Mediátor o spore Sulíka a Matoviča: Nejde o položky v rozpočte, ale o osobný spor

BRATISLAVA / Slovensko opäť zasiahol spor ministra financií Igora Matoviča a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Televízia JOJ oslovila mediátora Ernesta Kováča, ktorý v rozhovore vysvetľuje, čo by urobil, keby si títo dvaja politici sadli k nemu poradne.

Myslíte si, že mediácia by mohla pomôcť našim členom vlády?

Myslím si, že by mohla pomôcť, lebo mediácia je o dohode, samozrejme vždy si to vyžaduje jednu, aj druhú stranu. V tomto prípade sú niekedy tie egá také silné, že by z nich museli trošičku upustiť, ale ja si myslím, že ten priestor na mediáciu určite je. Lebo určite nechcú zle národu, nechcú zle sebe a vidím, že chcú posúvať krajinu dopredu.

Nie je už neskoro na mediáciu, keď sú konflikty príliš časté a príliš osobné? Dá sa ešte vôbec zmediovať takých nepriateľov?

Do mediácie je možné vstúpiť kedykoľvek, samozrejme aj strany musia byť nastavené tak, aby mediáciu vnímali ako prostriedok, ktorý im pomôže k cieľu. Tu sa však obávam, že niekedy keď je neskoro, aby to neuškodilo, ale treba si povedať, že nikdy nie je neskoro na to, ak chceme nejakú zmenu vykonať. V tomto prípade si dovolím povedať, že mnohé zmeny, ktoré sa už vykonali, našli sa mnohé konsenzuálne spôsoby ako to vyriešiť, tak si myslím, že v tomto prípade by mohla byť jedna teória, ktorá hovorí, že aj dlhotrvajúci spor dokáže nájsť cestu. Sú to inteligentní, vzdelaní, rozhľadení ľudia, v politike aj v ekonómii. Asi to je pre mňa problém, že obaja majú určité penzum informácií a majú ho veľké to penzum informácií, zvlášť v ekonomickej oblasti a tam vidím, že inú predstavu. Preto by bolo možno dobré sadnúť si s mediátorom, ktorý by bol ako katalyzátor, že by dokázal posúdiť, alebo by s nimi dokázal viesť taký dialóg aby spoločnou cestou vznikol úplne nový názor, ktorý môže byť zaujímavý aj pre nás občanov.

Viete si predstaviť že by to zvládli bez mediátora? Mohol by byť mediátorom premiér?

Ako sa hovorí byť prorokom vo svojej rodine, alebo vo svojej obci je to najťažšie. Dovolím si povedať, že ak by vstúpil premiér to by som skôr bral ako politickú rovinu. A tu sa nejedná o politickú rovinu, ale o osobnú rovinu a tu by som váhal, či pán premiér, nehovorím, že nemá znalosti vyjednávacieho spôsobu, je veľmi inteligentný, čiže má tieto znalosti. Ale tu už hrajú aj tie emócie a vzťahy, väzby. Mediátor je práve ten nestranný človek, ktorý tam nevidí tie väzby, alebo nerieši tie vzťahové problémy, ale zameriava sa konkrétne na spor. V tomto prípade by som radšej volil cestu neutrálnej osoby, mediátora, ktorý by vedel reagovať a reflektovať na niektoré ich požiadavky, ktoré ešte majú nevysporiadané. Vidíme, že už to nie je len o politike, ale už sú tam nejaké animozity, kde sa to prelína, ako sa napríklad vyjadril pán Sulík, že tento človek, už ho neoslovuje pán minister, ale už ho oslovuje tento človek. Je to cítiť z tej komunikácii, že to nie je o spore v tej odbornej rovine, ale už to ide do osobných útokov a tam už by mohol byť problém, že pán premiér by možno ťahal nevieme na ktorú stranu.

Prečítajte si tiež

Politológ hovorí, že pravdepodobnosť dovládnutia súčasnej vlády je nízka

​

Akú radu by ste im dali?

Kameňom tejto veci je, že si problémy neriešia za zavretými dverami, ale prepierajú ich pred médiami a verejnosťou. Pritom my by sme ako občania Slovenskej republiky ani nemuseli o týchto problémoch vedieť, napríklad či má niekto niekoho plné zuby. Mohli sme len dostať informáciu, že takýto je rozpor a mohli sme vidieť len čisté fakty, toto mi tam chýba. Ak by som im mohol poradiť ja tak by som im povedal, poďme zabudnúť na svoje ego, aj keď je to veľmi ťažké a niekedy sa to ani nedá, ak si človek myslí, že jeho pozícia je v krajine na nejakej vysokej úrovni, prvý, druhý muž z krajiny.  Povedal by som, že poďme sa pozrieť kto má aký názor na danú položku, lebo tam sa bavíme o takých položkách, ktoré jeden chce, druhý nechce, jeden chce viac, druhý chce pre rodinu, pre akékoľvek skupiny. Ja by som možno povedal, že odhliadnuc od toho, kto pre koho čo chcete poďme sa pozrieť na to, čo to obnáša a odkiaľ tie zdroje prídu. Čiže by som dával každému ten neprerušovaný čas. Ja toto robím aj s mojimi klientmi, že im dávam neprerušovaný čas, aby si povedali to svoje. A potom je taká takzvaná sumarizácia a hľadáme kde by sme našli ten stred medzi jedným aj druhým. Takže toto by som im odporučil. Keď vidím to napätie medzi nimi, povedal by som, že tam už nejde o tú položku, ale už tam ide o princíp niečo ti nedám, alebo niečo nie je možné. Toto je pre mňa signál, že zlyhala komunikácia, alebo otvorenosť jedného voči druhému.

​