Jasno
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
Strieborný kajakár Jakub Grigar: Ako obyčajný chlapec z Liptova som si nevedel predstaviť, že by chcel so mnou niekto fotku
Zdielať na

Strieborný kajakár Jakub Grigar: Ako obyčajný chlapec z Liptova som si nevedel predstaviť, že by chcel so mnou niekto fotku

BRATISLAVA / Vodný slalom predstavuje pre Slovensko na olympiáde medailovú istotu. V ére samostatnosti sa ešte nestalo, aby sa slalomári vrátili spod piatich kruhov bez cenného kovu. Inak tomu nebolo ani v Tokiu. Svoj životný úspech dosiahol kajakár Jakub Grigar z Mikuláša.

Kde si mal medailu počas dlhého letu z Japonska?

Celú dobu, odkedy som ju dostal, ju mám v pravom vrecku, aby mi ju nikto neukradol alebo, aby sa jej niečo nestalo.

Medailová šnúra vodných slalomárov odštartovala v Atlante, v roku 1996. Ty si získal striebro v disciplíne, v ktorej sa slovákom nikdy extra nedarilo. Už si toto víťazstvo strávil?

Ešte mi nejak nestihlo dôjsť, že to bol celkom pekný úspech, pretože sme nejak po tých pretekoch mali veľa povinností, ktoré sme museli absolvovať. Verím, že ešte chvíľu to potrvá a potom si uvedomím, že to striebro je celkom fajn.

Načo si ako prvé myslel, keď si prešiel cieľom? Ty si vlastne čakal na ostatných pretekárov v cieli. Bola tam iskrička nádeje, že tá medaila bude tvoja, alebo si ju nečakal?

Pravdupovediac, prvá vec, na ktorú som myslel bola, že ma pália ruky a hneď potom, ako som zistil, že som zatiaľ prvý, tak to bolo pre mňa veľmi pekné. Nevedel som, koľko chlapov ešte štartuje za mnou, takže som bol sám zvedavý, na ktoré miesto to vydá. Potom, keď sme tam už stáli pred kamerami a ostatní mi začali gratulovať, že mám medailu, tak, samozrejme, to bolo veľké šťastie, pretože nikdy by som si nevedel predstaviť, že budem stáť s olympijskou medailou na krku.

V Tokiu boli zdolateľní všetci okrem kamaráta spoza Moravy, Jiřího Prskavca, on získal zlato. Aj ste československý triumf oslávili?

Nestihli sme. Neviem, či Jiří nejaké oslavy mal, iba viem, že mal veľké privítanie v dedine a tiež viem, že Česi mali veľkú zásobu jačmenného sladu. My sme nemali nejakú šancu sa stretnúť. Jiří si zaslúžil víťazstvo. Naozaj výkon, ktorý tam predviedol, bol iná trieda.

Náhodou si nesledoval, čo Jirka jedol? Lebo ja, keď som pozeral na jeho výkon, aj tebe dal cez tri sekundy. Išiel tak, ako nikto iný. Je to sila v rukách? Alebo má nejaký iný kajak? Odpozoroval si, čo robí inak?

Samozrejme je tam veľa vecí. Neviem či jedol špenát, lebo predlaktia ako Pepek námorník nemal. Robil veľa vecí inak, ako sa robia bežne. Má výborný cit pre vodu a myslím, že už viackrát ukázal, že je najlepší kajakár na svete. Jazda, ktorú predviedol, bola naozaj bezchybná. Ja by som si ju netrúfol ani skúsiť. Bola to jazda, v ktorej sa dá veľa vecí ľahko pokaziť. A to, že to zvládol je naozaj veľká vec a zaslúži si zlato na krku.

Prešiel si za päť rokov mimoriadne dlhú cestu a nie práve najľahšiu, od tej poslednej olympiády. Aký rozdiel je medzi Jakubom z Ria a Jakubom z Tokia?

Myslím si, že v Riu som bol ešte devätnásťročný chalan, ktorý si to viac užíva. Boli to všetko nové momenty a potreboval som si uvedomiť nejaké veci a začať naozaj poriadne pracovať, aby to niekde došlo. Som rád, že je to nakoniec strieborná medaila. Tá práca nebola naozaj jednoduchá, ale nakonci môžem byť veľmi vďačný svojmu tímu, pretože každý jeden člen pracoval na sto percent a patria medzi najväčších odborníkov vo svojom obore. Veľmi pekne im ďakujem a práve tvrdá práca bola to, čo sa muselo zmeniť, aby sme mohli dosiahnuť striebro.

Ty rovnako aj tvrdíš, že pre každý úspech je dôležité, aby to človeka bavilo. Mám pocit, že aj keby skončíš posledný na olympiáde, tak by si sa usmieval. Si hotové slnko a vyžaruje z teba mimoriadne pozitívna energia, ktorú ti odovzdali včera aj ľudia, rovnako ako aj v sobotu po prílete z Tokia. Čakal si takýto záujem verejnosti a takúto radosť, s ktorou ťa vítali?

Pravdupovediac, vôbec nie. Pretože, ako obyčajný chlapec z Liptova som si ani nevedel predstaviť, že by za mnou niekto prišiel a chcel si so mnou urobiť fotku. Sú to naozaj krásne momenty a som veľmi šťastný, keď sme sa vrátili a bolo tu veľa ľudí, ktorí fandili a držali palce. Ďakujem vám všetkým ľudia.

Načo si sa najviac tešil po príchode domov?

Do Tokia sme odlietali 6. júla, takže bol to celkom dlhý mesiac. A naozaj v tých karanténnych opatreniach sme museli nejako fungovať. Bolo to celé zaujímavé, ale predsa iné. A preto som sa tešil, ako prídem domov a uvidím svoju rodinu a ako ich stisnem. To je to najdôležitejšie načo som sa tešil.

Čakajú ťa ešte majstrovstvá sveta a dve podujatia svetového pohára. Máš čas na oddych, alebo vhupneš do tréningového procesu?

Oddych od tréningu zažívam už druhý deň, ale ako oddych by som to asi nenazval, pretože s medailou prišli aj príjemné povinnosti, takže budem musieť sa to naučiť nejak skĺbiť a za týždeň naskočiť opäť do tréningového procesu, aby sme sa poriadne pripravili aj na svetové poháre a aj na majstrovstvá sveta.

V jedenástich rokoch si nakreslil obrázok, na ktorom boli tri sny. Jedným z nich je aj výhra na olympiáde. Vrátim sa k Parížu 2024, prajem ti, aby si zvíťazil, pretože si myslím, že ten šport robíš s maximálnou ľahkosťou, aj keď, samozrejme, tá drina za tým je.

Vodný slalom je náročný šport. Je to ako ísť po diaľnici veľkou rýchlosťou a popri tom vám cesta uteká do rôznych smerov a vy musíte zvládnuť všetky brány. Je to veľmi náročné podávať popri ešte nejaké výkony. Určite spravím všetko preto, aby som sa pripravil na Paríž, a aby som sa tam dostal. To je prvá méta. A potom sa predviedol, čo najlepšie. Verím, že aj Jiří bude poraziteľný.

Vrátim sa ešte k Tokiu. Ako trénuješ, keď sa dostaneš pod tlak? Keď vieš, že záleží na tom jednom momente, vydáš sa na vodu a ideš prechádzať cez bránky. Všimol som si, že tesne pred štartom si mal nejaké cvičenie s dychom. Je to niečo, čo robíš obyčajne pred štartom?

Jedna vec je, že ten tlak nemôžem ani vyvinúť. Aj také boli moje pocity na štarte, pretože som počul, že chlapci nešli až také rýchle časy, ako si myslím, že boli možné. Vtedy som vedel, že buď sa budem pokúšať o niečo, aby som ukázal nejaký brutálny čas, ako Jiří Prskavec a môžem tam spraviť veľa chýb. Alebo pôjdem jazdu, na ktorú som zvyknutý, ktorú viem v tréningu podať šesťkrát za deň a vydá to na lepšie umiestnenie. Presne touto cestou som sa vydal. Je to cesta, na ktorej sa cítim bezpečne a jazdí sa mi dobre. Čo sa týka dychových cvičení, je tam pár vecí, ktoré mi vedia pomôcť. Môj kolega Sašo Slavkovský mi poradil veľmi peknú vec. Boli to tieto dychové cvičenia a sledovanie vody. A potom je to, samozrejme, aj úsmev pred samotným štartom. Vodný slalom je niečo, čo som si vybral, pretože ma to baví a nie, aby ma to stresovalo, takže tešil som sa na olympijské finále.

Súvisiace články

Najčítanejšie