Komentár Arpáda Soltésza: Matovičove deti

Zvyšovať pôrodnosť zvýšením dane z pridanej hodnoty vôbec nie je taký stupídny nápad, ako to na prvý pohľad vyzerá. Iste, predstava, že zvýšený príspevok na deti financovaný z vyššej spotrebnej dane vyvolá všeľudovú nechránenú súlož, je úsmevná, všetci však vieme, že toto je iba marketingový slogan, aby dokázal Igor Matovič svoj nápad politicky presadiť a dovydierať k nemu svojich koaličných partnerov.

Môžeme považovať za banálny, vedou dávno overený fakt, že medzi blahobytom populácie a krivkou pôrodnosti existuje priama príčinná súvislosť. Čím sú ľudia bohatší, tým menej detí sa im rodí. Slovensko patrí medzi najbohatšie krajiny sveta, bez ohľadu na to, že nie každý jeho občan má to šťastie, aby ekonomicky prežíval nad hranicou chudoby. Jediným spravodlivo distribuovaným statkom je, žiaľ, rozum - nikto nemá pocit, že by ho mal málo. Dokonca ani ľudia ako Igor Matovič.

Model štedrého prispievania na každé jedno dieťa už spoľahlivo otestovali aj v susednom Poľsku, ktoré ešte v mnohom poslúži súčasnej vláde za vzor. Pôrodnosť tam síce nestúpla, no sociálny experiment je definitívne obhájený nepriestrelným argumentom, že ani neklesla. Sociálne almužny financované zo spotrebnej dane fungujú aj v Maďarsku, a fungujú nadmieru dobre. Síce sa nerodí viac Maďarov, ale prvá polovica Gaussovej krivky vďaka nim bezvýhradne miluje svojho láskavého a starostlivého vodcu.

Priznajme však ministrovi financií poctivejší úmysel, než je kupovanie budúcich hlasov sociálnymi balíčkami, veď by to bol bohapustý plagiát orafaný od Roberta Fica. K tomu by sa predsa vláda zmeny nikdy neznížila, veď by to bolo skoro také zlé, ako nehospodárne vyhadzovať stovky miliónov na nezmysly, či podpisovať trestuhodne nevýhodné zmluvy. Pravým kľúčom k populačnej explózii Matovičových detí nie je samotná sociálna korupcia, ale práve tá zvýšená DPH.

Pandemická kríza azda pomaly ustúpi, takže sa konečne naplno prejaví hospodárska kríza, ktorá bude jej priamym dôsledkom. Výpadky v ekonomike i v príjmoch občanov sú závratné, mnohí už dávno žijú na dlh. Aj keby sa im ho raz podarilo splatiť, spoľahlivo sa naučia, že v dobrých časoch si treba voľačo naškrečkovať na tie zlé. Prosto budeme všetci menej míňať, teda všetci okrem politikov, lebo tí nemíňajú svoje, ale naše peniaze, a ešte ich nezriedka míňajú u svojich kamarátov.

Nárast DPH zvýši ceny, no ľudia, ktorí sotva prežívajú od výplaty do výplaty, neminú viac, než majú, len menej nakúpia a obchodníkom zostane menší zisk. Menej zaplatia svojim zamestnancom, aj sami menej minú. Spolu s infláciou nám opäť stúpne popularita predaja bez bločkov a poskytovania služieb bez faktúry. Je otázne, čí príjem do štátnej kasy reálne stúpne, obzvlášť, keď z nej bude treba kompenzovať aj rastúcu nezamestnanosť. Prosto bude horšie. Za normálnych okolností by bolo len o čosi horšie, no uprostred krízy môže byť horšie aj fatálne.

Politická cena za prípadnú pohromu však bude minimálna. Pred zrakom väčšinového voliča aj tie najdebilnejšie politické rozhodnutia spoľahlivo prekryje všeobecná kríza: Však sa len pozrite, všetci okolo sa majú horšie, keby vám Igor I. Dobrotivý nerozdával potravinové balíčky, všetci by ste pokapali hladom. Z pohľadu politického marketingu je taká situácia skôr triviálna a potenciálne výhodná. Hladný volič je skoro zadarmo, kúpite ho aj za volebný guláš.

Ak sa Matovičovi podarí dostať krajinu do skutočnej biedy, môže sa jeho prvotný zámer podariť. Keby sme mali to šťastie, že budeme aj hladovať a státisíce skončia na ulici, nielen bez práce, ale aj bez strechy nad hlavou, začnú sa v slovenských rodinách opäť rodiť celé kŕdle detí. Bude to u nás vyzerať, ako v ktoromkoľvek inom slume či segregovanom gete.