Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa bráni voči obvineniam: Nie som ničí vazal, postupujem v zmysle spravodlivosti

Zdielať na

2.9.2021 Noviny PLUS

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa bráni voči obvineniam: Nie som ničí vazal, postupujem v zmysle spravodlivosti

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Nový šéf sa postavil pred verejnosť a na tlačovej konferencii odpovedal na otázky súvisiace so zrušením obvinení vo viacerých prípadoch. Zrušenie obvinenia sa dotklo nielen Vladimíra Pčolinského, ale aj manželov Arpášovcov, Zoroslava Kollára, ale aj Jaroslava Haščáka.

Svoje rozhodnutia v medializovaných kauzách Generálna prokuratúra SR riadne odôvodnila. Na tlačovej besede to vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako uviedol, rozhodnutia v utorok, 31. augusta, veľmi jasným spôsobom odkomunikovali verejnosti.

Slovo generálneho prokurátora

Podľa Maroša Žilinku nekompetentné vyjadrenia politikov očierňujú generálnu prokuratúru. "Ja som neskladal sľub na ústavu s tým, že budem bojovať za boj proti oligarchom," povedal na tlačovej konferencii. Sľub podľa vlastných slov skladal na vernosť Slovenskej republike a bude si ctiť ústavu a ústavné zákony.

"Prokuratúra je orgán, ktorý chráni záujmy fyzických osôb, právnických osôb...Nebudem sa podriaďovať víziám kvázi spravodlivosti," poznamenal otvorene s tým, že sa do toho nenechá tlačiť ani médiami, ani politikmi.

"Nenechám sa zastrašovať," povedal s tým, že mu niekto tento víkend rozsypal pred rodinným domom klince. "Vždy urobím za dosť zákonu," poznamenal s tým, že odmieta predkladanie jedinej spravodlivosti a pravdy. Generálny prokurátor zároveň uviedol, že nie je "ničí vazal" a generálna prokuratúra má systém kontroly piatich očí, ktorý pozostáva z referenta, vedúceho oddelenia, riaditeľa odboru, námestníka generálneho prokurátora a generálneho prokurátora.

"Uviedli sme spôsob, ako sme rozhodli, ako aj základné dôvody," povedal Žilinka s tým, že uznesenia sú v anonymizovanej forme zverejnené aj na internetovej stránke generálnej prokuratúry.

"Množstvo rozhodnutí má arbitrárne dôvody," vyjadril sa pred médiami. V takých prípadoch musí podľa neho do veci vstúpiť generálna prokuratúra, inak by Slovenská republika čelila podaniam na Ústavný súd a podobne. "V súčasnej situácii odmietam zneužívanie, nadužívanie, alebo hromadné prepúšťanie," povedal Žilinka s tým, že to vníma ako hrubý zásah.

O zrušení obvinení Haščáka a Arpášovcov

"Aby nedošlo k zavádzaniu verejnosti napriek tomu, že túto kauzu označujú médiá za kauzu Gorila, tak nie je to tak," pokračoval Žilinka. Podľa neho nejde o privatizáciu, rozkrádanie a podobne. "Malo ísť o údajné kupčenie s informáciami, nahrávkami údajnej Gorily."

Žilinka zdôraznil, že svojmu sľubu urobil za dosť a zdôraznil, že počas sviatku jeho kolegovia anonymizovali odôvodnenia tak, aby mohli byť zverejnené. "Odôvodnenia sú pochopiteľné aj pre právneho laika," poznamenal s tým, že sa plne stotožňuje so závermi najvyššieho senátu a dospel k tomu istému záveru, že zo strany dozorového prokurátora neboli zabezpečené také dôkazy, ktoré by korešpondovali s trestným stíhaním.

"Aj ja osobne som sa zaoberal dôkazmi po tom, čo bolo vznesené obvinenie. Nebol zaistený žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil trestnú činnosť," pokračoval generálny prokurátor s tým, že skutkovú podstatu nepodložila žiadna výpoveď.

Paragraf 363, na základe ktorého boli zrušené obvinenia v medializovaných kauzách, je podľa Žilinku jediný nástroj nápravy, ktorý má generálny prokurátor k dispozícii. Využíva sa podľa neho v prípadoch, keď v trestných konaniach došlo k zásadným pochybeniam, ktoré nie je možné reparovať.

Zároveň sa generálny prokurátor oboznámil aj s ďalšími vecami, ktoré s Gorilou súvisia. Patrili k nemu aj použitie ITP. Ústavný súd uznal ich použitie za nezákonné a zrušil ich. "Celý materiál použitý z ITP v kauze Gorila, ako andiovizuálne materiály sú nezákonné a nie je ich možné použiť," dodal k téme kauzy Gorila. Podľa Žilinku je neautorizovaná aj správa, ktorá bola zverejnená na webe.

"Jednoducho tu neboli produkované žiadne dôkazy," povedal generálny prokurátor. Zároveň podľa neho obvinenie v tejto kauze vychádzalo zo spravodajskej informácie, ktorá sa ani nenachádza v spise. "Nesedí tu nič, neexistuje jediný dôkaz, že príslušník SIS odovzdal podnikateľovi, ktorý je stíhaný, nosiče s Gorilou," povedal Žilinka. Platby, ktoré podnikateľ poskytoval bývalému šéfovi kontrarozviedky SIS, boli podľa Žilinku riadne fakturované. "Len blázon by si posielal úplatok na vlastný účet," zdôraznil.

"Ak to zhrnieme, boli tam zistené aj isté pochybenia, nakoľko vyšetrovateľ nereflektoval na právne úpravy," povedal a dodal, že sa stotožnil s uznesením Najvyššieho súdu SR. Zároveň povedal, že tieto pochybenia boli formálneho charakteru. "Vždy budem rozhodovať na základe zákona. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu bude páčiť," poznamenal s tým, že sa odmieta podrobovať politikom, ktorí si nevedia urobiť poriadok vo vlastnej strane.

Vysvetľuje aj námestník Kandera

"Chcel by som poukázať na to, prečo informujeme teraz," uviedol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Podľa neho bolo rozhodnutie vydané v utorok a včera bol sviatok. "K dnešnému dňu sú všetky podmienky splnené, a preto vás môžeme informovať," začal Kandera. Zdôraznil, že GP má 6 mesiacov na to, aby konal.

Paragrafom 363 napáda ročne desiatky návrhov. Tento rok ho použil 48- krát. "Týchto návrhov podľa paragrafu 363 je naozaj veľmi veľa," pokračoval s tým, že museli zriadiť špeciálne oddelenie a to oddelenie pracuje aj vo voľné dni. Lehoty sa GP snaží spĺňať a rozhoduje hneď, ako má zabezpečené všetky podklady. Kandera priznal, že tentoraz rozhodovali dlho. 280 strán mali len podania obhajoby. "Bohužiaľ sa nám to natiahlo a nebolo to naschvál," vyriekol na margo obvinení, že GP naschvál zverejnila veci k sviatku ústavy.

"Založiť obvinenie na výpovedi dvoch kajúcnikov, nie je možné a to zo známych dôvodov," poznamenal s tým, že kajúcnikom nejde o spravodlivosť, ale o zníženie si trestu. "Ja osobne za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpovede ďalších kajúcnikov, ale napríklad znalecký posudok, alebo odposluchy telefónov, či mailov," pokračoval Kandera s tým, že takéto dôkazy sa zabezpečiť nepodarilo. Podľa námestníka dôkazy zabezpečené po vznesení obvinenia tieto tvrdenia oslabovali. "Žiadne dôkazy výpoveď kajúcnikov nepodložili," dodal ďalej počas tlačovej konferencie.

"Ústavný súd povedal, že ak sa obvinený domáha preskúmania postupu prokurátora, tak sa ho domáha u generálneho prokurátora," špecifikoval, že ak majú preskúmať postup dozorového prokurátora, tak musia preskúmavať zákonnosť týchto postupov. "Vychádza to z judikatúry ústavného súdu," dodal a zdôraznil, že inštitút paragrafu 363 sa perzonifikuje na osobu Vladimíra Pčolinského, ale to je chyba. "Je to významný nástroj, ktorým môžeme podchytiť chyby, ale aj sa snažiť, aby sme sa takýmto pochybeniam vyhýbali," dodal s tým, že ak by boli zbavení tohto nástroja prokuratúra by utrpela.

Generálny prokurátor zároveň skonštatoval, že každý prípad, pri ktorom sú využívané výpovede spolupracujúcich obvinených, by sa mal posudzovať individuálne. V každom prípade však tieto výpovede musia byť podporené inými dôkazmi, čo v prípade Vladimíra Pčolinského nebolo. „Bolo rozhodnuté v konkrétnej veci konkrétnym spôsobom," uviedol. Doplnil, že rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR nie sú osobné, ale profesionálne.

Zároveň GP odmieta, že by bolo rozhodnutie podľa paragrafu 363 nezvratné. Žilinka bude postupy prokurátorov preskúmavať, ale určite v ich postupe nevidí úmysel, ale túžbu po naplnení zákona. "Od nás môžete očakávať rozhodnutia, ktoré môžu byť verejnosťou vnímané negatívne, ale napokon budú zárukou spravodlivosti," povedal Žilinka a dodal, že odmieta, že by ohrozovali demokraciu.

Vznikne z tejto situácie precedens? "Každý prípad, aj využitie spolupracujúcich osôb sa musí posudzovať individuálne, ale tá jeho výpoveď a to, čo tvrdí, musí byť podporené inými dôkazmi," vysvetlil Žilinka s tým, že treba dôkazy listinné, alebo informačno-technologické prostriedky. Potvrdil, že pokiaľ sa bude prípad opierať len na spolupracujúcich obvinených, tak bude prokuratúra k prípadu postupovať rovnako, a to o to viac, ak dôkazy vyvrátia tvrdenia "kajúcnikov".

Neprítomnosť niektorých médií odôvodnila GP kapacitnými možnosťami. "Aby sme tu neboli na sebe ako batohy," odznelo na tlačovej konferencii. Tlačová konferencia na generálnej prokuratúre bola určená len pre vybrané médiá. Na zoznam sa dostali TV JOJ, Markíza, ale aj TA3. O situácii informoval Denník N, ktorý zverejnil, že na tlačovú konferenciu generálnej prokuratúry sa nedostanú jeho zástupcovia, ale ani zástupcovia portálu Aktuality, či denníka Sme.

Reakcie sú rôzne

"Maroš Žilinka pochopil poslanie generálneho prokurátora, ktorým je dodržiavanie zákonnosti a práva, a nie napĺňanie politického zadania vlády a jej prisluhovačov. Generálny prokurátor nastavil ostré zrkadlo vyšetrovacím praktikám skupinky vyšetrovateľov a prokurátorov Špeciálnej prokuratúry, ktorá si pomýlila spravodlivosť s politickou a osobnou pomstou," uviedla strana Hlas-SD v tlačovom vyhlásení.

"Maroš Žilinka poukázal na „škandalózne zaisťovanie dôkazov“ v citlivých kauzách a jednoznačne potvrdil, že vo viacerých prípadoch, vrátane kauzy bývalého riaditeľa SIS, jednoducho dôkazy absentovali. HLAS sa plne stotožňuje s výrokom generálneho prokurátora, že relevantné a právne nespochybniteľné dôkazy nesmú byť nahrádzané účelovými výpoveďami takzvaných kajúcnikov, ktorých hlavným motívom je predovšetkým zachrániť si vlastnú kožu," strana zdôraznila, že preto pripomína, že po odchode policajného prezidenta Petra Kovaříka je najvyšší čas na odchod hlavných strojcov zneužívania polície a prokuratúry na politické ciele, a to pánov Romana Mikulca, Igora Matoviča a Daniela Lipšica.

"Len vybrané médiá?! A čo sme na zasadnutí KSČ v roku 1973? Toto je veľmi zlý signál pre verejnosť, a to generálna prokuratúra nepovedala ešte ani slovo. A pri všetkej úcte prepáčte mi za prirovnanie - Čižnár nech bol aký bol. Nikdy sa nezľakol nikoho…Nehovoriac o ustanoveniach tlačového zákona, ktorý platí pre štátne orgány," reagoval pre Noviny PLUS Juraj Šeliga (Za ľudí).

"Rozhodnutie nepustiť na tlačovú konferenciu redaktorky Denníka N a Aktualít vnímam ako snahu vyhnúť sa konfrontácii s vlastnými rozhodnutiami. Nie je to prvý raz, čo sa generálny prokurátor skrýva alebo uteká pred nepríjemnými otázkami. Maroš Žilinka sa za pár mesiacov spreneveril prísľubu transparentnosti, ktorý si dával pri svojej kandidatúre na post generálneho prokurátora, a aj na základe ktorého ho poslanci NR SR volili. To, čo generálny prokurátor predvádza, nemá s transparentnosťou nič spoločné,“ zdôraznil Kristián Čekovský s tým, že podobné praktiky boli bežné v minulosti.

"Ako chce generálna prokuratúra budovať dôveru občanov, keď generálny prokurátor namiesto toho, aby čelil otázkam, nechá novinárky sedieť na obrubníku priľahlej ulice a namiesto sľubovanej transparentnosti ukazuje len aroganciu moci?“ pýta sa Čekovský. Rovnako dôležité je upozorniť aj na možné porušenie tlačového zákona, podľa ktorého musia orgány verejnej moci pristupovať k novinárom na základe rovnosti. Aj preto predseda mediálneho výboru žiada Maroša Žilinku, aby sa novinárkam ospravedlnil a prehodnotil svoj prístup k novinárom.

Podľa mimoparlamentnej strany Most-Híd tlačová konferencia nie je párty. "Generálny prokurátor môže nesúhlasiť s prácou niektorých novinárov, môže si myslieť, možno aj opodstatnene, že niektorí z nich verejnosť informujú nekorektne, ale dvere tlačovej miestnosti na GP pred nimi zatvoriť nemôže. Tlačová konferencia generálneho prokurátora nie je firemný večierok," napísala strana v tlačovom vyhlásení.