Rozhovor s rektorkou VŠVÚ Koklesovou: Podarí sa zachrániť liečebný dom Machnáč?

BRATISLAVA / Koncom mája takmer zanikla informácia z Trenčína. Tamojší krajský súd zakázal majiteľom bývalého liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach nakladať s nehnuteľnosťou. Pre Bohunka Koklesová, rektorku Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, to bola tá najdôležitejšia správa uplynulých mesiacov. Roky sa totiž spolu s ďalšími ľuďmi snaží zachrániť chátrajúcu stavbu.

Čím je Machnáč taký výnimočný, že si zaslúžil pozornosť rektorky a ďalšieho množstva ľudí?

Machnáč vznikol v roku 1932 a navrhol ho významný český architekt Jaromír Krejcar. Stavba je výnimočná tým, že ide o funkcionalistickú stavbu, čo sa dá jednoducho vysvetliť. Dôležitá je funkcia a podľa toho upravujeme formu, čiže podobu samotného Machnáča. Machnáč je stavbou, ktorú my definujeme ako stavbu takzvaného bauhausového typu a je ju možné zaradiť medzi ikonické stavby európskeho formátu.

Má stavba presah aj mimo Slovenska, alebo má šancu osloviť aj Európu?

Ona je vlastne postavená v medzinárodnom štýle. Je to stavba, ktorá je podobná iným typom stavieb v rôznych európskych metropolách, ktoré sú samozrejme zrekonštruované.

Samozrejme je neuveriteľne fotogenická. Pripomína loď.

Áno, bola navrhnutá ako loď, čiže má taký zadný trakt a vpredu má objem, ktorý pripomína zaoceánsky parník.

+2 fotky

Historické fotografie budovy Machnáč

​Aký je aktuálny stav liečebného domu? Vieme, že od roku 2002 je budova zatvorená, v súkromnom vlastníctve, chátra neuveriteľným spôsobom a neuveriteľne rýchlo.

Stavba je úplne spustnutá. Sú tam zničené mnohé pôvodné architektonické prvky. Z roka na rok je to horšie. Minulý rok tam horelo. Je to stavba, ktorá nám odchádza priamo pred očami, ale vzhľadom k tej výnimočnosti, práve situácia je mimoriadne naliehavá a našou snahou je zachrániť Machnáč a vrátiť ho do pôvodného stavu.

Dôležité je povedať, že je to národná kultúrna pamiatka, čiže tam by ani štát nemal stáť nejakým spôsobom bokom.

Áno, je to národná kultúrna pamiatka. Spolupracujeme aj s ministerstvom kultúry a práve preto rozhodnutie súdu zamedzilo majiteľovi prepisovať túto pamiatku z jedného majiteľa, alebo z jednej schránkovej firmy na druhú schránkovú firmu.

Do akej miery máte šancu komunikovať s majiteľom a prinútiť ho k rekonštrukcií, k predaju, alebo k niečomu, aby sa začalo s Machnáčom niečo diať?

Je to mimoriadne náročný proces, pretože majiteľ nepreberá zásielky od pamiatkarov, ani od nás. My sme sa mu teraz snažili poslať poslednú ponuku pred vyvlastňovacím procesom. Poslednú ponuku na odkúpenie, čiže na poslednú dohodu pred spustením súdu, alebo teda tých procesov, ktoré súvisia s vyvlastnením, ale veľmi rýchlo vlastne presunul schránkovú firmu z Brna do Uherského Hradišťa, čiže nevieme mu doručiť zásielky.

Povedali ste dôležitú vec a tou je vyvlastnenie. Stalo by sa to prvý krát na Slovensku, ak by ste až k tomuto kroku došli. Nevidíte tam dilemu, čo je viac? Záchrana pamiatky alebo súkromné vlastníctvo?

Myslím si že nie, pretože Machnáč je stavbou, ktorá patrí do kultúrneho dedičstva Slovenska, čiže svojim spôsobom ju vlastníme všetci, pretože sme sa spolupodieľali aj na vzniku tejto stavby z peňazí daňových poplatníkov a podobne. Tá stavba je niečím, čo tvorí súčasť nášho kultúrneho dedičstva a preto si myslíme, že je dôležité ju zachrániť a vrátiť ju tejto krajine.

+1 fotka

Aktuálna podoba budovy Machnáč v Trenčianskych Tepliciach

​Ako dlho by mal trvať vyvlastňovací proces. Do chvíle, kedy sa s tou budovou bude dať pracovať?

Myslíme si, že to bude dlhší proces, ktorý bude trvať aj niekoľko rokov.

Ako by mal Machnáč podľa vás vyzerať? Čo by sa malo s budovou stať, ak čisto teoreticky uspejete?

Ak teoreticky uspejeme, máme jasne zadefinovaný plán. Chceli by sme Machnáč zanechať ako kúpeľný dom, čiže liečebný dom. Zároveň by sme chceli do toho vtiahnuť kultúrne aktivity. Vnímame ho ako budúce rezidenčné centrum pre umelcov, tvorivých pracovníkov, architektov, ale chceli by sme tam aj zriadiť dokumentačné pracovisko pre štúdium modernej architektúry, čo si myslím, že Jaromír Krejcar by bol asi veľmi rád.

Z pohľadu rekonštrukcie by to mala byť budova jedna ku jednej? Na konci by sme mali vidieť Machnáč ako v roku 1930?

Áno. Našou ambíciou je vrátiť stavbu do pôvodného stavu, pretože by sme ju chceli zapísať do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

+3 fotky

Vízia budovy Machnáč v Trenčianskych Tepliciach

​Vrátane toho, že nebudú toalety na izbách, nebudú kúpeľne na izbách?

Aj vrátane toho. Pretože, priznám sa vám, že Jaromír Krejcar staval túto stavbu ako taký demokratický priestor, kde sa majú ľudia stretávať v určitom kolektíve, preto je tam toľko terás. Tak isto kolektívne zariadenia. Je to vec, ktorá patrila tej dobe a mnohé liečebne a hoteli boli takto navrhované. Nemyslíme si, že treba znásilňovať túto stavbu. Jednoducho ju treba rešpektovať a ona si svoju klientelu v budúcnosti určite nájde.

Aj izby by mali byť jedna ku jednej?

Áno. Určite, aj okná, aj všetko by sme chceli zachovať a to, čo tam je zreštaurovať a to, čo sa nezachovalo vytvoriť pôvodné repliky.

​