Stand up komik Jakub Gulík: Začína mi chýbať Andrej Danko. Tam to bolo viac do smiechu, než na plač

BRATISLAVA / Po tom, čo zverejnil video, v ktorom si robil žarty z predsedu Národnej rady Borisa Kollára (Sme rodina), sa mu jeho advokát Pavel Hagyari vyhrážal trestným oznámením. Stand up komik Jakub Gulík mu vtedy odpísal, že Boris Kollár je „milostivý pán z precitlivkova“ a problematické video odstrániť odmietol. Vyhrážanie žalobou označil za výbornú reklamu a do jeho portfólia pribudli aj ďalšie roasty známych politikov.

Od doby, keď na Vás malo byť podané trestné oznámenie už uplynul nejaký čas. Ako sa vec posunula?

Úprimne nijako. Nič mi neprišlo, takže sa to zatiaľ vyvíja tak, ako som očakával. Verím, že má dosť dôležitejšej roboty, ako sa zahadzovať so mnou. Ale tak človek nikdy nevie, možno nakoniec ostanem prekvapený, keď mi príde nejaké predvolanie.

Prekvapil Vás email od jeho právnika?

Áno prekvapil, pretože som nečakal, že Boris Kollár, alebo niekto z jeho okolia sa tým bude zaoberať. Skôr som čakal, že na mňa trestné oznámenie podá Kulturblog, lebo aj ich som ako celok zroastoval. Oni mňa vedia spomenúť, ja následne ich a takto si vymieňame naše ľúbostné odkazy. Aj keď treba povedať, že ja som do nich začal rýpať.

 Vôbec mi nenapadlo, že by mohla takáto vec prísť od Borisa Kollára a vôbec, že sledovať mňa, veď on musí mať toľko vecí na práci, že kde by sa našlo miesto, že by sa zaoberal niekým ako som ja.

 V tom čase ste povedali, že to považujete za reklamu. Zdvihlo Vám to čísla?

Vtedy mi aj ten jeho právnik napísal, že ma vyzýva, aby som to stiahol, lebo to videlo už 22 tisíc ľudí, tak vďaka tomu, že ja som to niekde spomenul, tak zrazu to má 80 tisíc. Vlastne tomu napomohli. Ja som to vtedy niekde tak jemne naznačil, potom sa toho chytili ľudia, následne aj Vy ste ma oslovili a áno, svojim spôsobom to je reklama.

Ja to však nechcem rozpitvávať a robiť z toho kauzu. Reagujem len, keď sa ma na to niekto spýta. Nechcem ale, aby to vyzeralo, že si na tom idem budovať kariéru. Stalo sa, je to vtipné, ja som to spomenul a povedal som, čo si o tom myslím a týmto to bude aj uzavreté a zabudne sa na to. Myslím si, že ak by to aj išiel riešiť, tak pôjde sám proti sebe.

Myslíte si, že malo ísť len o zastrašenie?

Možno aj áno. Keď nad tým tak rozmýšľam, tak sa mohlo stať, že ho to zastihlo v slabej chvíľke, kedy ho to veľmi naštvalo a hneď volal právnikovi. Tých okolností môže byť niekoľko, a preto by som nerád fabuloval. Asi to zasiahlo jeho ego, naštvalo ho najmä to s tými drogami a toho sa chytil. Povedal som totiž, že vraj mal dovážať drogy. Následne som videl aj status Roberta Fica, čo bol taký hejt na ľudí z koalície a na Kollára napísal, že pašoval heroín v zaváraninových fľašiach – bez vraj, ale že to tak je. Tak Robert to napísal a jemu nepovie nič. Neviem teda, či to malo byť zastrašenie, ale skôr ho to asi zastihlo v slabej chvíľke.

Tých roastov ste mali už niekoľko a srandu ste si urobili aj z Igora Matoviča. Vo videu, ktoré sa venuje jemu, ste povedali, že už pred voľbami, keď ste si pozreli jeho nárast preferencií, vedeli ste, že to nebude dobre. Ako ste to mysleli?

Zaujímam sa o politiku, je to také moje hobby a Igora Matoviča som vždy vnímal, ako 7 – 8 % opozičného politika, ktorý si v opozícii tú prácu robil dobre. Nikdy som v ňom však nevidel lídra, alebo niekoho, kto by vedel priniesť reálne riešenia. Priznám sa, že ma znervózňoval aj počet ľudí okolo mňa, ktorí ho išli voliť len kvôli jeho videu z Cannes.

Hoci viem, že nie ste politológ, láka ma sa Vás opýtať, ako ste spokojný s aktuálnou vládou?

Občas sa pristihnem, že mi začína chýbať Andrej Danko. Tam to bolo viac do smiechu, ako do plaču. Správny komik si vždy nájde dôvod na srandu a to bez ohľadu na to, či je tá vláda dobrá, alebo zlá. Za posledný rok vzniklo, aj vďaka pandémii, čo je pre vládu nezávideniahodná situácia, toľko vecí a podnetov, že človek má ten humor na čom stavať. Obyčajný človiečik a občan Jakub Gulík však nie je veľmi spokojný. Môj hlas prepadol, strana, ktorej som dal svoj hlas, tak tá sa ani do parlamentu nedostala. Nie som najspokojnejší, ale možno je hlavné, že prišla nejaká zmena po Robertovi Ficovi.

S čím ste Vy, ako občan a ako komik nespokojný?

S tým, že v politike je kalkul, treba rátať, ale ja by som sa priklonil k tomu, čo sa hovorilo už na začiatku – komunikácia nie je dobrá. Rovnako nie som spokojný s tým, že niečo sa povie a na druhý, po prípade tretí deň je všetko úplne inak.

Rozhodujú dojmy a nech si politici hovoria čo chcú, prieskumy verejnej mienky sledujú a veľmi veľa sa nimi riadia. Nám potom hovoria, že tomuto my neveríme, ale pritom si robia aj vlastné prieskumy a riadia sa nimi. Keby sa odrazu objavilo v prieskumoch, že 80 % Slovenska konvertovalo na Islam, tak by všetci tvrdili, ako sa 10-krát denne modlia a obracajú sa k Mekke. Idú tam, kam ide vietor a hovoria to, čo chcú ľudia počuť. Potom to tak aj vyzerá, lebo jeden chce počuť niečo, druhý iné a každému sa vyhovieť nedá.

Neplánujete aj ďalšie roasty straníckych lídrov? Napríklad Veroniky Remišovej, alebo aj premiéra Eduarda Hegera?

Ja som tie svoje videá Diss is roast začal tvoriť počas pandémie, keďže sme nemohli vystupovať a môj mozog potreboval stále niečo tvoriť. Aktuálne mám dosť práce, lebo sme začali znova vystupovať, ale ak si sadnem a pozriem sa na Veroniku Remišovú, tak som si istý, že tam tiež bude z čoho vyberať. Na premiéra Eduarda Hegera som už dal pár vtipov v rámci svojich standupov. Pre komika je to vždy výzva, že tu mám objekt a idem vyberať konkrétne asociácie. V budúcnosti je teda dosť možné, že budú roasty aj na nich dvoch a možno aj na Pellegriniho, na Fica, na Erika Tomáša, ale aj na Sulíka. Možností je habadej.

Vy ste založili aj humoristický podcast 20 tisíc míľ pod humorom, kde rozoberáte komikov, ale pozývate si tam aj hostí. Máte v pláne sa venovať politickej satire aj tam?

Áno, určite sa tomu budeme venovať. Nápad na podcast sme mali už dávnejšie a mňa heclo aj toto, čo sa stalo s tým mojím videom. Rozoberalo sa to dokonca aj v Silnej zostave, kde bola jedinou zástupkyňou stand up komikov naša Simona, ale ani ona sa nevenuje politickej satire. Vtedy ma to tak sklamalo, lebo tá debata sa vyvíjala takým smerom a povrchne, že ľudia sa o tom humore takmer nič nedozvedeli. Ak sa človek niečo dozvedel, tak to boli len kúsky a vo finále v tom mal guláš. To nás teda tak postrčilo v tom, aby sme spustili podcast, ktorý sa bude venovať len humoru, ale aj tomu ako funguje myseľ komika. Preto rozoberáme aj jednotlivých komikov a pozývame si aj našich kolegov zo silných rečí. Politickej satire sa venuje aj Matej Adámy, takže ak bude hosťom on, tak sa určite budeme venovať aj tejto téme.

V tom roaste na Borisa Kollára ste mali pár vyjadrení ako napríklad, že Boris Kollár je tak progresívny, že vedľa neho vyzerá aj Progresívne Slovensko ako Anna Záborská, zároveň ste ho nazvali lokajom. Za niektoré vyjadrenia a slovné spojenia ste si vyslúžili kritiku. Stretávate sa s negatívnymi reakciami na margo hrubých výrazov často? Respektíve, ako riešite tú vyváženosť?

Je také nepísané pravidlo, že o čo ostrejší, alebo kontroverznejší je vtip, o to musí byť vtipnejší. Aj keď sme naposledy v podcaste rozoberali jedného komika, tak na ňom je vidieť, že dá silný postoj napríklad – „Viete čo je vtipné na sexuálnom násilí?“ Už táto veta dokáže pobúriť, ale on si vás vzápätí získa na svoju stranu tým, že vám ten svoj postoj vysvetlí. Ak by sa vystúpenia skladali len z hrubých výrazov s tým, že by to nebolo vtipné, tak vás obecenstvo vybučí. Možno, že to vyjde raz pri špecifickom publiku, že budete len bezmyšlienkovite nadávať, ale kontinuálne to nemá šancu vyjsť, keď vystupujete po celom Slovensku. Ten feedback vám to publikum dá. O čo je to ťažšia a tvrdšia téma, o to to musí byť vtipnejšie. Musíte si toho človeka získať na svoju stranu, že si zakryje ústa a sám sa bude seba pýtať, že – „Veď to je hrozné, prečo sa na tom smejem?“

Následne to závisí od toho, či človek vníma ten humor subjektívne, alebo objektívne a s čím má skúsenosť. Na rasových fóroch, vtipoch o hlade v Afrike sa smiať bude, lebo sa ho to osobne nedotýka, ale napríklad vtipy o násilí mu vadiť budú, lebo buď sa tá téma týka jeho, alebo má taký zážitok niekto z jeho okolia. Je to teda veľmi individuálne.

Stane sa Vám, že si spätne spytujete svedomie, že si poviete, že toto som prehnal, alebo si za tým vtipmi musíte stáť?

Určite je to v poriadku, keď si tak, ako v živote retrospektívne analyzujete veci a priznáte si, že toto bolo príliš a toto bola chyba. Ak niekto trvá na tom, že vtip, ktorý povedal pred 10-timi rokmi je dobrý a pritom nie je, tak je to určite chyba. Aj keď je slabý, alebo zbytočne hrubý, tak nie je od veci si to priznať. Ja si tiež niekedy poviem, že tuto si moc uletel, alebo tu si zbytočne použil vulgarizmus, lebo ja to mám tak nastavené, že ten vulgarizmus použijem vtedy, keď ho je treba a nie len ako barličku. Aby ten vulgarizmus nevyhnutne opisoval danú situáciu a bol korením. Stalo sa mi, že som si povedal, že v niektorom príklade som ho povedať nemusel a bolo to vtipné aj bez toho. Čo sa ale týka vtipov na niekoho konkrétneho, napríklad na toho Borisa Kollára, tak tam nemám ten pocit, že by som niečo vzal späť.

Takže stojíte si za všetkými roastami politikov?

Áno, veď to je aj nedávna minulosť. Stojím si za tým. Napríklad pánko z Kulturblogu mi vyčítal, keď som použil, že visí to vo vzduchu ako Tiso. Ja som to ale použil zámerne, pretože som vedel, že čokoľvek okolo Tisa ich zabolí. Nie je to o tom, že by som si povedal, že toto bolo moc. Za roastami si stojím.