Hotelier Rudolf Križan: Situácia je kritická. Pomoc od vlády je malá a pomalá

BRTISLAVA / Zatvorené hranice, zrušené kongresy, konferencie či akékoľvek veľké podujatia. Vyhliadky do budúcnosti mizerné a objednávky prakticky nulové. V takejto situácii sú už rok slovenské mestské hotely.

Katastrofálnejšie sme to začať nemohli, ale je to taký reálny popis situácie, v ktorej aktuálne ste.

Dnešná situácia sa dá popísať jedným slovom, že je kritická. Takto v septembri pred pol rokom sme hovorili, že situácia je dramatická, no dnes už je kritická. A je to kvôli tomu, že mestské hotely, teda väčšina z nich je zatvorená už od 16. marca minulého roku, čiže je to vyše roka. Bohužiaľ nevidíme nejaký priestor na to. Tento rok sa zatiaľ vyvíja horšie, ako rok minulý. Minulý rok sme štartovali s relatívne silnými mesiacmi, s januárom a februárom, kedy si hotely vedeli dobrou zimnou sezónou zarobiť na to, aby sme mohli počas pandémie platiť mzdy zamestnancov. Keďže podnikáme v hoteloch, ktoré sú veľké, tak aj tie fixné náklady sa pohybujú v desaťtisícoch eur na mesiac. Tento rok túto výhodu silného januára a februára nemáme. Hotely sú zatvorené a dá sa povedať, že prvý polrok tohto roku je už stratený. Pozeráme sa skôr na jeseň, ktorá by nám v biznis sezóne pomohla odraziť sa od dna, na ktorom teraz sme.

Spomínali ste zamestnancov, ešte ich vôbec zamestnávate? Majú hoteli ešte reálne ľudí, ktorí dostávajú výplatu?

Áno. Samozrejme ich zamestnávame, pretože je tu aj dotačná politika štátu, ktorá sa snaží zamedziť hromadným prepúšťaniam. Takže aj my sme minulý rok ustúpili od dvoch hromadných prepúšťaní, práve vďaka nej. Na druhej strane vieme, že zamestnanci tým, že sú doma na prekážkach, tak majú veľa voľného času a našli si aj druhé zamestnanie, takže pracujú mimo nášho odvetvia. Samozrejme nevieme, či sa ku nám vrátia, keď budeme opäť otvárať hoteli a ako zareagujú. Toto všetko sa ešte uvidí, každopádne zamestnancov máme stále dosť, zhruba dve tretiny zamestnancov pred pandémiou nám ešte stále zostalo.

Dnes som čítal reportáž z Izraela, kde už otvárajú, a presne na toto mnohí upozorňujú, že zrazu chýbajú ľudia, ktorí pracovali v hotelierstve a v reštauráciách. Mnohí teraz nevedia otvoriť, pretože tí ľudia sú už dávno rekvalifikovaní, pracujú inde a majú strach sa vrátiť.

Čím dlhšie trvá pandémia, tak to riziko rastie. Otázne pre zamestnanca je, že v momente, kedy ho zavoláme naspäť do práce, tak aké istoty tu vidí. Čo ak bude tretia, štvrtá vlna, ako sa to bude vyvíjať. Som síce v inom odvetví ale dostávam tam pravidelnú mzdu, bude istejšie tam zostať. My sa ich budeme samozrejme snažiť zlákať, pretože hoteli sú živé organizmy. Ak pre ne raz začnete robiť, tak chcete robiť už celý život. Je to o niečom úplne inom, ako pracovať v supermarketoch alebo vo fabrikách, takže my dávame úplne inú alternatívu a verím, že zamestnanci sa k nám vrátia.

Existuje dnes vôbec niekto, kto si zabookuje pobyt, povedzme na jeseň, je optimista a verí, že to bude lepšie? Ako ste na tom s objednávkami?

Tieto rezervácie individuálnych turistov, ktorí si plánujú, či už služobnú cestu alebo rekreáciu, tak takto dlhodobo sa teraz nerobia rezervácie, lebo vlastne čakáte deň pred tým, čo sa udeje. A to je prípad nielen Slovenska, je to prípad aj Moskvy, kde máme hotel alebo tiež Londýna, takže vlastne deň vopred nevieme, ako sa ďalší deň vyvinie. Hostia vedia, že je dostatok kapacít, takže nemajú taký tlak, že by som si musel zarezervovať ubytovanie, pretože viem, že v tých mestách si ubytovanie nájdem aj deň vopred.

Prečítajte si tiež

Pavel Pelikán o novom kultúrnom a kongresovom centre: Je to projekt, ktorý vzniká raz za generáciu

​Tým, že máte hoteli aj v iných krajinách, ako tam vyzerá vládna pomoc, keď to porovnáte so Slovenskom?

My sme sa obracali aj na vládu s otvoreným listom ešte v septembri, pretože nám sa pomoc, ktorú vláda nášmu odvetviu dala, zdala malá. Stále ju kritizujeme lebo je veľmi pomalá. Dotácie chodia s dvoj, troch mesačným omeškaním, kvôli rôznym administratívnym problémom, alebo sa tiež prijímajú neskoro vládne rozhodnutia. My sme dávali ešte v septembri deväť opatrení, písali sme otvorený list pánovi premiérovi a následne boli protesty, ktoré boli vlastne pochodmi od Prezidenstkého paláca k Úradu vlády, ktorých sa cestovné kancelárie, reštaurácie a aj hoteli zúčastnili. Žiadali sme o dodatočnú pomoc. Niektoré opatrenia sa prijali. Jedno je známe ako dotácia fixných nákladov, ktorá nám zhruba pokryla 30% fixných nákladov a ostatné musíme dotovať sami. Potom sme žiadali o zníženú DPH na reštauračné a hotelové služby na 5%, ako napríklad v Rakúsku.

Toto by ste privítali vo chvíli, kedy sa bude môcť otvárať, vlastne na štart podnikania by bolo vhodné mať nižšiu DPH.

Určite, pretože vám zostane z tržby viac peňazí pre rozvoj. Ten rok nás stál strašne veľa vlastných zdrojov, ktoré by inak boli určené, na budúci rozvoj hotelov. Napríklad na renovácie, na investície nových konceptov a služieb, takže my sme to teraz použili nato, aby sme platili zamestnancov na prekážkach a používame to na krytie zvyšku fixných nákladov.

Reakcia vlády bola aká?

Reakcia vlády bola taká, že Ministerstvo financií to odôvodnilo, ako nesystémový krok, narozdiel ako v Rakúsku. Vieme že v Českej republike je dlhodobo znížená DPH na 10%, k podobným krokom sa pridalo aj Chorvátsko a Grécko. Všetkým tým, ktorým záleží na cestovnom ruchu, tak takéto kroky prijímajú.

Kde vy vidíte šancu, kedy by sa to malo otvoriť? Dokedy ešte vydržíte?

Veríme, že v lete hotel v Tatrách otvoríme, že vláda umožní wellness, lebo tento hotel bez wellnessu nemôže fungovať a veríme, že na jeseň sa od toho dna odrazíme, bude preočkovanosť a aj sloboda v cestovaní a biznis sa začne vracať.

​