Oldrich
3.12.2022
Minister zdravotníctva Lengvarský o covide-19: To prvé úmrtie v ružomberskej nemocnici nás šokovalo
Zdielať na

Minister zdravotníctva Lengvarský o covide-19: To prvé úmrtie v ružomberskej nemocnici nás šokovalo

Zdroj: SITA

BRATISLAVA / V posledných dňoch je často skloňovaná reforma celého zdravotníctva. Bývalej ministerke Andrei Kalavskej tento krok nevyšiel. Ako sa pustí do tohto boja minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský? V rozhovore s ním aj o tom, ako predchádzať tretej vlne pandémie, ktorá nás zrejme neminie, ako je spokojný s rýchlosťou a záujmom očkovania, ale aj o tom, ako ľudsky zvládal prvé úmrtie na Covid-19 v nemocnici, v ktorej bol vtedy riaditeľom.

Čo vy vnímate ako najmarkantnejší problém v zdravotníctve?

Tak, problémov je samozrejme viac, ale to, čo som si odniesol z diskusie, bolo to, že je všeobecná zhoda na tom, že ten systém treba skrátka zmeniť tak, aby bol propacientsky, aby garantoval nejakú úroveň zdravotnej starostlivosti, na ktorú by občania mali mať nárok a verím tomu, že aj keď sú, samozrejme, nejaké odlišné názory na niektoré otázky, tak v celej tej reforme, predpokladám, je mať širokú zhodu.

Ten systém je dlhotrvácny a je, svojim spôsobom, skostlivelý. Zdravotníctvo pýta z viacero strán zmenu. Je časovo náročné tento systém pretvoriť a zmeniť, alebo to ide aj v krátkom čase? A nie je to asi len hra peňazí…

Bude to otázka aj prístupu personálu, možno otázka nejakých zaužívaných stereotypov, či už pracovných, alebo tých riadiacich. Takže, určite to nebude beh na krátke trate, bude to dlhý proces, ktorý možno bude začínať nejakými stavebnými úpravami, alebo nejakými stavbami nemocníc, dúfam. Zmena toho myslenia bude určite trvať viac rokov.

Jedna reforma už neprešla od bývalej ministerky Kalavskej, myslíte si, že tá vaša bude úspešná?

Keby som si neveril, tak by som do toho nešiel.

Ako vidíte problémy s personálom? Je podľa vás jeho nedostatok ten najväčší problém? Budovy sa dajú ľahko zrekonštruovať, ak je dostatok financií.

Plne s vami súhlasím, pre nás je v tejto chvíli hlavná otázka personálu. Musíme, samozrejme, pracovať na tej sieti, ale aby mal kto v tej sieti pracovať, musíme vyriešiť problém personálu.

Je cesta zvýšiť, napríklad, zdravotným sestrám plat? Čo vidíte ako spodnú cestu? Ako ich udržať? Stále je tu obava, že po uvoľnení núdzového stavu odídu zdravotníci z nemocníc.

Núdzový stav už bol uvoľnený a nejaké veľké výpovede sme zatiaľ nezaregistrovali, našťastie. Za čo všetkým zdravotníkom ďakujem. Treba pozerať na to, aký je vekový priemer tých sestier, aké sú tendencie hlavne lekárskeho personálu k práci v zahraničí po ukončení štúdia...takže, tých ciest je tam pomerne veľa. Rieši sa to, či ide o sestry, lekárov, bavíme sa aj o finančnej motivácii, či o zjednodušení prístupu k špecializovaným skúškam, bavíme sa o zvyšovaní počtu študentov, zdravotníckych asistentov. Tých ciest je určite viac.

Kedy bude tá reforma pripravená? Máte nejaký časový deadline?

Ona v podstate pripravená je, čo sa týka paragrafov a zákonov. My musíme po tejto diskusii, ktorá bude prebiehať, to upraviť tak, aby to bolo pripravené v tej forme, na ktorej sa zhodneme v parlamente. Ten koncept musí byť taký, aby to bolo do konca roka schválené. Takže máme nejaký mesiac, možno dva, na diskusiu, potom to musíme upraviť tak, aby sme legislatívne splnili to, na čom sa dohodneme.

Chcete do tej diskusie zapojiť, napríklad, aj asociácie lekárov?

Ony sú už zapojené. Prebehli už aj prvé stretnutia s nimi, predtým boli zapojení aj hlavní odborníci. To je vec, bez ktorej to skrátka nejde.

Ako zvládnuť tretiu vlnu pandémie

Ešte na krátko k pandémii. Prišli ste na ministerstvo v čase, keď druhá vlna pomaly končila. Vy ako bočný pozorovateľ, alebo riaditeľ nemocnice, ste to ako vnímali? Aké najväčšie problémy a chyby sa robili počas prvej a druhej vlny? Čo by sa teraz už možno robilo inak?

Ten proces nebol dobre riadený.

Takže to bola základná chyba?

Áno.

Inak to zdravotníctvo bolo dobre pripravené to zvládnuť?

To, či bolo pripravené, sme videli, že nakoniec áno. Nechcem nejako výrazne kritizovať ľudí, ktorí to riadili, tiež boli v nejakej situácii, boli pod tlakom, či už časovým, alebo toho množstva prípadov, takže riešenia sa prijímali za chodu a ja tu z tejto pozície nebudem poslanecky mudrovať, ako by som to spravil lepšie. Nejaké rozhodnutia sa skrátka prijali. Ja si myslím, že sa každý snažil vo svojej vôli vykonávať to, čo ten pacient potreboval. To, čo teraz budeme robiť je, aby sme predchádzali tretej vlne a aby sme čo najviac znížili dopady tej pandémie aj pre ľudí, ktorí potrebujú štandardnú zdravotnú starostlivosť.

Hrozí nám tá tretia vlna?

Tak, logicky, áno. Ľudia budú cestovať, niektorí sú disciplinovaní, niektorí nie. Väčšou mobilitou je jasné, že niektoré tie varianty sem prídu a je na nás, ako tých ľudí budeme odchytávať, ako ich budeme testovať, ako ich budeme trasovať, ale aj na nich, ako budú dodržiavať karanténne opatrenia, ktoré sú povinné pri návrate z niektorých krajín. Takže, možno nejaký výkyv smerom hore tam bude, to sa nedá nikdy vylúčiť.

Vakcinácia ide tak, ako by ste si predstavovali? Už je to celkom slušné číslo na počet obyvateľov Slovenska.

My sme sa dohodli na nejakých počtoch, ktoré denne musíme zaočkovať. V podstate sa pohybujeme stále okolo tých 25 000, čo je číslo, na ktoré by sme mohli mať kapacity, aj personálne, aj počet vakcinačných látok mať. Ale zisťujeme, že ten záujem je čoraz menší. V tejto chvíli sa už blížime k 70-tim percentám vo vekovej kategórii 70-79, čo je to, čo sme chceli ako prvé spraviť, aby sme ich ochránili. Na to kladieme dôraz. Na to sme zriadili očkovacie tímy, na to chodíme k nim domov, musíme doočkovať zariadenia sociálnych služieb a zamestnancov, ktorí tam robia. Takže, ono to možno tak nevyzerá, ale snažíme sa dotiahnuť tie vyššie vekove skupiny do štádia, kde si povieme, že je to už ok a teraz poďme na tie nižšie. V tejto chvíli je to už skôr o tom, že tí, ktorí mali záujem, sa zaočkovali a k tým ostatným musíme tú vakcínu priniesť.

Podmieniť to niečím, ako kto chce cestovať, nemusí byť v karanténe, to je zaujímavé.

Viete, ja sa stretávam aj so starostami z regiónov, so županmi a cestovanie je zaujímavé pre skupinu ľudí, ktorá je zaočkovaná, podľa mňa. Človek v dedinke, ktorá má 150 obyvateľov a celý deň tam žije, v sobotu potrebuje ísť pracovať a v nedeľu do kostola, sa nedá zaočkovať, pokiaľ mu to nepovie jeho všeobecný lekár, alebo tú vakcínu nedonesieme za nim, tak sa jednoducho nezaočkuje.

A chcete nejakú súčinnosť všeobecných lekárov?

Áno, samozrejme. Na tom sa intenzívne pracuje. Keď prekonáme všetky tie logisticko-legislatívne prekážky, tak verím tomu, že v priebehu niekoľkých týždňov budú lekári očkovať. A samozrejme, súčasne pracujeme aj s pediatrami, pretože EMA schválila vakcínu Pfizer pre 12+.

U nás to znamená automaticky tiež?

Nie, nie je to u nás automaticky, ale predpokladám, že odborníci povedia áno, očkujme aj deti. Prečo nie? Takže musíme pripraviť aj systém pre pediatrov, ktorí to začnú vykonávať.

To by mohlo fungovať. Často majú obvodní lekári úplne pod palcom tých svojich pacientov.

Presne na to sa spoliehame. Po prvé, tí ľudia svojim lekárom veria a po druhé, ten lekár pozná najlepšie stav svojho pacienta, respektíve, má najlepší prehľad o svojich pacientoch.

Boli ste riaditeľom vojenskej nemocnice v Ružomberku, keď tam boli prvé prípady úmrtí na Covid. Ak si viete spomenúť, aké pocity sa vami zmietali? Čo ste vy  ľudsky cítili, keď ste videli, že druhá vlna udiera v plnej sile?

Ak mám povedať pravdu, to prvé úmrtie nás všetkých šokovalo. Ten človek zomrel na diagnózu, pri ktorej sme možno ani neboli pripravení na to, že budú zomierať ľudia. Brali sme to tak, že niekde sa to deje, tu sa to diať nemôže. Stalo sa to a strašne sme potom pátrali, prečo to bolo, ako to bolo, aké mal ten človek výsledky...A potom začal ten veľký vývoj tej infekcie a začali nám pribúdať pacienti v desiatkach, celý Žilinský kraj, hlavne tá časť Oravy a Liptova bola zasiahnutá, išlo to strašne rýchlo. Museli sme urgentne reagovať na tie počty prípadov, ktoré sa zvyšovali a preplnenosť nemocníc. Tie úmrtia sa už potom stali, bohužiaľ, takou dennou rutinou. Z ľudského hľadiska to bolo ťažké, aj personál bol konfrontovaný s veľkými množstvami úmrtí. Nebolo to príjemné.

Ten tlak sa tam dal určite krájať, aj pre tých ľudí, personál, lekárov, sestričky. Vojenská nemocnica je tam taká spádová.

Áno, ten tlak na personál bol obrovský.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa nechcú dať zaočkovať? Aby tá tretia vlna neprišla v takej sile ako tá druhá. 12 000 ľudí odišlo navždy.

Keď si niekto myslí, že sa nedá zaočkovať, je to jeho právo, ale treba si uvedomiť, že každý jeden človek, čo sa nedá zaočkovať, ohrozuje nie len seba vo vlastnom svete, ale ohrozuje aj iných. Ohrozuje svoje deti, svojich rodičov, svoje okolie...Takže, pokiaľ ten človek nemyslí na seba, tak nech myslí aspoň na tých druhých.

Súvisiace články

Najčítanejšie