Psychológ Marek Madro z IPčka: Najťažšie boli rozhovory s vyčerpanými zdravotníkmi, aj oni sú len ľudia

BRATISLAVA / Zástupcovia tiesňových liniek venujúcich sa psychickému zdraviu sa stretli na Úrade vlády. Vyťaženým neziskovkám na ktoré sa obracali trpiaci občania, sa premiér rozhodol rozdeliť nemalé prostriedky zo svojej premiérskej rezervy. Aké sú najzásadnejšie problémy občanov a koľko linkám vyčlenené financie vydržia?

"Sme skupina mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov, študentov s túžbou v srdci pomáhať ľuďom. Chceme tu byť pre ľudí, najmä mladých, ktorí sa nachádzajú v náročných životných situáciách. Okrem poradcov (dobrovoľníkov), ktorí sú každý deň na chate s klientmi, pracujú pre ich dobro aj členovia správnej rady a vedenia IPčka.  Naše občianske združenie IPčko chce byť vďaka týmto vlastnostiam miestom  skutočného stretnutia človeka s človekom. IPčko je členom Asociácie liniek pomoci a Koalície pre deti Slovensko," uvádza sa na stránke IPčka, alebo Internetovej poradne pre mladých, v ktorej čele stojí psychológ Marek Madro. Práve IPčko patrí ku krízovým linkám, ktoré sa premiér Eduard Heger (OĽaNO) rozhodol dofinancovať z rezervy predsedu vlády. 

Pán Madro, vy poskytujete psychologickú pomoc rôznymi spôsobmi, či už chatom, videocallom, alebo klasicky po telefonickej linke. Čo bolo počas uplynulých dvoch vĺn pandémie pre vás na IPčku najnáročnejšie?

Najnáročnejšie bolo ľuďom priniesť istotu v čase, kedy sme ju ani my sami nemali. Bolo v tom veľa práce aj s našou vlastnou nádejou, ak mám byť osobný. Pri práci bolo najnáročnejšie nasmerovať ľudí do systému, ktorý nefungoval.

Dobre vieme, že keď nás kontaktuje niekto so psychickým, alebo psychiatrickým problémom, tak potrebujeme aby tam bol okamžitý zásah, ten však nebol možný práve preto, že psychiatri sú tak preťažení.  To bolo veľmi frustrujúce, ale aj náročné to celý ten čas ustáť.

Pandémia odhalila veľké množstvo tém o ktorých sme vedeli. Len ich obnažila, nafúkla a zdôraznila potrebu okamžitého riešenie. Práve to riešenie sme nevedeli ľuďom sprostredkovať.

Prečítajte si tiež

Odborníci upozorňujú na zhoršujúcu psychiku Slovákov. Vyššiu hladinu úzkosti majú najmä študenti

​Vy máte na vašej linke pomerne širokú klientelu – od adolescentov, cez dospelých, až po seniorov – je niečo, čo tieto tri skupiny v problematike duševného zdravia spája?

Počas pandémie sme zaznamenali nárast depresívnych symptómov, videli sme, že to, čo ľudia popisujú, alebo nabrali odvahu o tom hovoriť, aj pod vplyvom zhoršenej životnej situácie, tak nárast depresívnych symptómov bol vyšší o 33 %. Tento nárast bol badateľný medzi mladými ľuďmi, dospelými, ale aj seniormi, ktorí nás kontaktujú.

Zaznamenali sme trojnásobný nárast ľudí, ktorí zažívajú domáce násilie, či už ženy, alebo deti. Päťnásobne nám stúpli aj kontakty pri myšlienkach na samovraždu. Tie ľudské príbehy boli naozaj ťažké a tie najťažšie rozhovory, počas celého roka, prebiehali so zdravotníkmi a to najmä počas obdobia, kedy už nevládali a vedeli, že sa od nich očakáva stále iba ten výkon. Sú zvyknutí ho podávať, ale stále sú to len ľudia. Boli to veľmi ťažké rozhovory, lebo sme vedeli, že im nemôžeme povedať, aby si na chvíľu vzali voľno.

Lekári, ale aj ľudia v službách sa vyjadrujú, že aktuálne je v spoločnosti cítiť istú podráždenosť. Myslíte si, že je to postpandemický, možno asociálny, syndróm?

Dlho sa venujem krízovej komunikácii a viem, že keď sa ľudia cítia ohrození tak jedným zo spôsobov, ako reagujú je útok a agresia. Je to teda jeden z prejavov, ako ľudia reagujú. Ja za tým však vidím tú neschopnosť reagovať na vzniknutú situáciu a krízu. To sú vyjadrenia typu, neviem čo mám robiť, za kým mám ísť, kto ma bude počúvať a nehodnotiť ma.

Prečítajte si tiež

Psychika počas pandémie. Ako zvládať úzkosť a strach?

​Ak máme zlomenú ruku, tak ideme k lekárovi, ak však máme psychický problém, tak k psychiatrovi, alebo psychológovi nejdeme. Prečo si myslíte, že stále dochádza k stigmatizácii ľudí s duševným problémom a čo s tým robiť?

Je to dedičstvo minulých desaťročí. Keď máte chrípku, je to vidieť a všetci si to všimnú. Ak vás však bolí duša, tak to nevidno a tí ľudia to nevedia pochopiť, ale nevedia si ani predstaviť, čo to je depresia. Áno a je s tým spojená obrovská stigma, čo to znamená duševné ochorenie. Napríklad si ľudia predstavia, že akonáhle priznáte psychický problém, tak vám pôjde pena z úst a podobne. To je veľký mýtus.

Depresia je naozaj obrovská vnútorná bolesť, kedy nerozumiete tomu, čo máte robiť a prečo to máte ďalej robiť. Hoci sa depresia dá liečiť liekmi, stále máme kopu ľudí, ktorí nenaberú tú odvahu a prísť za odborníkmi. Na druhej strane ani tá pomoc nie je tak dostupná, ako by sme si želali a ako by bolo treba.

Už bolo avizované, že vám premiér prispeje sumou 100 tisíc eur. Ako dlho vám tieto financie vydržia?

My sme dlhodobo financovaní z viacerých zdrojov, pričom najviac nám pomáhali firmy. Ponuke z Úradu vlády sme sa veľmi potešili, pretože ide o prvú takúto veľkú sumu a zároveň je to štvrtina nášho rozpočtu. Do projektu žiadosti sme napísali všetko čo potrebujeme, či už je to vzdelávanie, supervízia, školenie navýšenie kapacít  našich poradcov, čiže ide nám o celkové skvalitnenie služby. Ak si to však vezmem matematicky, tak nám táto suma vystačí na štvrť roka.

Koľko financií získajú krízové linky?

• Linka dôvery Nezábudka 50.000 eur
• Linka detskej istoty 100.000 eur
• Linke detskej dôvery  30.000 eur
• IPčko - Internetová poradňa pre mladých ľudí 100.000 eur
• Senior linka 30.000 eur.