Riaditeľka výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy: Aj vodiace psy majú normálnu pracovnú dobu

BRATISLAVA / Hovorí sa, že pohľad do psích očí obmäkčí každého. Oči vodiacich psov sú ešte o čosi výnimočnejšie – nahrádzajú totiž ľudský zrak. Ako zaobchádzať s takýmito psami? Smieme, alebo nesmieme kontaktovať vodiaceho psa na ulici? V rozhovore viac o tréningu vodiacich a asistenčných psov prezradí Jarmila Virágová.

Rovno prezradím, nehnevajte sa prosím, viac ako na vás, sme sa tešili na šteniatko, ale prišli ste bez neho. Prečo?

Nie je to vôbec čudné, že sa ľudia tešia viac na psíkov ako na ľudí. Majú, bohužiaľ, virózu, tak som to nechcela v žiadnom prípade riskovať, pretože tá viróza má nepríjemné dôsledky.

Ale je to v takom štádiu, že nič tam nehrozí? Nemusíme mať obavu o vašich psíkov?

Toto sú dospelé psíky, ktoré majú virózu, ale tým, že máme doma aj šteniatka, tak sú striktne oddelené a dúfame, že všetko dobre dopadne.

Poďme k samotným psíkom. Všetci vieme, že hovoríme o Labradoroch, ale z vlastného detstva si pamätám, že som mal suseda, ktorý mal vodiaceho vlčiaka. Prišla nejaká nová doba, zmena, alebo som to len zle registroval?

Registrovali ste to správne. Kedysi v minulosti bolo Nemeckých ovčiakov viac ako je teraz, pretože tie Labradory pochádzajú dnes zo špeciálnych chovov a majú presne tie vlastnosti a predpoklady, ktoré sú pre tento typ práce potrebné, kdežto genetika Nemeckého ovčiaka je striktne daná, pretože je chovaný na obranu, pachové práce a podobne. Jednoducho, keď je ten psík starší, tak má tendenciu svojho pána ochraňovať, čo môže byť nebezpečné pre verejnosť.

​Čo je vlastne to, čo urobilo z Labradorov vodiacich psov? Čo sú tie genetické vlastnosti?

Rozhodne je to vysoká kontaktnosť, to znamená, že ten pes dá prednosť človeku pred akýmikoľvek svojimi záujmami. Nemá problém akceptovať jeho biologickú nadradenosť, takže u Labradorov sa veľmi málo stretnete s nejakou dominanciou, skôr je to porucha toho psa. Takisto je absolútne neagresívny a ak to tak nie je, je tam tiež nejaká porucha. Rád pracuje, rád sa pohybuje...Toto sú všetko také vlastnosti, ktoré sú cenené.

Laická predstava je tá, že každý Labrador je vhodný ako vodiaci pes, ale to je asi naozaj laické.

Áno, takto to vôbec nefunguje. Vo svete je už veľmi dobrý výsledok, keď dosiahnete úspešnosť 40 – 50 percent, a to hovorím o špecializovaných účelových chovoch.

Takže to nie je z akéhokoľvek Labradora, vy takisto, keď máte šteniatka, tak je to od rodičov, ktorí už boli vodiacimi psami?

Neboli vodiacimi, sú z tohto špecializovaného účelového chovu a vyberajú sa iba top zvieratá, takže áno, keby nešli do chovu, do tohto programu, tak určite sú buď vodiace, alebo asistenčné.

Kedy vidíte na šteniatkach, že majú akúsi vodiacu budúcnosť?

V 49. dni života sa robia také základné Campbellove testy a podľa toho vidíme genetiku, tie základne predpoklady. Z toho sa veľmi ešte nedá usúdiť, či bude alebo nebude vodiacim. Oni sa počas jedného roku testujú, majú také povahové testy, ktoré sa končia jedným testom v 12. mesiaci a tu na tomto teste sa skutočne odskúša genetika a pripravenosť na ďalšiu prácu.

Takže, ak dobre rozumiem, prvý rok je ešte detstvo toho psa, nie je to učenie a práca.

Áno. Je to iba výchova a socializácia. Učia sa úplne základne povely, aby ľudia s nimi vedeli manipulovať. Nie je tam žiadny špeciálny cvik.

Vtedy s nimi pracuje nevidiaci, alebo sú vychovávaní v „náhradných rodinách?“

Áno, sú v náhradných rodinách.

+8 fotiek

Vodiace a asistenčné psy

​Kedy začína práca s klientom, alebo s človekom, ktorý ho dostane, aby mu pomáhal?

Detstvo psa sa ukončí v 14-tich mesiacoch a potom ide do špeicálneho výcviku, kde sa naučí všetky tie veci, ktoré s klientom potrebuje zvládnuť.

A to už pracujú ako dvojica?

Nie, ide k trénerovi. Klient môže spolupracovať, ale nie cvičiť toho psa. Po šiestich až ôsmich mesiacoch u trénera, sa zoznámila s klientom a potom pracujú spolu pod dozorom inštruktora.

Potrebuje klient aj nejaký výcvik pre seba, aby zvládol toho psíka?

Áno.

A čo je komplikovanejšie? Naučiť psíka alebo klienta?

Naučiť klienta.

Ten pes potrebuje aj nejakú mieru starostlivosti, potrebuje dostať najesť, potrebuje vodu. Pripravujete toho človeka aj na to, akú starostlivosť potrebuje ten Labrador?

Áno, ale toto je naozaj ten najmenší problém, je to vybavené veľmi rýchlo, čo sa týka času. Tam je problém, aby ten človek, hlavne bez zrakovej kontroly, pochopil tú vzájomnú komunikáciu, keďže absencia zraku mu neumožňuje, čo nám ostatným. Takže ten spôsob komunikácie je iný.

Viem, že sme dospelí ľudia a neotravujeme vodiaceho psíka na ulici, ale predpokladám, že deti vidia krásneho psa. Majú ich rodičia pustiť k tomu psovi, majú sa pokúsiť o kontakt, alebo nechať ich úplne pracovať?

Rozhodne, poprosím, nepustiť deti, nekontaktovať vodiaceho psa a pokiaľ je tá túžba tak strašne veľká, až neovládateľná, tak treba sa zastaviť a poprosiť, opýtať sa nevidiaceho, či môžete toho psa kontaktovať a on vám naozaj povie, či áno, alebo nie.

​A ten ideálny pes nikdy nebude mať záujem o takýto iný kontakt ako so svojim pánom.

To vôbec nie je pravda, práveže tie Labradory majú ten záujem, ale ovládajú sa, sú tak vycvičení. Ale majú tak radi ľudí, že sa nechajú vyrušiť. Keby si tam dieťa skutočne kľaklo, ten pes sa zastaví a ten človek, nevidiaci sa zastaví a on nevie, prečo ten pes stojí, začne hľadať palicou a to dieťa by mohol udrieť. Toto sú veci, ktoré ľudia neregistrujú, čo všetko sa môže stať.

Má vodiaci pes chvíľu aj pre seba? Musí mu dať pán voľno?

Doslova, musí. Áno, požadujeme to. A nie je to len chvíľa, ja by som to prirovnala k ľudskému pracovnému času – po práci je aj zábava, chodia plávať, behať, alebo chodia na dovolenky s tými ľuďmi.

​