríklad aj tvoj profil bojovníka, niekde v sebe to teda máš. Medzi zručnosťami bojovníka patrí aj jazda na koni. Ako si to zvládol? Bola to výzva pre teba?

Bola to pre mňa obrovská výzva, lebo som nikdy predtým nejazdil na koni, keď nerátam poníkov. Mám veľký rešpekt k týmto zvieratám. Bol to taký rýchlokurz, by som povedal. Ja som ešte predtým potreboval nejak nabrať fyzičku, lebo tie kone to potrebujú, tak som chodil k Marošovi Molnárovi, aby som spevnil nohy, čo mi neskôr naozaj aj pomohlo, lebo pri tom koni to človek musí držať tými stehnami.

Ty si za jazdy zoskakoval z koňa.

Áno, všetko som musel zvládnuť. Roman Jankovič s Matúšom Lajčákom nám boli veľkou oporou. Všetko to bojové umenie, jazda na koni alebo bojové šermovanie, za to vďačíme im, že sa nám nič nestalo a že nás to naučili do takejto miery. Chodili sme tam dosť často, mali sme vlastne predprípravu, kde sme sa museli naučiť jazdiť s koňmi, vyskakovať z koňov, strieľať z luku...

Ku ktorej filmovej postave si mal počas nakrúcania blízko? S ktorou ste si pomáhali alebo sa možno nejako „hecovali“? Boli ste predsa len na pľaci slovenskí aj ukrajinskí herci.

Určite to bol Rišo Autner a jeho postava. My sme sa tam veľmi zblížili, našli sme v sebe také bratské kamarátstvo, ktoré pretrváva až dodnes. A potom Makar, Ukrajinec, ktorý sa vlastne počas natáčania naučil celkom zdatne po slovensky. Úžasný chalan, s ktorým som v kontakte dodnes. Takže toto boli dvaja ľudia, s ktorými som si tak najviac sadol a sme si najviac pomáhali, „hecovali sa“ a nejakým spôsobom pracovali na tých postavách, lebo práca na tej postave bola aj na pľaci, ale my sme častokrát, tým že to bolo aj fyzicky náročné, tak sme po každom natáčacom dni, keď sme mali ešte energiu, chodili na nejaké ihrisko, kde bol workout a ešte sme cvičili. Častokrát tie bojové scény vyžadovali neskutočne veľa energie, zručností, ale aj sily, pretože držať ten meč a točiť to 5 hodín, to si vyžadovalo istú fyzickú prípravu.

​