Čo priniesol týždeň v politike? Boj o referendum, protesty a nepokoje pre zatvorené hranice

Čo priniesol týždeň v politike? Boj o referendum, protesty a nepokoje pre zatvorené hranice

BRATISLAVA / Uplynulý týždeň bol bohatý na politické hádky, ale aj občianske nepokoje. Okrem referenda, ktoré Ústavný súd označil za protiústavné a teda sa nemôže konať, vybičovali emócie aj tvrdé ipatrenia na hraniciach. Protes sa konal aj pred Úradom vlády, ale tvorili ho predovšetkým popierači covidu a ľudia, ktorí sa odmietajú dať zaočkovať.

"Vášnivé" referendum a "pľuvanec do tváre"

O tom, že referendum o predčasných voľbách je protiústavné, rozhodol Ústavný súd SR v stredu 7. júla. Prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na to povedala, že poslanci Národnej rady SR môžu zmeniť text ústavy a prijať uznesenie, na základe ktorého by konanie referenda o predčasných voľbách bolo v súlade s ústavou. Prezidentka zároveň zdôraznila, že takéto referendum by obratom vyhlásila.

​Hoci jej prístup k tomuto problému chvália odborníci, od politikov si vyslúžila obrovskú kritiku. Zatiaľ čo premiér Eduard Heger rozhodnutie Ústavného súdu rešpektuje, menej spokojný je  jeho predchodca Igor Matovič.

​Ten sa do kritiky ÚS SR, ale aj hlavy štátu pustil na svojom najobľúbenejšom komunikačnom kanály - na Facebooku. "Hlboko nesúhlasím so zlomyselným konaním pani prezidentky Čaputovej. Ak by podpisy za konanie referenda vyzbierala jej progresívna skupinka, ani by ju len nenapadlo dávať možnosť Ústavnému súdu referendum zablokovať. Tvrdila by, že predsa ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a ona má právo vyhlásiť referendum aj bez posúdenia Ústavným súdom," uviedol s tým, že podpisy zbierali ľudia, "ktorými jej majestát v skutočnosti pohŕda, tak ich o právo vyjadriť sa, okradla. Podlé a zákerné. Pľuvanec do očí 600 tisíc ľuďom". Matovič, ktorý aktuálne pôsobí vo vláde na poste ministra financií zároveň dodal, že za predčasné voľby nie je. 

Do Ústavného súdu a prezidentky sa pustil okrem Hlasu-SD aj Smer-SD Roberta Fica. Ten dokonca uviedol, že prezidentka vo svojom vyhlásení vyjatala. Robert Fico zároveň poznamenal, že budú trvať na tom aby sa návrh zákona o zmene ústavy vyriešil v skrátenom legislatívnom konaní, a na najbližšej schôdzi ešte v júli. 

Najsilnejšie vládne hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) rozhodnutie ústavného súdu rešpektuje. „Napriek tomu sme presvedčení, že občania majú plné právo priamo rozhodovať o vážnych spoločenských otázkach. Toto občianske právo sme vždy obhajovali a bojovať zaň budeme aj v budúcnosti," uviedol pre agentúru SITA Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO.

„Ak by to bolo na rozhodnutí Sme rodina, referendum by sa uskutočnilo a rešpektovali by sme jeho výsledok, ale zároveň rešpektujeme aj rozhodnutie ústavného súdu," vyhlásilo hnutie v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytlo tlačové oddelenie Sme rodina.

Proti je koaličná SaS aj strana Za ľudí

Vládna strana Sloboda a Solidarita odmieta narýchlo meniť Ústavu SR v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia. Ako poznamenal predseda SaS a minister hospodárstva SR Richard Sulík, zmeny v Ústave SR aj v otázkach referenda sa majú robiť uvážlivo a odborne, a nie „zbrklo“ na júlovej mimoriadnej schôdzi.

Poslanec Národnej rady SR (NR SR) Ondrej Dostál (SaS) konštatoval, že v zmysle rokovacieho poriadku sa nedá len tak doplniť nový bod do mimoriadnej schôdze, pričom sa to nevzťahuje iba na novelu ústavy. Ich stanoviská poskytol v tlačovej správe hovorca SaS Ondrej Šprlák.Dostál vidí porušenie rokovacieho poriadku aj v tom, že poslanec Tomáša Taraba (nezaradený) predložil znova návrh na zmenu ústavy, pričom minulý týždeň 29. júna tento návrh neprešiel. „Je teda zrejmé, že nemôžeme rokovať o žiadnom bode najbližších šesť mesiacov, ktorým by sa do ústavy zakotvila možnosť konania referenda o skrátení volebného obdobia. Tí, ktorí tvrdia opak, buď nepoznajú zákony, alebo účelovo zavádzajú verejnosť v snahe zapáčiť sa občanom,“ ozrejmil poslanec Ondrej Dostál.

​Sulík dodal, že plne podporujú priamu demokraciu a referendum vnímajú ako vhodný nástroj na presadenie vôle voličov. „Taktiež sme boli pripravení považovať úspešné referendum, v ktorom by väčšina občanov žiadala predčasné voľby, za záväzné. Nepovažujem však za správne, ak chceme narýchlo a chaoticky meniť základný dokument štátu. Navyše ak to chceme urobiť ešte aj v rozpore s rokovacím poriadkom,“ zdôraznil.

Bývalý podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) na svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti napísal, že z občianskeho, spoločenského, politického a právnického hľadiska bude odôvodnenie rozhodnutia mimoriadne zaujímavé. „Ústavný súd v jednoduchosti povedal, že referendum o skrátení volebného obdobia nie je prípustné, pretože, okrem iného, Ústava SR stanovuje, že volebné obdobie je štvorročné. Legitimita mandátu získaného v riadnych voľbách by nemala byť narušená zmenou politických nálad v spoločnosti," podotkol. Ako doplnil, s rozhodnutím ústavného súdu sa plne stotožňuje. Vopred avizuje, že prípadnú novelu ústavy nepodporí, „pretože by to znamenalo, že opozícia, a je jedno, kto v nej je alebo bude, by nerobila nič iné iba referendá o predčasných voľbách".

​Je zmena ústavy dobrý nápad? Ani nie...

Mať v Ústave SR zakotvenú možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda nie je vhodné, pretože to znižuje celkový význam a vážnosť volieb. Pre agentúru SITA to uviedol vedúci Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba s tým, že v celom demokratickom svete sú len dva štáty, ktoré v ústave takýto mechanizmus majú, a to Lichtenštajnsko a Lotyšsko.

„Ak sa do ústavy doplnia ustanovenia, ktoré zavedú možnosť skrátenia volebného obdobia parlamentu referendom a súčasne upravia presnú podobu celého postupu, potom sa takéto referendum môže konať. Znamenalo by to prijať v parlamente ústavný zákon, ktorý novelizuje ústavu a toto do nej doplní," vysvetlil Giba s tým, že lopta je na starne parlamentu.

„Nič dnes nebráni národnej rade, aby prezidentke navrhla vyhlásiť referendum, v ktorom občania odpovedia, či sú za zavedenie všeobecného pravidla, ktoré by umožňovalo ukončiť volebné obdobie parlamentu referendom. Toto by bol druhý možný spôsob, ako by sa dalo do ústavy zaviesť pravidlo, že volebné obdobie parlamentu možno skrátiť aj referendom," objasnil Giba. Zároveň by to bol podľa neho demokratickejší spôsob, „lebo možnosť rozhodnúť o tom, či v ústave bude takéto pravidlo, by dostal priamo ľud"

Tieto vyjadrenia prezidentky by však nevnímal ako odporúčanie zmeniť ústavu. Skôr tým asi podľa neho chcela povedať, že to, čo v ústave je, a čo nie, má v rukách parlament, ktorý zároveň môže navrhnúť aj vyhlásenie referenda o konkrétnej otázke a umožniť tak občanom, aby sami zmenili ústavu. „Preto nie je namieste, aby sa parlamentné strany sťažovali na prezidentku či Ústavný súd SR vo veci, či niečo ústava pripúšťa, alebo nie," dodal Giba.

Odporci očkovania a spochybňovači pandémie pred Úradom vlády

Niekoľko tisíc demonštrantov sa zišlo na „Proteste proti očkovaniu a zotročovaniu Slovenska“ pred Úradom vlády SR. Protestujúci držali najmä vlajky priaznivcov strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Rečníci na pódiu vyjadrili pochybnosti o tom, že COVID-19 je nebezpečnejší ako iné vírusové ochorenia. Na proteste zaznievajú vulgarizmy na adresu súčasnej vlády.​

​Medzi rečníkmi vystúpil aj lekár Ľubomír Lipták, známy aj vystavovaním práceneschopnosti pre odsúdené Pavla Ruska. V minulosti sa zapísal do análov aj tým, že sa verejne priznal k braniu úplatkov.Lipták počas prejavu nazval vládu a prezidentku Zuzanu Čaputovú „americkým dobytkom s teľacím mozgom“.

Lipták ďalej uviedol, že vakcíny proti COVID-19 majú vysokú úmrtnosť a na každý milión zaočkovaných zomrie 77 ľudí. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) označil za „klamárov“, ktorí neuvádzajú skutočné počty obetí očkovania.

Lipták označil ústavný súd za „teľací súd“, ktorý zobral ľuďom ich ústavné právo na referendum o predčasných voľbách do Národnej rady SR. Protest podporila aj strana Hlas - sociálna demokracia. „Hlas - sociálna demokracia je predovšetkým hlasom ľudí a ostro odmietame povinné očkovanie, delenie spoločnosti a nezmyselné opatrenia, ktoré obmedzujú pendlerov na hraniciach,“ uviedla strana v tlačovej správe.

Pod dozorom Hlasu?

Poslanec NR SR Peter Kmec (Hlas-SD) uviedol, že protestné zhromaždenia musia mať občiansky charakter a žiadna strana by ich nemala zneužívať na vlastnú aktívnu politickú propagandu. „Žiaľ, kotlebovci nepochopili, že touto straníckou sebaprezentáciou, škodia charakteru protestov, ktorý musí zostať v apolitickej polohe, pretože môže odrádzať ľudí, ktorí majú ostré výhrady voči vláde, ale zároveň odmietajú ideológiu kotlebovcov,“ povedal Kmec.

​Protestovali aj pendleri, zadržali poslanca ĽSNS

V pondelok 5. júla sa na česko-slovenskom hraničnom priechode vo Vrbovciach (okres Myjava) protestovalo. Miestnym obyvateľom sa nepáčilo, že slovenská polícia sa rozhodla uzavrieť tamojší hraničný priechod, ktorý spája Vrbovce s českou obcou Velká nad Veličkou. Vo svojom profile na sociálnej sieti o tom informoval web nazahori.sk.

​Polícia zatvorila od pondelka 5. júla viacero menších hraničných priechodov, zatiaľ čo na tých ostatných kontroluje väčšinu cestujúcich prichádzajúcich na Slovensko. Miestnym obyvateľom vadí, že uzavreli práve ich najbližší hraničný priechod. „Niekto v Bratislave možno tento hraničný priechod považuje za bezvýznamný, ale pre nás v regióne je tento priechod naozaj významný,“ povedal pre web nazahori.sk starosta obce Vrbovce Dušan Eliáš.

Na proteste sa zúčastnilo približne 300 ľudí, zaobišiel sa bez incidentov. Protestujúci, ktorí pracujú v Česku len pár kilometrov za hranicou alebo majú deti, ktoré navštevujú školy za hranicami, musia teraz urobiť obchádzku cez hraničný priechod Holíč – Hodonín, ktorá je dlhá viac ako 80 kilometrov. Na dennej báze musia túto trasu absolvovať dvakrát. Tamojší obyvatelia preto žiadajú, aby bol hraničný priechod opätovne otvorený.

Menej pokojné boli protesty na ďalších zatvorených hraničných priechodoch. Pri jednom z incidentov prišlo aj k zadržaniu poslanca ĽSNS Petra Krupu. Poslanec za ĽSNS sa v minulosti preslávil odivuhodnou mlčanlivosťou, ale aj tým, že do NR SR zavítal so zbraňou. 

Proti opatreniam sa postavili nielen obyvatelia žijúci v pohraničných oblastiach, ale aj strana Smer-SD na čele s Robertom Ficom. Strana Smer podala na Ústavný súd SR podnet, aby sa zaoberal vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ), ktorá vyšla v piatok 2. júla a týka sa režimu na hraniciach. Od Ústavného súdu žiadajú, aby sa zaoberal súladom tejto vyhlášky s Ústavou SR a požadujú aj pozastavenie účinnosti tejto vyhlášky. Šéf Smeru-SD poukázal na to, že táto vyhláška robí problémy aj pendlerom. Pod podnet sa podpísalo 31 poslancov Národnej rady SR.

„Najmä nám ide o určité povinnosti, ktoré sa ukladajú občanom Slovenskej republiky v súvislosti s prekračovaním štátnych hraníc," povedal Fico ešte v utorok 6. júla. Podľa neho je povinnosť osôb, ktoré nie sú zaočkované, isť do karantény na 14 dní po návrate zo zahraničnej cesty, diskriminačná a v rozpore s Ústavou SR. Dodal, že ústava umožňuje každému občanovi tohto štátu návrat na územie SR bez akýchkoľvek obmedzení.

Došlo k uvoľneniu

Od piatka (9. júla) platia pri vstupe na územie Slovenska nové pravidlá. Zmeny v cestovateľskom semafore sú zapracované v novej vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR. Pri vstupe na územie SR zo zahraničia už nebude rozhodujúce, z akej krajiny ľudia prichádzajú, ale to, či sú zaočkovaní alebo nie. Povinná je registrácia cez formulár eHranica a niektorí sa nevyhnú aj karanténe. Určité výnimky majú pendleri, deti, či osoby žijúce v prihraničných oblastiach. Uviedla to hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.

​​​Zaočkovaná osoba sa pri príchode zo zahraničia okrem COVID-preukazu EÚ alebo potvrdenia o absolvovaní očkovania na Slovensku môže preukazovať aj potvrdeniami z iných krajín. Podmienkou je, aby toto potvrdenie bolo v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku. Osoba je povinná registrovať sa cez formulár eHranica, prvá registrácia platí nasledujúcich šesť mesiacov. Nezaočkovaná osoba je povinná registrovať sa cez formulár eHranica pri každom návrate zo zahraničia. Po príchode je povinná zostať v karanténe, ktorá sa pri bezpríznakovom priebehu končí dovŕšením 14. dňa. Karanténu je možné ukončiť negatívnym výsledkom RT-PCR testu, ktorý je možné vykonať najskôr na piaty deň.

Test je v tomto prípade hradený štátom. Na PCR vyšetrenie bude osoba objednaná automaticky po registrácii v eHranici. Ak na územie Slovenska vstupujú zaočkované aj nezaočkované osoby letecky, musia pred vstupom zároveň vyplniť formulár na https://www.mindop.sk/covid/.

Zdroj: Noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Odporúčame

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:45 Noviny TV JOJ
06:25 Krimi
06:55 Noviny TV JOJ
05:40 Kinosála
05:50 Kutyil s.r.o.
06:50 Kutyil s.r.o.
05:15 Premeny domov na Havaji
05:35 Zrelé víno
07:55 Dokonalá appka
05:00 Fidlivareška
05:10 Tashiho svet
05:25 Pat a Mat
05:45 Už se nebojím
07:30 Nádech pro lásku
09:35 Psí veličenstvo