Aj SaS-ka mala svojho "Čepčeka". Šťastie, že sa nedostal do parlamentu, tvrdí politológ a upozorňuje na veľký problém

BRATISLAVA / Za každou feministkou je skrytá lezba a vakcíny sú pre retardovaných. Podobnými vyšperkovanými výrokmi sa na sociálnej sieti prezentuje kandidát do minulých volieb za stranu SaS Ján Kelemen. Ako sa takto zmýšľajúci človek na kandidátku liberálov dostal? Vysvetlenie má politológ Tomáš Koziak.

Na jednej strane fotografie s Robertom Mistríkom, na strane druhej vyjadrenia, ktoré by skôr odkazovali na kresťanskú úniu čí mentálny svet bývalého poslanca za hnutie OĽaNO Martina Čepčeka. Hoci sa v súvislosti s netradične koncipovanou kandidátnou listinou dostalo do popredia najmä OĽaNO, Ján Kelemen je dôkazom, že jasno v tom zrejme nemala ani strana Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka. 

"Jedna z najťažších vecí v živote človeka je dokázať si opustiť. Dokým si mladý a zdravý ľudia, ktorí sa nechali zaočkovať neodpusia, dovtedy bude vendeta voči nezaočkovaným pokračovať," napísal Kelemen na svojom profile na sociálnej sieti. Bývalý kandidát na kandidátnej listine SaS má však sporných vyjadrení podstatne viac. "Nečudoval by som sa, keby sa našla kauzalita medzi feministkou a skrytou lezbou," pokračoval a pridal aj pár slov o tom, že vakcína je sloboda pre retardovaných. To však ani zďaleka nie je všetko.

Dištancuje sa od neho aj samotná strana

Prvým prekvapením bolo, že strana nemá na svojho kandidáta do volieb 2020 žiaden kontakt. "Ján Kelemen nie je a nikdy nebol členom SaS. Na kandidátke pred dvoma rokmi bol ako Priateľ slobody. Od jeho vyjadrení sa dištancujeme. Jeho postoje a názory sú v rozpore s hodnotami a orientáciou strany a s pánom Kelemenom už na našej kandidátke nepočítame," uviedla Marie Stracenská z komunikačného oddelenia SaS. 

Vyjadrenie strany však vedie k ďalšej otázke - ako sa mohol takto zmýšľajúci človek na kandidátnu listinu dostať? Preverujú si strany svojich kandidátov? Podľa politológa Tomáša Koziaka je v tomto prípade chyba na oboch stranách. "Je to šokujúce, pretože ak si predstavíme, že by sa takýto človek dostal do parlamentu, zrejme by nebol schopný sa so stranou za ktorú kandidoval názorovo stotožniť," poznamenal s tým, že takto mohla mať aj SaS svojho anarchistu Čepčeka, ktorého muselo hnutie OĽaNO napokon z klubu vylúčiť. "On pritom nebol jediný neprečítaný kandidát za hnutie OĽaNO," dodal. 

"Je to jeden z ďalších príkladov toho, že naše politické strany nemajú funkčné široké regionálne štruktúry," uviedol Koziak s tým, že sa točia len okolo centra v podobe lídra a teda predsedu. V prípade tohto príkladu to podľa politológa ukazuje, že ani toto nie je strana, ktorá by bola pevne ukotvená v regiónoch. "Zapadá mi to do celkového konceptu napríklad aj toho, ako OĽaNO zháňalo predsedov Okresných úradov," poznamenal s tým, že toto je jeden z dôsledkov. Strany podľa neho nemajú kádrové kapacity na to, aby vedeli zaistiť kvalitu, alebo aspoň tušili a preverili koho si dávajú na kandidátku. 

Ako vyriešiť problém?

Koziak pre Noviny PLUS uviedol, že rozhodujúca je zmena volebného systému. Rozdelenie by podľa politológa  politické strany prinútilo zabojovať o osobnosti, ktoré sú v regiónoch známe a niečo v regióne aj dokázali, ale aj urobili. "Zároveň by to strany prinútilo svedomito budovať regionálne štruktúry a podporné tímy pre týchto ľudí," pokračoval Koziak, ktorý je sám z východného Slovenska. "Cez regionálne štruktúry sa posúvajú ľudia, ktorí pre ten región a pre tú stranu niečo dobré urobili. Tak to funguje v každej štandardnej strane," poznamenal politológ Tomáš Koziak s tým, že takto to je prirodzené. Zatiaľ čo dnes sa celá strana odvíja od centra, ktoré je v hlavnom meste.