Na ostrosledovanú tlačovku generálneho prokurátora reagujú politici: Nedôveryhodné, nedostatočné a nepresvedčivé

BRATISLAVA / Pred verejnosť sa Generálna prokuratúra postavila s tým, že svoje rozhodnutia v medializovaných kauzách  riadne odôvodnila. Na tlačovej konferencii to vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako uviedol, rozhodnutia v utorok 31. augusta veľmi jasným spôsobom odkomunikovali verejnosti. Zdá sa však, že svojich oponentov nepresvedčil.

„Uviedli sme spôsob, ako sme rozhodli, ako aj základné dôvody," povedal generálny prokurátor Žilinka s tým, že uznesenia sú v anonymizovanej forme zverejnené aj na internetovej stránke generálnej prokuratúry. Zároveň zdôraznil, že v trestných veciach sa na prokuratúre rozhoduje takzvaným systémom „piatich párov očí", ktorý pozostáva z referenta, vedúceho oddelenia, riaditeľa odboru, námestníka generálneho prokurátora a generálneho prokurátora.

Paragraf 363, na základe ktorého boli zrušené obvinenia v medializovaných kauzách, je podľa Žilinku jediný nástroj nápravy, ktorý má generálny prokurátor k dispozícii. Využíva sa podľa neho v prípadoch, keď v trestných konaniach došlo k zásadným pochybeniam, ktoré nie je možné reparovať.

Pokiaľ ide o kauzu obchodovania s nahrávkami v rámci kauzy Gorila, podľa Žilinku policajti a dozorový prokurátor nezabezpečili dôkazy potrebné na trestné stíhanie. „Jednoducho tu neboli produkované žiadne dôkazy," povedal generálny prokurátor. Zároveň podľa neho obvinenie v tejto kauze vychádzalo zo spravodajskej informácie, ktorá sa ani nenachádza v spise. „Nesedí tu nič, neexistuje jediný dôkaz, že príslušník SIS odovzdal podnikateľovi, ktorý je stíhaný, nosiče s Gorilou," povedal Žilinka. Platby, ktoré podnikateľ poskytoval bývalému šéfovi kontrarozviedky SIS, boli podľa Žilinku riadne fakturované. „Len blázon by si posielal úplatok na vlastný účet," zdôraznil.

V prípade bývalého šéfa SIS bolo podľa námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu obvinenie založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Tie však podľa neho boli podporené len ďalšími kajúcnikmi. Iné dôkazy sa podľa neho orgánom činným v trestnom konaní zabezpečiť nepodarilo. Pokiaľ ide o paragraf 363, podľa Kanderu umožňuje generálnej prokuratúre „podchytiť chyby, ktoré sa vyskytujú v rozhodnutiach podriadených prokuratúr". Žilinka doplnil, že rozhodnutie o zrušení obvinenia neznamená, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu vo veci začať opätovne konať.

Generálny prokurátor zároveň skonštatoval, že každý prípad, pri ktorom sú využívané výpovede spolupracujúcich obvinených, by sa mal posudzovať individuálne. V každom prípade tieto výpovede musia byť podporené inými dôkazmi, čo v prípade Vladimíra Pčolinského nebolo. „Bolo rozhodnuté v konkrétnej veci konkrétnym spôsobom," uviedol. Doplnil, že rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR nie sú osobné, ale profesionálne.

​Generálna prokurátora SR zrušila obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému šéfovi kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Dane Arpášovej a tiež obe obvinenia voči exriaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Využila pri tom paragraf 363 Trestného poriadku. Podľa neho „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon".

Peter Pčolinský sa vyjadrí až po koaličnej rade

Peter Pčolinský pre Noviny PLUS TV JOJ potvrdil, že dnes o 19tej bude k spornému paragrafu zasadať koaličná rada. Tú mala zvolať vicepremiérka a líderka Za ľudí Veronika Remišová. "Vypočujeme si pani podpredsedníčku, čo konkrétne a akým spôsobom chce riešiť a potom sa k tomu vyjadríme," povedal pre Noviny PLUS TV JOJ a dodal, že svoj postoj bude komentovať až po diskusii na koaličnej rade. 

Nepresvedčivé, nedostatočné a nedôveryhodné, kontruje Dostál

"Dnešné vyjadrenia pána generálneho prokurátora Žilinku považujem za nedôveryhodné, nedostatočné a nepresvedčivé," vyjadril sa pre Noviny PLUS TV JOJ poslanec za SaS Ondrej Dostál. "Generálna prokuratúra v podstate prevzala argumentáciu obhajoby a rozhodla o veci, o ktorej mal rozhodnúť súd," pokračoval Dostál pričom zdôraznil, že Generálna prokuratúra zasiahla v politicky citlivých kauzách do nezávislosti Špeciálnej prokuratúry. "Niečo podobné robil v minulosti Dušan Kováčik," poznamenal poslanec a pripomenul, že dochádzalo k splachovaniu káuz, ktoré nemali byť vyšetrené. "Teraz sa zdá, že podobnú úlohu bude zohrávať pán generálny prokurátor Žilinka cez zneužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku," dodal Ondrej Dostál. 

"Považujem za príznačné, že na tlačovú konferenciu neboli pozvaní a následne ani vpustení novinári z relevantných mienkotvorných médií, ktorí sa tejto téme venujú. Považujem to za hanebné porušenie tlačového zákona, a keď sa argumentuje veľkosťou miestnosti, tak je zjavné, že pán Žilinka aj v tomto prípade klamal a dôvodom bolo nemať tam novinárov, ktorí by ho konfrontovali s nepríjemnými otázkami," zhodnotil poslanec Dostál. 

Prečítajte si tiež

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa bráni voči obvineniam: Nie som ničí vazal, postupujem v zmysle spravodlivosti

Dostál doplnil, že generálny prokurátor Žilinka hovoril dlho, ale predovšetkým o veciach, ktoré nepriamo súviseli s meritom veci. "Argumenty detailne rozobraté neboli, ale bolo odkázané na zverejnené anonymizované rozhodnutia," vypočítaval poslanec všetko, čo sa mu zdalo na tlačovej konferencii nedostatočne vysvetlené. "Pán Žilinka dlho hovoril o štatistikách, či zmeniť, alebo nezmeniť paragraf 363, útočil na politikov a z môjho pohľadu povedal veľmi málo, nič dostatočne presvedčivé k tým veciam samotným," špecifikoval Dostál, ktorého zarazil ešte jeden výrok generálneho prokurátora. 

"Pán Žilinka polemizoval s tým, že ak by sa generálnemu prokurátorovi odobrala tá právomoc, ktorá mu vyplýva z paragrafu 363, keď povedal, že z generálneho prokurátora by sa stal štatista so služobným telefónom, autom a sekretárkou, tak je to možno až prerieknutie. Z toho vyplýva, akoby pán Žilinka vnímal hlavnú úlohu generálnej prokuratúry v tom, že bude využívať výnimočný opravný prostriedok. Ak to mám povedať na tvrdo, že bude zastavovať trestné stíhania vo veciach tam, kde sa podriadené prokuratúry domnievajú, že by mali konať. To nie je prípad Špeciálnej prokuratúry, pretože tá by mala konať nezávisle," uzavrel Ondrej Dostál.  

Juraj Krúpa cituje Žilinku z híringu

Za sporný považuje paragraf 363 aj poslanec Juraj Krúpa (OĽaNO) ktorý tvrdí, že svojim rozhodnutím generálny prokurátor rozpútal debatu a nezvratný proces postupnej reformy prokuratúry. Naša prokuratúra je stále postavená na princípe sovietskeho štýlu.

"Viacerí vnímame potrebu sa k tomuto postaviť a začať uvažovať nad tým, ako prokuratúru reformovať na západný štýl," vyjadril sa pre Noviny PLUS TV JOJ pričom zdôraznil, že otázku paragrafu 363 mali aj v programovom vyhlásení vlády. "Mali sme tam tento bod, ako paragraf, ktorý by sa mal upraviť, alebo zmeniť. Vidíme, že dozrel čas, kedy je treba sa tomuto paragrafu venovať. Zmeny sú len otázkou času," doplnil Juraj Krúpa. 

Prečítajte si tiež

V Analýzach Na hrane sa proti sebe postavili Krúpa a Šutaj Eštok: Poslanci sa vyjadrili či očakávajú aj zatýkanie politikov

Podľa poslanca a šéfa brannobezpečnostného výboru je dôležitá otázka na čo by sa mal paragraf 363 využívať. "Dokonca aj sám pán Žilinka sa počas híringov na pozíciu generálneho prokurátora vyjadril, že paragraf 363 môže robiť šarapatu, to ho citujem, a teraz vidíme, že tú šarapatu naozaj robí," pokračoval Krúpa, ktorý odvetil, že sme sa dožili zastavenia vyšetrovania v prípade Gorila. 

"Je dôležité zamyslieť sa, pozrieť sa na tento paragraf, aby sa nám už takéto veci nestávali. Tu síce stráca Generálna prokuratúra nejaké svoje právomoci, ale zároveň ho to obmedzuje aj v právnej svojvôli, ktorú tak kritizuje. Ja rozumiem, že on môže mať právny pohľad iný, ale pohľadov na uznesenie pána Pčolinského je tiež niekoľko," poznamenal na záver.