ROZHOVOR Líderka PS Bihariová: Než táto vláda, by do dverí právneho štátu trafil lepšie aj môj malý syn

BRATISLAVA / Tvrdí, že vláda Igora Matovičova (OĽaNO) v mnohých segmentoch demontovala štát na šróbiky a posledným klincom do truhly je nielen kauza Sputnik, ale aj chaos okolo kauzy SIS a NAKA, ktorú nezvláda aktuálny premiér Eduard Heger (OĽaNO). "Táto vláda predviedla diletantizmus a zbierku zákonov si pomýlila s tlačovými konferenciami,“ tvrdí predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová.

Pani Bihariová Progresívne Slovensko sa v poslednom období ostro vyhraňovalo proti vláde. Či už išlo o novelu zákona o štátnych úradníkoch, alebo vakcínu Sputnik V. Čo tým sledujete?

V tomto konkrétnom prípade naozaj nič iné, len ochranu obyvateľstva. Mne neuveriteľne vadilo, že si premiér z tak serióznej veci, akou podávanie neregistrovanej vakcíny je, urobil čisté PR. Ja som za tým nenašla nijaký iný účel, alebo realistické vysvetlenie. Všetky vakcíny, ktoré podávame sú registrované a schválené EMA, v tomto jedinom prípade zrazu z čistého neba, bola výnimka a vôbec sa nepotreboval pýtať, či to je dostatočne bezpečné, účinné, funkčné a ani čo to môže spraviť ľuďom, ktorí sa takúto vakcínu rozhodnú využiť. Ak sa toto niekto rozhodne urobiť len preto, lebo má megalomanský nápad a bude mať chvíľu na sebe žiaru reflektorov, tak by som sa musela hanbiť, ak by som ostala mlčať. Toto bol zámer.

V kontexte tej aktuálnej situácie, kedy sme zistili, že o Sputnik má záujem len pár tisíc ľudí a zvyšok buď predáme, alebo darujeme. Nie je to z vašej strany už krik po funuse?

My sme to kritizovali ešte predtým, keď sa spustila vládna kríza. Spustili sme kampaň  „Stačilo.už“, v ktorej sme vyzývali príčetnejšie vládne strany, teda Za ľudí a SaS, aby aj v kontexte tohto incidentu, urobili všetko preto, aby Igor Matovič prestal byť členom vlády. Bolo to práve preto, že to, čo urobil so Sputnikom bolo cez čiaru. Vtedy sme veľmi hlasno kričali a spisovali sme aj petíciu, aby vtedajšieho premiéra pomkli k odchodu. 

Teraz ide o to, aby sme sa začali baviť o dôsledkoch megalomanského nápadu, kedy expremiér tvrdil, že štvrtina populácie sa bude chcieť zaočkovať touto látkou. Reálne je to pár tisíc ľudí a ten, kto vakcínu priniesol sa tvári, akoby sa nič nedialo.

 Expremiér ale tvrdí, že to je výsledok antikampane voči Sputniku...

 Ako teda vysvetlí, že nám na sklade zostávajú vakcíny, ktoré nikto nechce?

Práve tou antikampaňou. Hovorí, že proti Sputniku prebiehala mesiace antikampaň a preto sa ním občania nechcú očkovať. Vy ste však dávali aj trestné oznámenie na vládu. Prečo?

To bolo trocha iné. Týkalo sa to opatrení, ktoré v decembri navrhovalo konzílium odborníkov. Prognózovali vývoj a navrhovali prísne opatrenia. Pán Krajčí priniesol tieto opatrenia na vládu, kde ich predstavil spolu s tým, čo je treba urobiť lebo, že inak budeme mať veľké počty hospitalizovaných a mŕtvych. Z toho čo povedal, bolo jasné, že ho nepodporili ani vlastní. Krátko na to pán Šipoš, ktorý je predsedom klubu OĽaNO povedal, že sa báli, že na nich ľudia budú nadávať, že im Matovič ešte aj Vianoce pokazil.

Toto keď si spojíte, tak to napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, pretože verejný činiteľ musí urobiť všetko pre to, aby odstránil riziko o ktorom vie. Pán Krajčí hovoril, že vláda o rizikách vedela, lebo on im dáta priniesol. Ak vláda neurobila rozhodnutie a nastala škoda, pred ktorou ich varoval s tým, že mal vzniknúť aj prospech, o ktorom hovoril pán Šipoš, tak to bol ten moment, kedy sme sa zľakli a povedali si, že ak toto niekto nepreverí, tak máme seriózny problém.

 Ja sama neznášam trestné oznámenia v politike, nie som ich fanúšičkou, desať rokov som robila s neonacistickou scénou a trestné oznámenia by som mohla podávať každý deň. Toto nie je nástroj na vybavovanie si politických účtov. V tomto prípade nám naozaj išlo len o to, aby polícia preverila argumenty, ale aj kto bola tá osoba, ktorá povedala, že radšej poďme do miernejších opatrení, chráňme si percentá a snáď to ten ľudský život unesie. Ide o memento, aby sme už nikdy ani nezvažovali ohroziť ľudské životy v mene politického prospechu.

noviny.sk/SITA

​Trestné oznámenia však vo všeobecnosti zaváňajú politickým marketingom a cieľom je, aby sa strana zviditeľnila...

Áno, a ja to veľmi nemám rada. Hovorím, že mohli by sme trestné oznámenia podávať aj každý deň a nerobíme to. K tomuto došlo po detailnej analýze a konzultáciách s právnikmi. Neboli by sme ho podali, keby nám indície nedali dve kľúčové postavy z OĽaNO. Nerobili sme investigatívu a nechceli sme byť ani tou opozíciou, akou bol Matovič, ktorý kriminalizoval svojich protivníkov. Pre nás to bolo v kontexte informácií od kľúčových ľudí povinnosťou.

Máte informácie o tom, ako postúpilo vyšetrovanie?

Zatiaľ nám nebolo doručené oznámenie, ako sa polícia rozhodla s podaním naložiť, predpokladám, že je vec v predprípravnom štádiu, kedy orgány činné v trestnom konaní musia posúdiť, či podanie príjmu.

Na to, že sa PS-ko profilovalo ako strana plná odborníkov, ste zatiaľ reálne riešenia nepredstavili. Počula som z vašich radov aj argument, že ako mimoparlamentná strana to máte ťažšie a nechápte ma zle, ale dajú sa robiť konferencie a vyvíjať iné aktivity. Nie je to len výhovorka? Nerobíte svojím spôsobom na sociálnych sieťach „to isté“ čo Igor Matovič?

Úplne vám rozumiem a som otvorená kritike všetkého druhu. Samozrejme, že aktivity sa robiť dajú, ale bohužiaľ nie v čase pandémie, kedy nebolo možné robiť ani konferencie, ani vyjsť do ulíc a dať najavo svoj názor. Toto potrebujem zdôrazniť, že my sme ako strana nikdy verejnosť nenavádzali k tomu, aby nerešpektovala opatrenia a rešpektovali ich aj členovia strany.

Sama som ako nastupujúca predsedníčka mala úplne iné predstavy o témach, ktoré budeme otvárať. Na jednej strane všetko prekryla pandemická situácia a s ňou súvisiace témy, ktoré spotrebovali pozornosť občanov, ale aj médií.  V tej situácii nikoho nezaujímalo čo si Bihariová myslí o sociálnom bývaní a nikoho by to nezaujímalo ani od Bihariovej, ako predsedníčky mimoparlamentnej strany. Každý si v tom momente povie, že to je síce bohumilé, ale tri roky s tým nevieme nič urobiť. Aj teraz vám viem povedať, že sme začali spúšťať tému Slovenska po korone, v ktorej chceme ponúknuť našu víziu o tom, ako by mal vyzerať štát poučený pandemickou krízou. Máme zastrešených viacero oblastí a viacero opatrení, ktorých potrebnosť a neodkladnosť pandémia len zvýraznila. Mnohé z nich sme pomenovávali už v našom programovom dokumente „Vízia jednej krajiny“ v roku 2017, hoci vtedy sme mnohým zneli pomerne futuristicky.

Pandémia však odhalila, že potrebujeme digitalizáciu, že máme rozvrátený školský systém, ale aj to, že sa potrebujeme transformovať ekonomicky. Potrebujeme sa presunúť k ekonomike založenej na vývoji zelených technológií a to sú témy, ktoré sme otvárali a ponúkali už pred pandémiou.

Ako by ste transformovali ekonomiku?

Je to veľmi zložitý proces, do ktorého treba zapojiť interdisciplinárne odbory a interdisciplinárne vzdelaných ľudí. U nás sme takto kompetentného človeka ponúkli pána Šuchu, ktorý šéfoval európskemu výskumnému centru, a ktorý vďaka dlhoročným výskumom dokázal presne pomenovať nezvratné procesy a následky, ku ktorým smerujeme. Ja to teraz veľmi zjednoduším. Aj teraz vedia analytici jasne pomenovať, ktoré sektory budú zanikať..

Ak sa chceme vyhnúť  kalamitám z transformácie, ktoré sme už zažili v 90. rokoch, tak si štát musí pozrieť, aký máme pracovný kapitál, ale aj čo budeme s  pracovnou silou zo zanikajúcich sektorov robiť. Musí si položiť otázky, či je príbuzné odvetvie na ich realizáciu, ale aj na to, či máme vytvorené podporné schémy na ich rekvalifikáciu. Nejaké oddelenia ministerstva práce by sa mali priamo zapodievať tým, či máme možnosť ľudí vzdelať na úplne inú podobu práce. Napríklad v prípade digitalizácie bude musieť štát vytvoriť celý subdodávateľský systém a bude na to potrebná kvalifikovaná pracovná sila.

​Máme ju?

Presne k tomu smerujem. Toto keď si dáte ako výzvu, tak zistíte, že ju nemáme. Preto musí štát včas modelovať vývoj, aby vedel, čo nám bude chýbať, aké budeme potrebovať rekvalifikačné práce, ale aj nové typy opatrení na trhu práce. To sa dotkne aj rodinných politík, najmä zlaďovania pracovného a osobného života a mnohých iných oblastí. Mňa desí, že my cez toto zatiaľ len tak plávame, a zatiaľ nikoho veľmi netrápi, že keď to raz buchne a my zistíme, že automobilové firmy odídu, tí ľudia ostanú na dlažbe a budú to päťdesiatnici pred dôchodkom. Ja som toto zažila so svojimi rodičmi, ktorí patrili do generácie "lúzrov novembra 89“. Boli to ľudia nepripravení, bez jazykových schopností, ktoré sa v tom čase vyžadovali, ale aj bez digitálnych a počítačových zručností. Títo ľudia zostali na ulici. Ak sme sa z toho poučili, tak potom by sme mali vedieť moderovať tieto situácie a vďaka  vyspelej prognostike predchádzať škodám, ktoré ekonomický vývoj prinesie ako svoj vedľajší účinok..

Spomenuli ste rodinnú politiku, ktorú aktívne a podľa niektorých až agresívne otvárajú nielen ultrakonzervatívci, ale dokonca aj tí, ktorí sú podľa odborníkov za konzervatívnym spektrom. Čo sa týka rodinnej politike, máte s konzervatívcami nejaký prienik? Je niečo v čom sa dokážete zhodnúť?

Keď použijú vetu, že sú za ochranu rodín, tak s touto vetou nikto nemôže mať rozpor, ale každý musí mať s touto témou prienik. Ak sa však pozriete na nástroje, akými chcú túto rodinu chrániť, tak odhalíte veľkú faloš. V tom sa rozchádzame a mohla by som menovať XY príkladov, ktoré túto faloš odhaľujú. Myslím si však, že bude produktívnejšie ak poviem, ako tú prorodinnú politiku vnímame my. Ultrakonzervatívci sa napríklad často oháňajú tým, že potrebujú zvýšiť pôrodnosť a ponúkajú buď populistické veci, alebo skĺznu k sociálnym balíčkom. Keby im na tejto téme naozaj záležalo, tak by empiricky vedeli, že najchudobnejšie rodiny majú najviac detí a tie rodiny, ktorým sa podarilo stabilizovať, majú tých detí menej.

Prečo to tak je?

Pretože život, keď sa ekonomicky stabilizujete si pýta takú vysokú daň, že skĺbiť pracovný život s rodinným je skoro nemožné. Zvládnuť rolu matky a profesionálky v akejkoľvek oblasti, bez podporných mechanizmov od štátu sa stáva stále ťažším až nemožným. Toto nám v tejto debate úplne uniká.

Dookola sa bavíme o tom, či dáme ženám 100 eur, alebo o tom, či im sprísnime interrupcie. Je to 200 rokov stará debata a im úplne uniklo čím ženy mojej generácie trpia. Nezaoberajú sa tým, ako ťažké je mať prácu a byť o pol štvrtej v škôlke a vyzdvihnúť si dieťa, ak máte napríklad ešte druhé, ktoré je druhákom. Následne s nimi urobiť úlohy, projekty, povystrihovať čo treba, uvariť večeru, uložiť ich spať a následne sa ešte venovať práci a partnerovi. Ktorej žene je toto zničujúce tempo príjemné?

Kde sú otcovia?

To je veľmi dobrá otázka. Na jednej strane sa teším, že je stále viac otcov, ktorí sa chcú podieľať na rodičovstve a nechcú byť len tými víkendovými rodičmi. Má to však dve roviny. Sú muži, ktorí chcú, ale nastavený systém im neumožňuje napríklad kurzarbeit. Tento prvok by sme ponúkli rodinám, keď je žena na materskej, zvlášť ak sú v rodine dvaja a viac maloletých detí. Zamestnávateľ umožní, aby mal muž počas istého obdobia skrátený úväzok a štát mu doplácal príjem, aby tým neohrozil rozpočet rodiny. Muž by tak mohol byť skôr doma a bol by viac participatívnym rodičom, a žene by to zase umožnilo, aby sa aj ona realizovala a bola aspoň čiastočne ekonomicky aktívna a rodina by neprišla o peniaze. Takéto politiky úplne absentujú. Na druhej strane tu stále máme sociálne tabu, že ak je muž ten, kto je 10 hodín v práci a zastrešuje sa  úlohou živiteľa, tak žena má byť automaticky tá, ktorá bude doma a postará sa o domácnosť a deti. Ak prídu škôlkarske soplíky, tak to bude riešiť ona, rovnako ako všetky OČR.

To ju podľa dát výrazne znevýhodňuje na pracovnom trhu. Čo s tým?

Je to extrémne náročné, čo vám ako matka viem povedať a v politickom diskurze to vôbec nezaznieva. Vy totiž musíte odpracovať, naplniť predstavy zamestnávateľa a zároveň si splniť rolu matky bez toho, aby vám štát vytvoril systém zapojenia otca. Ja sa teda 30-ročným ženám vôbec nečudujem, že veľmi zvažujú či vôbec mať deti. 100 eurovými dávkami ich naozaj neopijete.

A čo s tým? Napríklad aplikovať systém, ktorý je osvedčený zo severských krajín. Rodičia počas rodičovskej by sa v prípade rodičovských povinností striedali a vždy si na ďalší týždeň v tabuľke pre sociálnu poisťovňu vyklikali, ktoré dni budú pracovať a ktoré bude vždy jeden z nich tráviť s deťmi. Nie je to žiadna raketová veda.

Ak sa vrátime k pandémii, ako vnímate to, že sme skôr nechali otvorenú fabriku, než školu?

Tak, že to ukazuje, kde má tento štát priority a ukazuje, kde vidí budúcnosť Slovenska. To za prvé, a aj sme to kritizovali. Čo mňa úplne šokovalo a rozhnevalo, hoci rozumiem, že tá pandemická situácia bola pre každú krajinu náročná a nová, tak tu nikto netrafil do dverí právneho štátu. Tu si mýlili tlačovky so zbierkou zákonov. Tu si niekto len tak vyšiel a povedal, že cudzinci nebudú vstupovať na územie Slovenskej republiky a nevedeli ste sa dopátrať právneho predpisu.

Táto vláda nebola plná nováčikov, veď strávili 10 rokov v opozícii. Nie sú teda politická tabula rasa, ale dokázali, že absolútne nerozumejú štruktúre štátu, ani procesom. Hrozne ma rozčuľovalo, že bývalý premiér tým dokonca pohŕdal. On bol ten rebel, proti tomu, aby tu fungovali nejaké procesy. Osvietený líder si však uvedomuje, že keď je štát rozoklaný dákou kalamitou, tak prvé čo musíte chrániť sú funkčné procesy, ktoré udržiavajú štát v prevádzke a nie, že ich kompletne rozkopete. Ja som mala pocit, že tým, ako prinášal megalomanské nápady a do popredia dával presne opačné postupy, než boli tie zaužívané, tak tým ten štát v mnohých sektoroch rozobral na šróby.

Prečo sa nikto nepostavil na odpor?

Išli sme si pľúca vykričať cez sociálne siete, ale v pandemickej situácii, kedy môžete byť vonku max šiesti, sme mali jedinú možnosť zvolať tlačovku a dúfať, že aj názor mimoparlamentnej strany bude niekoho zaujímať. Minimálne za seba môžem povedať, že v prípade ohrozovania právneho štátu, ale aj plošného testovania či vakcíny Sputnik som kričala dosť nahlas. Už je tradícia, že keď sa objaví fotka s expremiérom a niekým, kto je s ním v opozícii, tak je tam fotka Bihariovej. Mňa neskutočne štval ten diletantizmus. Dovolím si poznamenať, že do dverí právneho štátu by lepšie trafil aj môj malý syn.

Jedným z posledných šróbikov do truhličky je spor medzi SIS a NAKA, kde premiér nevie ani to, kde mu pravda leží. Buď mám pochybnosť či orgány činné v trestnom konaní robia tak, ako majú a ak je tam pochybnosť, tak je to sakra veľký prúser, kedy by mala vláda bezodkladne podať demisiu. Druhou možnosťou je, že a jSIS hrá spravodajskú hru, čo je tiež brutálny prúser a vtedy by mal premiér bezodkladne odvolať jej riadieľa. Je to vážna téma a my sme svedkami vajatavej komunikácie, ktorá nič nehovorí. Miesto sľubovaného čistenia štátu, hoci to spojenie nemám rada, sa dívame na chaos pripomínajúci gangsterský režim Palerma v priamom prenose. A čo si odnesie bežný občan? Zlomí palicu aj nad jednými "našimi ľuďmi“ aj druhými "našimi ľuďmi“.