Zatiahnuté
12°
Bratislava
Soňa
28.3.2024
Minister Krajniak: Naša krajina nie je prorodinná, skôr tlieskame LGBT prideom. Mýlite sa, reaguje Petrík
Zdielať na

Minister Krajniak: Naša krajina nie je prorodinná, skôr tlieskame LGBT prideom. Mýlite sa, reaguje Petrík

BRATISLAVA / Vzor vidí v Maďarsku, ktoré do rodiny investovalo podstatne väčšiu časť HDP. Minister práce zo Sme rodina tvrdí, že Slovensko neoslavuje rodinu, ale skôr komunitu LGBT.

Minister práce Milan Krajniak, ktorý je jedným z rečníkov na konferencii o rodinnej politike, predstavil 12 téz. Tie by podľa neho mali priniesť zlepšenie demografickej krivky. "Dotujeme všetko okrem rodinnnej politiky," poznamenal minister s tým, že zatiaľ čo financujeme rodovú rovnosť, ale aj projekty LGBT či zelené témy, zabúdame na budúcnosť štátu. 

Ako neskôr minister práce vysvetlil, nemyslí si, že by štát menšinové témy financovať nemal. Zároveň je však podľa neho mimoriadne dôležité, aby sa podpora dostávala predovšetkým rodine. 

Práve od rodinnej politiky pritom podľa ministra závisí prežitie celého národa. "Ak nám ako štátu hrozí vymieranie, tak minimálne by sme rovnakú pozornosť, ako podpore menšín mali venovať rodinnej politike," poznamenal s tým, že prorodinná, alebo demografická politika sa nedá nahradiť migráicou. "Je to cesta do pekla a nebude to fungovať," poznamenal Krajniak a zdôraznil, že odlišné kultúrne zázemie je neprekonateľný problém. Ako neskôr vysvetlil mal na mysli migračné vlny napríklad z Blízkeho východu. "S prirodzenou migráciou, kedy sem príde niekto z Ukrajiny, alebo Srbska a ožení sa tu, tak s tým problémy nemáme," reagoval pre Noviny PLUS. 

Minister zdôraznil aj to, že veriaci ľudia majú viac detí, ako tí neveriaci. "Možno kvôli viere v Boha sú takéto rodiny ochotné mať viac detí, aj keď je ich sociálna situácia horšia," poznamenal s tým, že potláčaním náboženstva sa rodinná politika zhoršuje. 

Podľa ministra je zároveň zarážajúce, že žena, ktorá si vybrala kariéru má väčšie uznanie než matka troch detí. "Kedy ste naposledy čítali v médiách rozhovor s matkou?" spýtal sa Krajniak s tým, že s členkami predstavenstva sú rozhovory častejšie. 

Simona Petrík trvá na inkluzivite

Nová členka Progresívneho Slovenska sa problematikou prorodinnej politiky zaoberá rovnako, ako rovnosťou žien. "Prorodinná politika štátu, ak chce byť inkluzívna (a to by mala byť, pretože rodiny sú rôzne a je potrebné pripravovať riešenia pre čo najširšie penzum ľudí), nesmie vyčleňovať žiadne skupiny ľudí – ani migrantov, ani LGBT+ ľudí," poznamenala pre Noviny PLUS s tým, že už teraz tu máme mnoho ľudí, ktorí k nám prišli z rôznych krajín a prispievajú k tvorbe hodnôt svojimi znalosťami a spolu so svojimi rodinami sú obohatením našej spoločnosti. "Rovnako tak tu existujú páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu vychovávajú deti. Aj oni pre ne potrebujú podporu – dostupné jasle, škôlky, ale najmä uznanie, že sú tu vítaní. Slovenská rodina už dávno nie je tradičnou rodinou (ak vôbec niekedy bola). Zo  všetkých najťažšie to však majú rodičia – samoživitelia, z ktorých sú vo výraznej prevahe ženy," upozornila na fenomén, ktorý sa podľa nej nedá ignorovať. 

NR SR

Petrík upozornila na skutočnosť, že zodpovedná rodinná politika musí toto všetko brať do úvahy a na základe toho vytvoriť funkčný a stabilný systém, ktorý sa na rodinu pozerá z pohľadu rodovej rovnosti. "Pretože žena je najčastejšie základnou jednotkou rodiny. Iste, je dôležité vyriešiť dlhodobý problém s nedostatkom finančne dostupných nájomných bytov, ale to zďaleka nie je všetko. Rodiny nesmú byť závislé na dávkach. Riešenia musia odzrkadľovať reálne životné situácie: uľahčiť ženám po pôrode návrat na trh práce, zabezpečiť im rovnakú odmenu za rovnakú prácu, akú vykonávajú ich mužskí kolegovia a viac zapojiť otcov do starostlivosti o rodinu," uviedla a dodala, že čas na zavedenie otcovského voľna hneď po pôrode dieťaťa, ktoré nám prikazuje smernica EÚ, sa kráti. "Máme už len cca rok," upozornila mimoparlamentná poslankyňa. 

​Čo je podľa Petrík určujúcim kľúčom? Rodinná politika podľa nej nesmie byť len o zvyšovaní dávok, ale má byť kombináciou finančnej podpory, dostupných služieb pre rodiny a možností pre flexibilné manažovanie času (najmä toho pracovného). "A tými službami nemyslím len škôlky a jasle, ale aj napríklad centrá pre staršie deti, kde môžu po škole aktívne a zmysluplne tráviť čas. Lenže ich dostupnosť sa nezvýši len „budovaním kapacít“. Pretože to trvá dlho, je to administratívne aj finančne náročné, a už sa toho nevieme dožiť posledných 12 rokov. Riešenia je potrebné prinášať ihneď, nie o 5 rokov," uviedla na záver pre Noviny PLUS. 

Súvisiace články

Najčítanejšie