Jasno
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
ROZHOVOR Monika Filipová bola odvolaná za kritiku ministra SaS Gröhlinga. Brzdil jej viaceré projekty?
Zdielať na

ROZHOVOR Monika Filipová bola odvolaná za kritiku ministra SaS Gröhlinga. Brzdil jej viaceré projekty?

BRATISLAVA / Odvolaná za názor? Dnes už bývalá štátna tajomníčka ministerstva školstva Monika Filipová mala, okrem školstva národnostných menšín, istý čas na starosť aj inkluzívne školstvo. Od momentu kedy ministra Branislava Gröhlinga skritizovala za diplomovú prácu jej na pracovisku začalo peklo.

Pani Filipová, od minulej stredy nie ste štátnou tajomníčkou na školstve. Čo presne sa stalo?

Stalo sa to, čo som povedala aj v predchádzajúcich vyjadreniach. Pán minister si ma jeden deň zavolal a povedal mi, že na ďalšej vláde dá návrh na moje odvolanie a vláda ma odvolala. 

Poznáte dôvod toho odvolania?

Konkrétny dôvod nepoznám. Pán minister mi povedal niečo v duchu, že tam chce inú osobu a vraj nepracujem. Ja som s týmto dôvodom nesúhlasila, ale teda je to jeho právo, aby dal návrh na moje odvolanie, takže som povedala, že to beriem na vedomie.

Vy ste sa v predchádzajúcich rozhovoroch uviedli, že vaše vzťahy sa rapídne zhoršili po tom, čo ste sa kriticky vyjadrili na margo jeho komunikácie v súvislosti s diplomovou prácou. Aké boli tie vzťahy predtým a aké boli potom?

Tie vzťahy predtým viem riešiť len tak okrajovo, pretože na ministerstvo sme prišli v marci a tak sme teda spolupracovali len krátko. Diplomovka sa riešila v júni, my sme nastúpili v marci, takže sme spolu spolupracovali možno dva mesiace. Bolo to obdobie korony a teda aj čo sa týka práce, tak to bolo obdobie veľmi plné, ale nejakým spôsobom to fungovalo. V tom období sa diali organizačné zmeny a vymedzovanie kompetencií pôsobností. Nejakým spôsobom sme teda komunikovali.

Už vtedy som upozorňovala, že tie organizačné zmeny aj oblasti pôsobnosti nebudú bez ľudí možné. Som úradníčka a teda viem, že bez kompetencií, ľudí tie oblasti nebude možné zastrešiť. Upozorňovala som na to, že organizačná štruktúra je taká, ako sme ju zdedili po predchádzajúcej ministerke Lubyovej (SNS) a kompetencie prvého štátneho tajomníka, čo som vlastne bola ja, boli veľmi oklieštené a potrebovala by som to napraviť. To sa nestalo, ale brala som to s dôverou, že to bude dáko fungovať.

Do toho však prišla tá kauza s tou diplomovkou a tie vzťahy sa úplne zhoršili. Minister so mnou prestal komunikovať a porady buď neboli, alebo som na ne nebola prizvaná. Toto trvalo celkom dlho, myslím, že celé leto. Upozornila som na to aj predsedu strany (Richarda Sulíka pozn. red.), že ak tam nebude dôvera a je teda moje vyjadrenie názoru až takým problémom, tak nemám problém odísť.  Povedala som, že si takto neviem predstaviť svoje fungovanie.

Vy ste Maďarka, ovládate aj čínsky jazyk. Zaujala ma informácia, že keď ste deklarovali svoju ochotu, ale aj potenciál prihovárať sa aj maďarskému obyvateľstvu, tak vám bolo zo strany Richarda Sulíka povedané, aby ste to nechali na pána Gyorgyho Gyimesiho (poslanec OĽaNO, dostal sa do parlamentu ako náhradník za ministra obrany Jaroslava Naďa pozn. red.) Súhlasíte s tým, že pán Gyimesi svojim prístupom k maďarským otázkam túto tému radikalizuje?

Toto nechcem hodnotiť, lebo on je v parlamente a má úplne inú funkciu a je aj za inú politickú stranu. Je pravdou, že v týchto voľbách sa nedostali zástupcovia Maďarov. Ja som jediná vo vláde. Na toto som upozorňovala a mám pocit, že sú si toho vedomí aj v strane SaS.

Ja som párkrát upozorňovala, že som tam a treba využiť ten potenciál a to aj preto, že národnostné školstvo je jedna z najdôležitejších oblastí pre národnostné menšiny a reálne v prípade tej maďarskej to viem zastupovať, ale aj pomáhať Maďarom v tejto oblasti.

Je pravdou, že mnohé tie otázky sú veľmi citlivé a pán Gyimesi ich komunikuje svojim štýlom a ja nechcem hodnotiť či je to dobré, alebo nie. To musí posúdiť maďarská menšina. Pán Gyimesi má silný hlas, nakoľko dostáva aj mediálny priestor. To, ako komunikuje je už absolútne na ňom. 

Dobre, tak inak. Myslíte si, že témy, ktoré otvára pán Gyimesi sú pre maďarskú menšinu aktuálnymi témami?

Nie je to tak, že tie témy by otváral on, ale tie témy sa otvorili, ako zákon o štátnom občianstve. On k tomu dáva svoje stanoviská a ťahá tu tému zo svojho pohľadu. Tie témy on nevymyslel, ani ich neotvára, ale tie témy sa objavili. To, akým spôsobom to robí, ja ale nebudem komentovať. Pre maďarskú menšinu to však sú dôležité témy.

Ešte sa vrátim k vášmu odchodu. Čo ste povedali ministrovi Grohlingovi, keď ste kritizovali neadekvátnosť jeho komunikácie k diplomovej práci?

Ja som sa to dozvedela z médií a videla som tlačovú besedu a zrejme aj tlačovú správu, ktorá sa venovala obhajobe diplomovej práce. Ja mám veľmi silný akademický backround a mám aj profesora, ktorý v minulom období plagiáty ostro kritizoval, bol dekanom filozofickej fakulty a už bohužiaľ nežije. Bol ale silným kritikom a ja som uňho robila doktorandské štúdium a spolupracovala som s ním. Bola som veľmi silno ovplyvnená aj jeho názormi, ale aj názormi zo zahraničia. Mala som pocit, že minister túto tému banalizuje a zľahčuje, čo mi prišlo neadekvátne.

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme na vysokých školách zachovávali určitú úroveň a diplomová práca je toho súčasťou. Po tom, čo informácie o diplomovej práci ministra vyšli v médiách, tak hneď na druhý deň som s ním mala stretnutie na štyri oči a povedala som mu, že nie som spokojná a veľmi ma mrzí, ako banalizuje dôležitosť tej  diplomovej práce. Zároveň som povedala, že zastupujeme to najvyššie čo sa týka školstva a mali by sme ísť príkladom a to bez ohľadu na to, v akom stave sú niektoré diplomové práce a ako k nim niektoré školy pristupujú. Nemôžeme to banalizovať, skôr naopak. Tu sa začala tá diskusia medzi nami.

V kuloároch sa hovorí o tom, že minister Grohling je veľmi sebestredný a dokonca som zachytila aj hanlivý výrok, kedy ho jeho kritik nazval „princeznou“. Je to pravda?

Toto je veľmi osobná otázka. Ja môžem povedať len toľko, že za rok svojho pôsobenia som bola veľmi sklamaná, pretože som vnímala, že problémom bol môj názor, ktorý sa líšil od jeho názoru, alebo názoru jeho okruhu ľudí. Vyjadrila som to, vždy som bola veľmi slušná, nikdy som nezvyšovala hlas, čo nemôžem povedať o ostatných.  To som povedala predsedovi v SaS aj s tým, že napriek tomu, že som to dokomunikovala adekvátne, tak sa zo mňa stala persona non grata a nebola som prizývaná k procesom. Neakceptovať iný názor vôbec nie je konštruktívne pri riadení a v takej funkcii.

Narážam na to, že aj pri odchode analytikov z ministerstva školstva sme boli svedkami pomerne útočnej reakcie zo strany rezortu. Je to podobný príklad?

Pán minister si zvolil spôsob riadenia rezortu aj ľudí s ktorými chce spolupracovať. Ľudia s ktorými spolupracovať nechce zrejme končia takto. Tak to ja vidím. 

Neviem prečo aj mne dal minister také vágne dôvody, ak by mi otvorene povedal, že so mnou nechce ďalej spolupracovať kvôli kritike, bola by som to ocenila oveľa viac. Bola by som radšej, keby mi to povedal na rovinu a neočierňoval ani moju prácu.

To nerobili ani na vnútre, keď som kritizovala ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ten sa vtedy vyjadril, že prácu si robím dobre a nebude ma riešiť. Myslím si, že skritizovať za prácu je najľahšie a nemá si to ako overiť ani verejnosť. Mediálny výtlak rezortu a ministra je nepomerne väčší, než váš, ktorá ste tam sama. Je teda na verejnosti komu uverí.

Spomínali ste aj to, že na vás niekto kričal. Kto to bol a bolo to za ten názor?

Bolo to od pána ministra a bolo to za názor, kedy som tlmočila, že nie som spokojná s tým, ako vyzerala jeho diplomová práca.

Ste spokojná s tým, ako školstvo zvládlo prvú a druhú vlnu?

Som spokojná, ale myslím si, že je to najväčšia zásluha škôl, učiteľov, riaditeľov, ale aj rodičov. Tých v prvom rade, pretože okrem toho, že doma pracovali sa venovali aj deťom. Uznanie patrí aj učiteľom, ktorí dokázali nabehnúť na tento online systém výučby.

Rezort dával usmernenia, ale myslím si, že často to bolo možno aj priveľa informácií, ktoré sa príliš často menili. Niekomu to možno vyhovovalo a niekomu to určite vyhovovalo menej. Najmä tým, ktorí neboli zvyknutí aktívne sa pohybovať na sociálnych sieťach. Myslím si, že menej je niekedy viac. Som spokojná, ale reálna vďaka patrí tým, ktorí to implementovali.

Mám informáciu, že došlo aj pozastaveniu, alebo zdržaniu projektu, ktorý financoval výučbu slovenského jazyka pre národnostné menšiny. Je to tak?

Toto trocha poopravím. Išlo o metodicko-pedagogické centrum v Komárne, ktoré funguje, už boli pridelené aj financie, takže toto vedenia na to vplyv nemalo. My sme aktívne spolupracovali s MPC. K čomu došlo bolo to, že my sme vytvorili dve pracovné skupiny na vyučovanie slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Prihlásilo sa nám do 20 odborníkov, ktorí vytvárali metodické pomôcky pre učiteľov na výučbu slovenčiny. Pracovali na tom, predstavili nám výsledky a my sme boli dohodnutí,  že na základe zmluvy o vykonaní práce, nám tieto didaktické pomôcky odovzdajú a my ich budeme distribuovať do škôl.

Čo sa udialo bolo, že už sa to finalizovalo, je to aj na špecializovanom pedagogickom ústave na schválenie a riaditeľka ma požiadala o financie, ktoré sme mali na sekcii. Tie ale musí podpísať minister. Mám pocit, že tie zmluvy tam boli od apríla a neboli podpísané. Generálna riaditeľka sa snažila zistiť dôvod, ale podpísané neboli. Verím tomu, že už sa niekedy teraz podpísali, ale boli to mesiace, keď sme nevedeli čo povedať, pretože sme nemali informácie a generálna riaditeľka od ministra nedostala ani termín stretnutia. Mrzelo ma to, lebo toto reálne neublížilo mne alebo jej, ale ľuďom, ktorí na tom pracovali.

Veľa z financovania na školstve ide cez výzvy a každý rok, čo je dlhodobá tradícia, tak sa vypisuje výzva pre národnostné školy. Je to veľmi malá suma. Okolo 40 až 45 tisíc pre niekoľko desiatok škôl. Aj táto výzva stála na stole niekoľko týždňov a neviem prečo. V správach som zachytila, že boli problémy v dokladoch, ale to je blud, pretože tie projekty sa dávajú každý rok a podpisuje ich päť až sedem šéfov sekcií. Toto teda odmietam a nie je to pravda. Myslím si, že po mojej kritike nebol minister ochotný podpísať nič, čo sme dali von.

Zo strany kritikov sa ozývali aj názory, že pán minister akademickej pôde a vysokoškolskému vzdelávaniu nerozumie, dokonca, že nerozumie ani stredoškolskému, lebo aj v rámci odborného školstva má skúsenosti len s úzkou skupinou. Ak by tomu rozumel, nepredložil by zákon, ktorý má výrazne politizovať akademickú samosprávu. Môže byť toto ten hlavný problém? Ako to vnímate vy?

Aby sme boli fér, tak minister nemusí a ani nemôže rozumieť všetkému. Otázne je, či k tomu má vzťah. Dôležité však je akými odborníkmi sa obklopí. Je dôležité, aby jednotlivým aspektom rozumeli a aby ich aj počúval. Len tak sa dá jednotlivým či už materským, základným, alebo vysokým a stredným školám napomáhať. Ja som fungovala tak, že som mala aj pod sebou lepších ľudí, lebo od nich závisela kvalita mojej práce a za to sa netreba hanbiť.

Čo sa týka predloženého zákona tak sa domnievam, že politizácia môže byť problematická, pretože u nás je náročné nájsť oblasť, ktorá by spolitizovaná nebola. Zároveň si myslím, že argumenty zo strany akademickej obce boli objektívne a zhrnuli svoje výhrady veľmi dobre. Myslím si, že k diskusii s nimi malo dôjsť skôr a nerobiť to spôsobom, že najprv predložím zákon a následne ich pozvem k stolu. Mal sa zvoliť presne opačný postup.

Kto je Monika Filipová?

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva školstva navštevovala základnú školu a gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách. Vyštudovala právo, čínsky jazyk a medzikultúrnu komunikáciu a zahraničnú politiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Diplomaciu vyštudovala v zahraničí na Katedre medzinárodných vzťahov na National Chengchi University v Tchaj-peji na Taiwane.

Na ministerstve vnútra pôsobila v riadiacich funkciách zameraných na oblasť samosprávy a fungovanie verejnej správy sedem rokov. Na vnútro sa aktuálne vrátila s tým, že sa ďalej venuje štátnej správe.V roku 2017 verejne kritizovala ministra Roberta Kaliňáka a vyzývala ho na odstúpenie.

V roku 2018 bola zaradená na zoznam britskej organizácie Apolitical 100 najvplyvnejších mladých ľudí vo verejnej správe na svete.

V roku 2019 ju zvolili za predsedníčku Výboru pre demokraciu a vládnutie Rady Európy.

Je zakladateľkou občianskeho združenia Dobrý úradník, ktoré podporuje kvalitné a transparentné fungovanie štátu.

V roku 2020 kandidovala za SaS, do parlamentu sa nedostala. V marci 2020 ju vymenovali za štátnu tajomníčku ministerstva školstva pre národnostné školstvo, inklúziu a reformu financovania školstva. Ďalej už so stranou Richarda Sulíka neplánuje spolupracovať.

Súvisiace články

Najčítanejšie