Spoluzakladateľ aukčného domu: Hodnota nájdeného pokladu v kufri z Prahy presahuje milión eur

BRATISLAVA / Pred štyrmi rokmi objavili v jednom nenápadnom pražskom byte úplne nenápadný kufor. Jeho obsah však veľmi prekvapil. Čo všetko sa v ňom našlo a v akej hodnote, si môžete prečítať v rozhovore so spoluzakladateľom aukčného domu Elizejom Machom.

Poďme si najprv povedať o tom poklade o náleze nenápadného starého kufra v nenápadnom pražskom byte. O čo išlo?

Trošku časovej diskontinuity. V pražskom nenápadnom byte u pána, ktorý nebol veľmi sociálne aktívny a nemal ani zjavných dedičov sa pri odoberaní po úmrtí, našiel nenápadný kufor, v ktorom bolo kopec štítkov, osobných múzejných exponátov, osobný denník a kopec zaujímavých strieborných mincí. Práve podľa toho denníka sa podarilo zistiť, kto bol jeho pôvodný majiteľ.

​Ten kufor sa našiel kedy prvýkrát? To bolo ešte za prvej republiky, ak sa nemýlim.

Nie, ten kufor sa našiel pred štyrmi rokmi.

A aká bola jeho história, kto bol pôvodný majiteľ toho kufra?

To sa podarilo práve zistiť kvôli tomu osobnému denníku, ktorý vznikol ešte za monarchie a začal ho vytvárať zberateľ, ktorý zomrel až v roku 1936 a bol to veľmi známy pražský filantrop, zakladateľ prvého obchodného domu U Novákú v Prahe, ktorý sa inšpiroval v Miláne, v Paríži a vlastne veľkú secesnú budovu, ktorá je cez polovicu Vodičkovej ulice pri Václaváku, vystaval. Bol to mecenáš umenia, v jeho budove sa nachádzalo divadlo Voskovca/Wericha, mal tam súkromné múzeum a tak ďalej. Sám ale začínal vo veľmi skromných pomeroch. Ešte starý pán Novák s bratom a mamou v podstate od malého dieťaťa pracoval v obchode s klobúkmi, začali spolu robiť postupne s niťami, s textíliami, kúpili prvú malú nehnuteľnosť až sa to celé rozvinulo do takýchto veľkých rozmerov a jeho syn Jozef Novák tvoril celú túto veľkú zbierku a tá v zásade pokračovala až do roku 1934, keď on kvôli psychickým problémom bol zbavený svojprávnosti a tam sa tá zbierka rozštiepila.

Niekto blízky si z nej požičal niečo?

Niekto blízky vedel o všetkých zlatých minciach a vzácnych exponátoch, ktoré sa rozpredali, či už jeho vedomím alebo nevedomím, to je ťažko povedať a po tom, ako on zomrel v roku 1936, tak práve tá časť tých strieborných mincí a ten kufor, ktorý sa našiel takmer o 100 rokov neskôr, ten prebehol dedičským konaním a jeho príbeh vlastne pokračoval. Až teraz pred štyrmi rokmi, keď sa nevedelo, ako dedičnými líniami putoval.

To znamená, že kufor a jeho obsah v podstate od toho 36. roku zmizol zo zraku verejnosti a objavil sa až teraz.

Presne tak.

Čo obsahoval? Trošku podrobnejšie, hovoríte, že mince, máme tu čosi aj na ukážku. Prečo je taký vzácny a prečo vlastne hovoríme, že poklad?

Tak poklad je to preto, že je tam koncentrovaných veľa mincí, celá zbierka, ktorá je veľmi systematická a veľmi zaujímavá. Začína v podstate od 10. storočia, celé denárové obdobie, brakteáty, grošové obdobie, až po jadro tej zbierky po 16. a 17. storočie. Presne z toho obsahu tej zbierky bolo vidno, čo mal pán Novák rád. Napríklad prvý jáchymovský toliar rovno vo váhe dvojtoliaru, Šlikovský. Podľa tohto toliaru sa nazýva aj samotný americký dolár.

Z ktorého je to roku?

Je to z roku 1520.

A to je všetko zo striebra, čo držíte v ruke?

Áno, toto všetko sú strieborné mince.

Zaujímavé je, aká je tá minca veľká, som nevedel, že mince sa aj v takomto veľkom formáte robili.

Áno, hrúbka týchto mincí, ktoré som vám priniesol ukázať nie je bežná. Bežná hrúbka tých toliarov bola takáto. To sú takzvané násobky toliarov, to boli naozaj prezentné mince panovníkov vydávané už za účelom toho, že je to prezentná minca. To neštrngalo v mešcoch.

Takže to tenké je jednotoliar a to hrubšie je trojtoliar a táto veľká placka vyzerá skôr ako olympijská medaila.

To ste veľmi presne pomenovali, ja by som tomu príznačnejší názov ani nedal, lebo to už je naozaj placka. Keď si zoberiete, že to bolo razené ručne kladivom, že to razidlo bolo robené takisto ručne ryté niekoľko mesiacov pripravované, to musela byť enormná remeselná zručnosť.

A toto je tiež nejaká verzia toliaru?

Toto je korunovačná medaila. Pripomenutie korunovácie práve panovníka Ferdinanda III. A ona bola pripomienková a rozdávaná vo veľkom práve preto, že tento panovník po Ferdinandovi II., počas ktorého bola 30-ročná vojna a ktorý sa snažil o veľkú rekatolizáciu Čiech. Prišiel ako osvietený panovník oveľa pragmatickejší a na pražskej korunovácii sa nakazil pravými kiahňami a takmer zomrel. On sa úplne zázračne z toho vyzdravel, takže celá monarchia bola rada, že neprišla o následníka trónu a jeho pražské takéto veľké placky, ako ste povedali, boli razené aj v zlate. V tejto zbierke boli vo váhe 40 dukátov a podobne a my sme ich práve objavili presne v roku 1936. V jednej pražskej aukcii sa objavili veľké zlaté veci, ktoré by dnes stáli milión, milión a pol každá určite.

Toto, čo tu máte, to je tiež zo zlata?

To zlaté je zo zlata a to je na ukážku presne to, že aké pôvodné veci ležali v tej zbierke. To sú naozaj 400-ročné mince násobky dukátov, desaťdukáty panovníkov razené v Prahe a to som chcel len ukázať, čo v tej zbierke dnes chýba. Lebo hodnotovo určite 80% tej zbierky chýba.

80% zbierky chýba, ale aj tak myslím, že ste niekde písali, že celková hodnota zbierky je asi milión eur dokopy?

Bude to asi tak určite.

Čo s tou zbierkou teraz bude?

Tým, že tá zbierka prepadla štátu, bola spracovaná v národnom múzeu, niektoré kusy sa objavili aj v expozíciách a bola vrátená naspäť právoplatným dedičom. Tých je viac. Samozrejme rozdeliť ich je veľmi ťažké, keďže tento kus má stáť 150 000 eur a tento 30 000 eur. Takže to je typické, že keď už nie je pokračovateľ, alebo sa lámu tie dedičné línie, ktoré sú iné, ako boli počas ešte monarchie a šľachty, kde najstarší spravoval majetok a podobne, tak je typické, že sa to speňaží a to sa delí veľmi jednoducho.

Čiže 7. mája sa to bude dražiť, som zvedavý, ako to dopadne, čo sa naozaj dosiahne ten milión eur, je to veľmi zaujímavé.

​