Psychologička Hroncová: Pri výbere je dôležitý dialóg medzi rodičom a dieťaťom

BRATISLAVA / Ako sa správne rozhodnúť pri výbere školy? V rozhovore vám poradí psychologička a kariérna poradkyňa Kristína Hroncová.

Ako môže rodič nasmerovať dieťa tým vhodným smerom, aby si správne vybralo školu?

Pri výbere strednej, aj vysokej školy, lebo klientmi kariérneho poradenstva sú aj žiaci vyšších ročníkov, je dôležité, aby rodič viedol dialóg s dieťaťom, aby vedel aké sú záujmy dieťaťa, čo napĺňa a baví to dieťa, prípadne akú má predstavu o jeho smerovaní, a rodič by mal samozrejme povedať aká je jeho predstava, prečo si myslí, že by bolo preňho vhodné ísť na nejaký konkrétny typ strednej školy, ktorú on považuje vhodnú na základe svojich skúseností, na základe toho ako vníma budúce finančné zabezpečenie svojho dieťaťa a ako sa potom uplatní na trhu práce. Bolo by dobré viesť tento dialóg a potom aj v praxi vídam, že keď sa vedia takto spoločne porozprávajú, tak vedia prísť ku konsenzu.

Deti často, keď končia základnú školu nevedia akú školu si vybrať. Občas je komunikácia, alebo “dolovanie“ z detí ich záujmy dosť náročné. Predpokladám, že aj škola môže v tomto pomôcť, aj keď teraz sú možnosti kvôli pandémii obmedzené.

Určite, školy majú svojich kariérových poradcov, prípadne výchovných poradcov. V dnešnej dobe sa možno táto pozícia na niektorých školách spája. Taktiež aj centrá Pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie majú takú pozíciu kariérny poradca, prípadne aj úrady práce majú tieto pozície, sú bezplatné. Aj súkromný sektor poskytuje kariérových poradcov. Ak sa rodič, alebo dieťa nevie rozhodnúť akým smerom sa vydať, tak môže vyhľadať pomoc nejakého odborníka.

Existujú jednoduché otázky, na ktoré keď si odpovie, či už rodič, alebo dieťa tak to možno trošičku ukáže kam by sa mohlo to dieťa uberať na tej strednej škole?

Áno, existujú aj na internete nájdete rôzne platformy, kde sa môžete takto informovať, alebo nejakým spôsobom zamerať na to, čo by bolo pre ne vhodné. Väčšinou sa tie otázky týkajú nejakých záujmov, alebo sú to otázky ohľadom konkrétnych oblastí. Sú to také väčšie oblasti, povedzme, že sa tam vyprofiluje jednotlivec ako spoločenský typ, alebo podnikateľský typ, prípadne, že má predispozície k činnostiam, ktoré si vyžadujú manuálne zručnosti. Sú to nástroje, ktoré takýmto spôsobom profilujú.

Takže ak človek, tak predpokladám, že si nájde možnosti ako z dieťaťa získať to, na čo by malo byť zamerané. Ako dieťa motivovať do učenia, aby bolo nabudené?

Ak sa bavíme o tejto pandemickej situácii, tak je to náročnejší proces, ako zvykne byť štandardne, keď je to vzdelávanie nie dištančnou formou. Motivácia vyplýva z toho, že ten jednotlivec vníma zmysluplnosť tej činnosti, vid´, že to preňho má nejaké benefity, zisky, tým pádom je tá motivácia vnútorný spúšťač, že to dieťa ide do tej činnosti. V tejto dobe, keď sú deti bez svojich sociálnych kontaktov a sú z toho frustrované a deprimované, tak je náročné chcieť po nich, aby sa nejakým spôsobom motivovali. Možno je dobré zistiť s rodičom, že čo by pomohlo tomu dieťaťu aby si našlo zmysel v tej situácii, alebo v tej činnosti, ktorú robí, aby videlo, že do budúcna to bude preňho mať nejaký benefit, alebo zisk.

Podpísala sa pandemická situácia na tom ako deti teraz premýšľajú, ako fungujú a na ich psychike?

Vidieť to v tom, čo dokazujú mnohé štúdie, že deti sú depresívnejšie, úzkostnejšie a tým, že strácajú sociálne kontakty sú menej motivované, čiže áno, je vidieť ten vplyv tej situácie na deťoch.

Ale možno na druhej strane keď sú tie sociálne väzby pevné, alebo štandardné sa deti často rozhodujú na základe toho kam ide kamarát, či kamarátka. To v tomto období možno trošičku odpadá, alebo nie?

Aj odpadá, ale pre deti v tom vývinovom štádiu, ako sú žiaci, ktorí sa rozhodujú na ktorú strednú školu pôjdu, je tá rovesnícka skupina veľmi silná, takže rozhodne si aj v tejto dobe pýtajú od nich tieto názory a čo je veľmi dôležité, je aby si to dieťa vypýtalo ten názor aj od rodičov, od rodiny, od okolia a aj od toho rovesníka. Takže si urobí takú širšiu paletu toho, akým spôsobom by sa mohol rozhodnúť, alebo kam by sa mohol vydať, lebo v konečnom dôsledku to dieťa skončí na trhu práce ako jednotlivec. Takže on by sa mal rozhodovať na základe toho, čo je preňho dôležité, čo je preňho ťažiskové, aké sú jeho kvality, alebo predispozície, ktoré bude vedieť neskôr využiť.