Peter Píš o budúcnosti kultúry vo firmách: Vrátime sa ešte niekedy do kancelárií?

BRATISLAVA / Jedným z vizuálnych symbolov pandémie sa vo veľkých mestách stali aj tmavé okná kancelárskych budov. Firmy posielali svojich zamestnancov na takzvaný homeoffice, istý čas dokonca povinne. Otázne je, či sa vôbec do kancelárií niekedy vrátia a čo to urobí s realitným trhom. Túto situáciu priblíži v rozhovore Peter Píš, riaditeľ oddelenia komerčných nehnuteľností J&T Real Estate.

Pri bytoch a domoch vieme, že tam bol raketový nárast cien. Pri prenájmoch ceny klesli, ako sú na tom reality v kancelárskom segmente?

Administratívne budovy a obchodné centrá, ako súčasť komerčného developmentu boli postihnuté pandémiou. Čo sa týka aktivity na trhu, tak tá klesla zhruba na jednu tretinu spred pandemických časov. Ale, čo sa týka tlakov na nájmy, nevidíme tam nejaký zásadný tlak, lebo prirodzene je to vec dopytu a ponuky. Tým, že aktivita na trhu bola a nebol tu až taký tvrdý lockdown, ako napríklad v krajinách západnej Európy, tak sa prirodzene obsadzovali priestory a čo možno môžeme vidieť je, že zásadný tlak na výšku nájmov sme nezaznamenali.

V Bratislave si všetci pamätáme boom, keď rástli tie sklenené veže kancelárii jedna vedľa druhej. Dnes je tá situácia aká? Je dosť kancelárskych priestorov alebo je nutné ešte budovať nové?

Je to podobné ako s autami. Aj autá sa stále produkujú. Je to svojim spôsobom nástroj, ktorý potrebujeme k administratívnej práci, čiže treba rozlíšiť, aké kancelárske budovy sa stavajú a momentálne výstavba kancelárskych budov sú kategórie typu A, ktoré ponúkajú kompletné služby, zázemie, technologický štandard. A keďže my pre tú administratívnu činnosť potrebujeme aj takýto nástroj, tak je stále predpoklad, že sa budú stavať nové a nové centrá a samozrejme tie staršie budú zanikať a budú sa meniť.

Zmenila pandémia pôdorysy kancelárskych budov? Myslím tým, že všetci sme zvyknutí na openspace, na obrovské priestory a kopec ľudí. Nejde to teraz opačným smerom, aby každý mal svoju bunku?

Nie nevyhnutne. Treba si uvedomiť, že čo bolo spôsobené pandémiou bol strach z nakazenia, alebo šírenie sa samotnej pandémie a z toho boli prijaté určité opatrenia, prečo sa vlastne odporučilo pandemickou komisiou, aby tí ľudia sa do kancelárií nevracali. Ale čo sa týka samotnej dispozície, tá naráža na úplne iný fakt a to sú rôzne manažérske smery, riadenia firiem, ako napríklad agilný manažment, ktorý tu evidujeme, ako trend, ktorý prichádza zo zahraničia za posledných päť rokov. Všetky moderné firmy od firiem typu Facebook, Spotify a tak ďalej si adaptovali tento trend a postupne ho presúvajú na ďalšie a ďalšie spoločnosti. Tento trend je založený na kolaborácii, stretávaní sa tímov, kreovanie, zvyšovanie produktivity týmto smerom.

Budúcnosť je v tom, aby ľudia sedeli viac v kancelárii, ako na homeoffice? Nenahradí to ani dokonalé spojenie?

My, ako ľudia, sme sociálne tvory. Tak ako chodíme a všetci sa tešíme, že budú spustené koncerty, kiná, futbalové a hokejové zápasy, niečo podobné evidujú aj zamestnanci, ktorí sú doma. Prirodzene, na začiatku, som o tom presvedčený, že to bola obava zo straty zamestnania a veľa tých ľudí vlastne tú svoju produktivitu zvýšilo, ale postupne zase klesala naprieč celým spektrom, lebo deti doma, koncentrácia a iné.

Z toho, čo hovoríte mi vychádza, že by sa mali kancelárske vežiaky meniť na nejaké nájomné bývanie alebo byty?

Toto by som neočakával, aj keď, treba jedným dychom dodať, že výstavba prvej generácie administratívnych centier, už nezodpovedá tým štandardom, ktoré potrebujú novodobé centrá. Realitný developing má svoj cyklus a ja som o tom presvedčený, my sme to realizovali, ako spoločnosť v minulosti, kde sme akvirovali, ako súčasťou transakcií aj iné korporatívne sídla. Z tohto titulu sme potom zmenili funkciu tých dotyčných administratívnych budov, či už na štartovacie byty alebo inú funkciu. Tu by bolo dobré povedať, že toto by bol dobrý flexibilný územný plán a diskusia s mestom, aby k takýmto veciam mohlo dochádzať.

​