VEĽKY ROZHOVOR s exšéfom SIS Pčolinským: Každý by mal niesť zodpovednosť za to, čo urobil

VEĽKY ROZHOVOR s exšéfom SIS Pčolinským: Každý by mal niesť zodpovednosť za to, čo urobil
BRATISLAVA / Slovenskom za posledný rok prešlo niekoľko vĺn zatýkania. Vo väzbe sa ocitli bývalí šéfovia polície, či prokuratúry. Nielen z radov funkcionárov, ktorí mali blízko k bývalej vládnej garnitúre. Vo väzbe sa ocitol aj bývalý riaditeľ SIS, ktorý prišiel o funkciu za kontroverzných okolností. Za okolnosti, ktoré mnohí považujú za diskutabilné sa dostal aj z väzby na slobodu. Vladimír Pčolinský v rozhovore pre TV JOJ hovoril o vzťahu so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ako začala vojna bezpečnostných zložiek, kde sa vidí v budúcnosti a o tom, či má vôbec šancu očistiť svoje meno. S Vladimiríom Pčolinským sa rozprával reportér Samuel Migaľ.

O pobyte vo väzení...

V poslednom období sa o vás hovorí viac ako o slovenských celebritách. Aj sa tak cítite?

Nie, ja som jednoduchý chlapec z dediny, z východného Slovenska a ako celebrita sa rozhodne necítim.

Je to viac ako týždeň, čo ste opustili brány leopoldovskej väznice, aký ste mali ten posledný týždeň?

Zaradiť sa do spoločnosti potom ako človek vyjde z väzenia je ťažšie ako sa prispôsobiť väzeniu, keď sa tam dostane zo slobody. Aspoň v mojom prípade to tak platí.

Aký je návrat do bežného života?

Snažím sa čo najviac času tráviť s rodinou, je to trošku zložité, lebo je veľa vecí, ktoré je potrebné vybaviť, zariadiť, úradné záležitosti. Takže na rozdiel od Leopoldova, kde som chodil spať o 21.30 dnes chodievam spať o 2:30 ráno. Ten režim sa zmenil a telo na to ťažšie reaguje.

Stretli ste vo väzbe ľudí, ktorí sú známi z mediálneho prostredia?

V Leopoldove som videl Mariana Kočnera, inak som nestretol iných ľudí, keďže som bol v kolúznej väzbe, tie opatrenie boli také, že som bol izolovaný od okolitého sveta. Mohol som sa jedine pozerať z okna, vtedy som videl väzňov, ktorí sa prechádzali. A potom, keď som bol chvíľu v Bratislave v Justičnom paláci, ja tomu s úsmevom hovorím, že na predĺženom víkende, tak tam mi v sklade intendančného materiálu vydával uteráky, príbory a iné veci Juraj Ondrejčák.

Spoznal vás?

Áno, usmieval sa, tak snáď to bolo preto, že ma poznal.

Aj ste prehodili nejaké dve, tri slová?

Nie, ja som nekomunikoval.

Ako ste sa cítili, keď sa za vami zavrela cela?

Paradoxne je tá cela príjemnejšia ako cela policajného zaistenia, to znamená, že som sa cítil trochu lepšie ako som sa cítil v CPZ na Račianskej ulici v Bratislave, na policajnom prezídiu. Vo väzbe je najhoršia izolácia od rodiny, od manželky, od maloletej dcéry, od mamy, príbuzných a od priateľov. Druhá najhoršia vec je nekonečná nuda.

Čo sa tam dá vlastne robiť? Čítať? Pozerať televízor?

Ak máte šťastie, že sa ku knihe dostanete, pretože väzni majú nárok na vypožičanie si dvoch kníh za mesiac. Problém je, že vy síce napíšete päť kníh, ale ak je všetkých päť vypožičaných, tak v ten mesiac nedostanete nič. Takže ja som knihy mal z domu, lebo po nejakom čase môžete dostávať z domu balíky. Sú dva typy balíkov, tak v tom študijnom, alebo športovom mohli byť aj knihy, takže myslím, že tri várky po desať kníh mi prišli, s tým, že ak čítate tempom 400 - 500 strán denne tak tie knihy sa pomerne rýchlo míňali a potom ste museli dlho čakať kým niečo prišlo. Nejakou literatúrou ma zásoboval aj väzenský kaplán, ktorý tam pôsobil a párkrát som sa stretol aj s pastorom Apoštolskej cirkvi, ktorý tiež pôsobil v Leopoldovskej väznici. Takže odtiaľ som mal nejaké knihy, ktoré som mohol čítať.

Čo myslíte, prečo ste to zvládli tak v pohode?

Asi najviac ma prekvapilo to, že ma nič neprekvapilo. Čiže nezažil som nič také, o čom by som predtým nepočul, a nebol som ani prekvapený sám zo seba, že ako to znášam.

Ako sa správala justičná stráž?

Správali sa veľmi profesionálne, k väzňom pristupovali veľmi zodpovedne. Bol tam aj ľudský prístup. Ten bol primeraný aj tomu, o akého väzňa išlo, akej bol vzdelanostnej úrovni, či bol agresívny, alebo bol relatívne v pohode. A musím povedať, že príslušníci justičnej stráže, nehovoríme len o tých, ktorí sú referentmi a strážia väzňov, ale sú tam aj psychológovia a lekári a ďalší zamestnanci robia veľmi náročnú prácu a podľa môjho názoru ju robia veľmi dobre.

Auto, do ktorého ste po prepustení nastúpili, malo byť pre niekoho odkazom?

To auto patrí advokátskej kancelárii, ktorá ma zastupovala. Ja som to auto videl prvýkrát v živote. Ale sľubujem, keď najbližšie budem odchádzať z Leopoldova z väzby, tak pôjdem domov vlakom.

Vy ste diabetik, bolo ťažké s takouto diagnózou nastúpiť na výkon väzby?

Nie je to jednoduché, lebo si nemôžete vyberať stravu, ako si ju môžete vyberať na slobode. Napriek tomu, že máte nejaký diétny režim, dostávate stravu, ako keby pre diabetikov. Ona v skutočnosti veľmi pre diabetikov nie je. A tým, že máte možnosť raz za týždeň ísť do väzenského bufetu a kúpiť si nejaké veci, tak väčšinou to boli veci, ktoré nepatrili k najzdravšej strave a to si kupovali všetci. Takže človek si tam veľmi nepomôže. Napriek tomu a vzhľadom na to, že som konzumoval menšie množstvo stravy, tak tie moje hodnoty cukru boli celkom fajn, aj sa mi podarilo úspešne schudnúť šesť kilogramov.

To, čo hovoríte nepripomína tie katastrofálne podmienky v kolúznej väzbe, o ktorých sa tu hovorilo, keď ste boli vo výkone.

Tak, viete, v deväťdesiatych rokoch bývate na internáte v Bratislave, tak tie pomery sú v zásade podobné. V súčasnej väzbe ako boli v 90. rokoch na internátoch a tým, že ja som sa so zlatou lyžičkou v ústach nenarodil, tak mi to prostredie nebolo nejako nepríjemné, alebo nejaké hrozné.

Prebehol podľa vás zásah 11. marca u vás doma štandardne? Nemohlo tam dôjsť ku konfliktu medzi vašou ochrankou a policajtmi?

Ku konfliktu mohlo dôjsť, keď som sa pred dvomi týždňami oboznamoval s vyšetrovacím spisom, tak tam sa rozoberalo aj to, prečo bola nasadená zásahová skupina NAKA. Bolo to dosť zvláštne, lebo odôvodnenie bolo, že mám početnú ochranku a mohlo by dôjsť k zraneniu alebo k streľbe. To bolo to absurdné, lebo, ak by som dostal predvolanie, tak by som išiel na výsluch a tam, ak by cítili potrebu, tak tam by ma mohli zadržať bez toho, aby sa dial cirkus. Neprebiehala ani žiadna domová prehliadka, ani nič také. To znamená, že nebol žiadny dôvod. Mal som tam maloleté dieťa, nebol žiadny dôvod na takýto postup.

Nakoniec vás predviedli a vy ste mali dať pokyn, aby vaša ochranka nezasiahla?

Áno, predtým som hovoril ochrankárom, že v prípade, že by sa niekedy niečo dialo vo vzťahu k mojej osobe zo strany policajného zboru, aby nijakým spôsobom nezasahovali.

​Obvinenia z korupcie

Aký je váš pohľad na kauzu z prijímania úplatku, z ktorého ste boli obvinený?

Je jedna zásadná vec, ktorú musím povedať na začiatku. Celá táto kauza sa v značnej miere dotýka spravodajského rozpracovania nejakej osoby z SIS. To znamená, že obsahuje obrovské množstvo utajovaných skutočností, o ktorých, žiaľ, nie je možné verejne hovoriť, ale sú obsiahnuté v utajovanej prílohe vyšetrovacieho spisu. Ak by si utajovanú prílohu niekto prečítal, videl by tam svedecké výpovede, úradné záznamy a záverečnú správu riaditeľa SIS a ak by si to skombinoval so znaleckými posudkami a s výpoveďami svedkov, ktorí nemuseli byť v utajenom režime, tak by zistil, že tak ako to bolo napísané v uznesení obvinenia, sa skutok v žiadnom prípade nemohol stať. Ani v čase ani v skutkovej kvalifikácii.

Tou osobou, o ktorú mala záujem SIS bol Zoroslav Kollár?

Tým, že je to dlhodobo medializované, tak áno, tá osoba bol Zoroslav Kollár.

Zdroj: noviny.sk

Jeho sledovanie bolo na váš podnet?

Bolo to výlučne na môj podnet.

Prečo?

Po nástupe do funkcie riaditeľa SIS som zistil, že existujú rezervy v niektorých činnostiach. Preto som vykonal nevyhnutné personálne a organizačné zmeny. Zadal som nové ciele spravodajského rozpracovania, ktoré vyplývajú zo strategického zamerania SIS. Zoroslav Kollár bol jedným z tých cieľov.

Prečo teda bol rozpracovaný Zoroslav Kollár a prečo ste mali, alebo nemali zobrať úplatok?

Vždy je na rozhodnutí riaditeľa služby alebo podriadených funkcionárov rozhodnúť o tom, aká osoba má byť v spravodajskom záujme, alebo musí byť v spravodajskom záujme SIS. Podľa toho, čo som za posledné roky registroval, mi to vychádzalo tak, že by to tak malo byť. Preto som to urobil.

Úplatok 20 000 eur je veľa alebo málo pre riaditeľa SIS?

Možno by bolo dobré urobiť anketu medzi riaditeľmi SIS, či je to pre nich veľa, alebo málo. 20 000 eur je veľa peňazí pre niekoho, pre iného to môže byť mesačný, alebo dvojmesačný plat. Myslím si, že výška úplatku nie je podstatná pri korupcii. Podstatné je, či tá korupcia je, alebo nie je.

Vy tvrdíte, že korupcia sa nestala. Opak tvrdí Boris Beňa, ktorý bol váš blízky spolupracovník. Akú úlohu v prípade zohral on?

V tomto zohral kľúčovú úlohu. On je jediný, ktorý tvrdí, že videl nejaké peniaze, on ich aj popísal, ako presne mali vyzerať, že tam mali byť dva balíčky – v každom mali byť 200 a 100-eurové bankovky. Jeden balíček prepočítal, priložil ich k sebe, pozrel si ich a posúdil, že sú rovnaké, takže tam bude asi rovnaká suma a potom mi polovicu z týchto peňazí mal dať. Keď ho vypočúvali, tak trikrát to popísal takýmto spôsobom, že tam boli dvestovky a stovky, a zároveň povedal, že on to všetko ľutuje a je ochotný vydať peniaze z tejto trestnej činnosti. Keď doniesol peniaze, ktoré vydával, tak zrazu sa tam zjavilo dvadsať 50-eurových bankoviek, o ktorých trikrát predtým nehovoril, to znamená, že tie peniaze, o ktorých trikrát detailne rozprával, ako ich rátal a kde ich skrýval, tak toto nesedí. On donesie dvadsať 50-eurových bankoviek a pol roka rozprával o tom, že v balíčkoch mali byť iba dvestovky a stovky. To je jedna z divných vecí. Ľudovít Makó zase vo vyšetrovaní na otázku, či vie, ako naložil s obsahom obálky Boris Beňa, odpovedal, že nevie. Ľudovít Makó nikdy nepovedal, že videl akékoľvek peniaze. On len hovorí, že zobral od Zoroslava Kollára nejakú bielu obálku, do ktorej sa nepozrel, potom mal zavolať Borisa Beňu, ten tvrdí, že preberal žlto-hnedú obálku a potom ju mal prerátavať.  Popisoval teda zloženie tých údajných balíčkov, ktoré tam mali byť. Ale okrem Beňu, nikto tie peniaze nemal vidieť. Takisto bolo robené znalecké skúmanie a na bankovkách sa okrem odtlačkov a DNA stôp Borisa Beňu, nenašli žiadne odtlačky, ani DNA stopy Zoroslava Kollára, Ľudovíta Makóa a ani moje. Ale tie moje tam logicky ani nemali prečo byť, pretože on hovoril, že dal peniaze mne, nie ja jemu. Sú tam ešte aj ďalšie veci, ktoré súvisia s tými peniazmi, pretože na začiatku Makó hovoril, že Zoroslav Kollár uvažoval, že bude niečo platiť vedeniu SIS, v ďalšom výsluchu vypovedal, že Zoroslav Kollár bude platiť 50 000 alebo 100 000 eur, nakoniec on zoberie nejakú obálku, o ktorej nevie, čo v nej je, obálka cestou zázračne zmení farbu, on netuší, čo v nej je, odovzdá ju Beňovi, ten ju otvorí, tam namiesto 50 tisíc alebo 100 tisíc eur, sú dva baličky po 20 tisíc eur, takže nesedí ani suma, o ktorej malo byť pôvodne uvažované, a zároveň, Makó vypovedá, že nevie, ako Boris Beňa naložil s danými peniazmi.

To znamená, že je tu výpoveď jedného kajúcnika a kajúcnika, ktorý usvedčuje vás, takže je to tvrdenie proti tvrdeniu?

Áno, ale je neurčitým spôsobom podporené aj tvrdením Ľudovíta Makóa, lenže zároveň, Zoroslav Kollár tvrdí, že Makóovi žiadne peniaze nedával, že mal z neho obavu, pretože ho Makó nejakým spôsobom mohol zastrašovať, alebo Zoroslav Kolár mohol mať pocit, že ho zastrašuje.

Aké právomoci mal Boris Beňa v rámci svojej funkcie v spravodajskej službe? Išlo o vášho blízkeho človeka, prvého námestníka...Mohol teda nejakým spôsobom zasahovať do toho, ako sa hovorilo na začiatku, že malo to byť za to, aby boli zhodené akési odposluchy, ktoré mali byť pôvodne nahodené na Zoroslava Kolára?

On ako prvý zástupca mal všetky oprávnenia ako má riaditeľ, s výnimkou personálnych otázok, ktoré prináležia riaditeľovi. A o  ainančných otázkach, ktoré prináležia riaditeľovi. To znamená, že on mal oprávnenie na samostatné podávanie návrhov na Krajský súd v Bratislave na nasadenie informačno-technických prostriedkov a v tomto zmysle bol ako keby rovnocenným so mnou. Systém ale funguje tak, že každý ten návrh prechádza cez viacero párov očí. To znamená, že je tam podpísaných 5 až 6 ľudí, predposledným človekom bol on a posledným som bol ja. Problém je, že na tom papieri, ktorý hovoril o tom, že to číslo bolo zhodené, sa podpísal za seba a podpísal to aj namiesto mňa.

To by mali byť ale aj reálne dôkazy, ktoré by mali byť súčasťou tohto celého vyšetrovacieho spisu. 

Tie boli v spise od začiatku. Ešte aj v deň, kedy sa rozhodovalo prvýkrát o mojej väzbe.

Prihliadal na to niekto?

Nie, vôbec nikto. Dokonca, to bolo tak, že v tom uznesení bolo, že sú svedecké výpovede – Beňa, Makó, ktorí niečo tvrdia. Tie výpovede sa rozchádzali medzi sebou, nesedeli časovo z rôznych dôvodov. Bolo to tam zároveň uvedené a listinné dôkazy to potvrdzujú. Lenže jediný zadovážený listinný dôkaz, ktorý tam bol, bola písomnosť krajského súdu, ktorá hovorila, že číslo evidované na meno XY, krajský súd v Bratislave nikdy nedal súhlas na jeho odpočúvanie. Inými slovami, tým, že Boris Beňa si nepamätal, na aké meno bolo uvedené číslo, ktoré zhodil, tak oni ani nemali dôkaz o nejakom zhodení, lebo ani netušili, čo to malo byť. A to bola vec, ktorú som na druhý deň, prostredníctvom právnej zástupkyne, doručoval vyšetrovateľovi, pretože ja som mesiac predtým dával v tejto veci už trestné oznámenie na generálnu prokuratúru a zhodou okolností, deň pred mojim zadržaním, bolo začaté trestné stíhanie vo veci na inšpekcii.

A to je jedna z tých veci, ktoré rozporovala aj generálna prokuratúra pri rozhodovaní pri vašej sťažnosti podanej na generálnu prokuratúru. Ako je vôbec možné, že Špecializovaný trestný súd a v podstate aj senát Najvyššieho súdu SR, sa opakovane týmito vecami nezaoberal, keď boli predkladané na rozhodovaní o vašej väzbe a generálna prokuratúra nakoniec rozhodla tak, ako rozhodla?

Tam by si možno bolo dobré pozrieť niektoré uznesenia, či už sudcu pre prípravné konanie, alebo najvyššieho súdu. Keby som ich mohol v tých detailoch niektoré komentovať, tak by ste zistili, že ak senát pojednáva od 9:00 do 9:15 a zároveň, je v zápisnici uvedené, že bolo prečítaných niekoľko dokumentov, ktoré majú dohromady 1 200 strán, tak mi povedzte, ako mohli vedieť, ako majú rozhodovať? Ako za 15 minút prečítali 1 200 strán? Boli tam veci, ktoré v tých odôvodneniach nevychádzali z ničoho, boli vymyslené. Napríklad, v tej druhej kauze bol taký prípad, že kajúcnik Kučerka tvrdil, že dostal 10 tisíc eur odo mňa v obálke. Žiadnu obálku nikdy nevydal, ani nebola zaistená, ani prosto neexistuje. Súd napísal, že je skutočnosťou, že peniaze boli v obálke, preto sa v tej obálke nemuseli na bankovkách nájsť odtlačky, ani DNA obvineného. Ako môže súd povedať, že je skutočnosťou, že peniaze boli v obálke, ak takáto obálka neexistuje? Nikdy nebola zaistená, nikdy nebola skúmaná, nikdy nebola vydaná. A takýchto vecí je v tých jednotlivých rozhodnutiach, či už sudcu pre prípravné konanie, alebo najvyššieho súdu, strašne veľa.

Myslíte si, že dá vôbec niekto odpovede na tieto otázky? 

Odpovede na tieto otázky dáva ten vyšetrovací spis. Nemôže sa stať, že kajúcnik vypovedá, že Pčolinský dal pokyny Ferovi a Jožovi, aby vypli toto číslo, bol som pri tom, ako telefonoval s Ferom a ako rozprával s Jožom. Prídu vypočuť Fera a ten povie, že s ním vôbec nerozprával. Jediný, kto s ním rozprával, bol jeho nadriadený a nebol to ani ten kajúcnik. Druhý hovorí, že bol s riaditeľom fyzicky, ale dával mu úplne iný pokyn, robiť niečo úplne iné, inú služobnú činnosť, pretože toho človeka volali do práce, že mal ísť zhodiť nejaké číslo, ale on nevedel aké a keď mi to hovoril, tiež som nevedel, o čom hovorí, tak ja som mu povedal, že nikam nepôjdete a budete vykonávať služobnú činnosť, na ktorú ste momentálne daný a tú služobnú činnosť vykonával päť hodín. V čase, keď sa on so mnou rozprával, tak to číslo už bolo zhodené. Prokurátor to vyhodnotil tak, že výpovede Fera a Joža sú v súlade s výpoveďou kajúcnika. Čiže dvaja povedia, že nie, on tvrdí, že áno a prokurátor to vyhodnotí, že tie výpovede sú v súlade. Čo potom chcete, akú spravodlivosť? V tej väzbe nie je problém vydržať. Problém je čítať papiere, ktoré prichádzajú z prokuratúry, ktoré prichádzajú zo súdov, kde si odporujú pomaly v každej vete. 

Ide o to, že aj práve váš prípad poukazuje na svedectvá tých spolupracujúcich obvinených, ľudovo nazývaných kajúcnikov a svojim spôsobom do istej miery narúša ich výpovede. Ako sa má teraz verejnosť pozerať na dôveryhodnosť, či už Ľudovíta Makóa, alebo Borisa Beňu?

Na ich dôveryhodnosť sa verejnosť nemusí pozerať, na to sa majú pozerať OČTK (osoby činné v trestnom konaní) v prípravnom konaní.

Ale máme tu aj ďalšie prípady, ktoré sa odvíjajú od ich výpovedí.

Ale to nie je úlohou verejnosti to nejakým spôsobom posudzovať. Na to sú orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní a súdy. Čiže toto sú orgány, ktoré majú o týchto veciach rozhodovať, nie verejnosť. Kajúcnici fungujú tak, že sa snažia získať výhody vo vlastných trestných konaniach tým, že budú vypovedať nejakým spôsobom. Samozrejme, potom je otázka, či sa mohli koordinovať, alebo nemohli navzájom koordinovať. V mojom prípade sa koordinovať mohli, pretože v čase medzi prepustením Ľudovíta Makóa z väzby a zobratím Borisa Beňu do väzby, uplynuli dva týždne, počas ktorých sa stretávali a bavili sa o veciach.

Kajúcnik Makó ako príslušník SIS?

Vráťme sa ešte k Ľudovítovi Makóovi. O ňom sa veľmi veľa rozprávalo, aj v čase, keď ste boli vo vyšetrovacej väzbe. V poslednej dobe sa o ňom rozprávalo ako o zamestnancovi v SIS. Môžete to potvrdiť?

Nemôžem to potvrdiť, pretože nemôžem hovoriť o tom, či niekto bol, nebol, je, alebo nie je príslušníkom SIS, keďže som viazaný mlčanlivosťou. Pokiaľ, samozrejme, ešte aj nešlo o funkcionára, ktorý mal oprávnenie vystopovať navonok za SIS a ten vystupuje pod pravým menom. To znamená, že aj keby som chcel, nemohol by som sa k tomu nejako konkrétne vyjadriť.

Ale to navodzuje, že by mohlo ísť o ileganta...

Navodzovať môže hocičo, ale ak by som mal možnosť rozprávať o tomto a povedať, aká je, alebo aká bola realita, tak by sa zistilo, že išlo iba o búrku v pohári vody.

Čo vám v tom bráni, aby ste mohli rozprávať, alebo mohol požiadať o zbavenie mlčanlivosti?

Aj keby som požiadal o zbavenie mlčanlivosti, tak to zbavenie slúži na konanie pred štátnymi orgánmi, nie na debatu s verejnosťou alebo s novinármi.

Robert Fico opakovane pred niekoľkými týždňami alebo mesiacmi, hovoril o tom, že Ľudovít Makó bol v spravodajskej službe zamestnaný preto, aby splnili svoj prísľub Eduard Heger a Igor Matovič a navýšili v štátnej službe rozpočet.

Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi úpravou rozpočtu SIS v roku 2020 a prijatím alebo neprijatím akejkoľvek osoby do SIS.

Po vašom zadržaní prebehlo v priestoroch spravodajskej služby veľmi zvláštne stretnutie najvyšších ústavných činiteľov. Stretnutie, aké sa nikdy predtým, aspoň podľa dostupných informácii pre verejnosť, neuskutočnilo. Najvyšší ústavní činitelia, vrátane prezidentky, premiéra, predsedu parlamentu a ďalších, máte informácie o tomto stretnutí, keďže sa malo týkať aj vášho prípadu?

Mám informácie, ktoré som čítal alebo videl v médiách. Samozrejme, mám nejakú znalosť o tom, ako veci fungujú, tak som si vedel vyvodiť aj nejaké závery z toho, čo som videl. Musím povedať, že ma strašne prekvapuje ten cirkus, ktorý vznikol okolo úplne obyčajného pracovného stretnutia, bez ohľadu na to, kto sa na ňom zúčastnil. Najväčší problém, ktorý bol, kto sa na tomto stretnutí nachádzal, to riešili média. Ja osobne som bol na viacerých bezpečnostných radách, kde boli rôzni ľudia. Bola tam pani prezidentka, aj ľudia z úradu jadrového dozoru...

Ale to bolo na Úrade vlády SR, toto bolo v priestoroch spravodajskej služby.

Ale na tom nie je nič, či sa stretnú na úrade vlády, na hrade, v parlamente, v Prezidentskom paláci alebo v priestoroch SIS. Je to jedno, je to nepodstatná vec. Podstatná vec je, že malo ísť o priestor, kde je zabezpečená ochrana utajovaných skutočností pred odpočúvaním alebo pred nejakým iným únikom. Tú akciu zvolal predseda vlády Heger. On sám rozhodoval o tom, kto tam má byť a z toho, čo som v médiách videl, veci preberali ľudia, ktorí majú nejakým spôsobom garantovať právny štát a mali si vykonzultovať niektoré záležitosti.

Práve na tom stretnutí údajne odzneli informácie, ako by mali byť ovplyvňovaní svedkovia a navádzaní na výpovede v rôznych závažných kauzách a do istej miery sa to malo týkať aj vášho prípadu. Vy ste ale v tejto súvislosti, ešte pred vašim zadržaním, podali trestné oznámenie na generálnej prokuratúre, ktoré sa malo týkať informácií získaných zo spravodajského prostredia, že malo k takýmto udalostiam, alebo k takýmto manipuláciám dochádzať. Ako to teda je?

Viem, čo som na vlastné oči videl, a čo na vlastné uši počul do 11. marca 2021, čiže do môjho zadržania. Na základe toho, čo som videl a toho, čo som počul na vlastné uši, som zasielal príjemcom, ktorí boli oprávnení, primárnu informáciu o tom, že sa nejaké veci dejú, ktoré nie sú, povedzme, s kostolným poriadkom a kauza Dömötör je len malou ukážkou toho, čo som videl do 11.3. To, čo sa dialo potom, čo získala spravodajská služba, čo získali orgány činné v trestnom konaní, čiže Krajská prokuratúra v Bratislave alebo Úrad inšpekčnej služby, čiže ten špecializovaný tím, ktorý tam bol, to ja neviem. Ale to, čo zatiaľ vyšlo von v rámci zadržiavania Zemana, Tigra a Dömötöra, bola veľmi malá ukážka z toho, čo bolo získané do 11.3.2021.

V podstate, aj správa, ktorá bolo prednesená pre poslancov a unikla aj medzi novinárov, hovorila o tom, že malo ísť o dôkazy, ktoré sú získané legálnou cestou a použiteľné v trestnom konaní, čiže sa to malo dotýkať výpovedí tých konkrétnych kajúcnikov, o ktorých ste hovorili – Dömötör, Petrov, Zeman a ich výpovedí?

Ja som tú správu nečítal, ktorá bola v národnej rade, pretože do Leopoldova bohužiaľ neunikla, alebo našťastie neunikla do kolúznej väzby, ale podľa mňa, logicky z toho, čo som povedal pred chvíľou, tak si viete vyvodiť odpoveď na svoju otázku.

Keď už sme v tom parlamente, medzitým, ako sa to celé riešilo, padol aj taký návrh z hlavy Roberta Fica, že by vás z leopoldovskej väznice nechali priviesť a chceli vás vypočúvať poslanci. Bol by to historický moment, pretože takéto niečo sa v histórii Slovenskej republiky ešte neudialo, nakoniec sa to ale nezrealizovalo. Vy ste vnímali tieto informácie za múrmi väznice?

Všetko sa deje po prvýkrát.

Boli ste pripravený na to, aby ste prišli?

Videl som to v spravodajskej televízii, takúto vec. Pomerne dosť som sa pobavil. Samozrejme, v prípade, že by prokurátor dal súhlas a zároveň by ma riaditeľ SIS zbavil mlčanlivosti, tak by som bol pripravený odpovedať na otázky, prípadne, povedať niečo k tejto téme.

Ako vnímate, že medzi takými najväčšími bojovníkmi, popri Sme rodina, ktorej nominantom ste boli nominovaný na riaditeľa SIS, taký veľký bojovník za vás bol práve Robert Fico, namiesto koaličných partnerov súčasnej vládnej koalície?

To sú paradoxy, ktoré prináša život.

Boris Kollár sa nedávno vyjadril, že vaše prepustenie nesmie byť zneužívané na boj za iných ľudí, ktorí sú momentálne vo vyšetrovacej väzbe, či už bývalí policajní funkcionári, alebo špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. V čom je, povedzme, iné zadržiavanie Dušana Kováčika a vaše obvinenie?

Pozrite sa, o tom, či má byť niekto vo väzbe, alebo nemá, či má byť stíhaný alebo nemá byť stíhaný, rozhodujú orgány prípravného konania alebo súdy. Politici to môžu a majú právo komentovať a vyvádzať z toho rôzne interpretácie, to, predpokladám, robia aj opoziční politici a vzhľadom na to, že tu máme aj slobodu slova, tak môžu hovoriť, čo uznajú za vhodné k danej téme.

Vy máte osobnú skúsenosť s vašim vyšetrovaním, hovorí sa o tom, že aj v tých ostatných prípadoch má ísť o politický proces a že opoziční politici hovorili, že to je aj vo vašom prípade. Máte pocit, že sa tu deje nejaká politická perzekúcia?

Tým, že ide o politických exponentov, aj keď na nepolitických funkciách, samozrejme, tieto záležitosti majú politický dopad, bez ohľadu na to, či by išlo o „politické procesy“, alebo o procesy vedené správne a zákonne, alebo o procesy, ktoré sú manipulované orgánmi činnými v trestnom konaní.

Pomohol priateľ z minulosti Daniel Lipšic?

Opozícia častokrát, konkrétne Robert Fico, naráža a veľmi tvrdo bojuje proti Danielovi Lipšicovi, ktorý sa stal špeciálnym prokurátorom aj za pomoci Sme rodina. Daniel Lipšic, nie len vo vašom prípade, ale vo vašom živote, pomerne dosť vystupuje. Dovolím si tvrdiť, že ste boli v minulosti dobrí priatelia. Povedzte, čo sa stalo, že to bol práve dnešný špeciálny prokurátor, ktorý sa postavil za to vyšetrovanie, vás ako dobrého priateľa? Nakoniec sa ukázali tie veci, ktoré sa ukázali.

Predtým, ako sa stal špeciálnym prokurátorom, tak povedal, že ak by ho zvolili, tak sa bude izolovať od svojich spoločenských kontaktov, najmä od politických, keďže sa roky pohyboval v politike a tak aj koná. Čiže, preto sa v mojej veci vylúčil z konania, ale zároveň, vypovedal ako svedok v tom prvom prípade, kde malo ísť o Zoroslava Kollára. Vypovedal veci tak, ako sa stali a zásadným spôsobom tým objektivizoval moje, ktoré som od začiatku, od marca 2021, hovoril, či už vo svojich obhajobných prednesoch pred sudcom pre prípravné konanie, alebo v písomných podaniach, ktoré boli adresované najvyššiemu súdu, prípadne v rámci sťažnostných konaní vo vzťahu k vyšetrovateľovi a k dozorovému prokurátorovi. 

Čiže, dá sa to chápať, že vám nakoniec pomohol. 

V mojom prípade si myslím, že pomohol, pretože svedčil o veciach, ktoré potvrdzovali jednak to, čo ja hovorím od začiatku a zároveň, ktoré naznačujú, alebo niekedy až explicitne vylučujú, že konanie, ktoré mi bolo pripisované v uznesení o vznesení obvinenia, skrz výpovede kajúcnikov, nemohlo nastať.

Napriek tomu, považujete ho dnes za svojho priateľa?

Neviem, nie som s ním v kontakte. To znamená, že posledný pol rok som s ním nebol v kontakte. Neviem, aký má vzťah ku mne dnes po pol roku, ako som bol v Leopoldove.

Opýtam sa inak. Sme rodina a Milan Krajniak mu pomohli výrazne k získaniu bezpečnostnej previerky. Dnes by Sme rodina tak stála za jeho zvolenie za špeciálneho prokurátora, po vašej skúsenosti?

Po mojej skúsenosti by sa mohla, pretože, ešte raz, on sa z môjho konania vylúčil a vypovedal ako svedok. Vypovedal o veciach tak, ako sa stali a zásadným spôsobom objektivizoval moje tvrdenia, čiže, keby išlo iba o môj prípad, tak si myslím, že áno, pretože ja som spokojný s tým, ako k tomu pristúpil. Čo sa týka tých ďalších vecí, to sa musí vyjadriť Sme rodina. Ja nie som členom.

Verejnosť veľmi kritizuje rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorej dnes šéfuje Maroš Žilinka. Vy ste potom, ako ste vyšli z leopoldovskej väznice, povedali, že sa poznáte z minulosti. Takisto, bol to kandidát, za ktorého hlasovala Sme rodina pri voľbe generálneho prokurátora. Objavovali sa rôzne hlasy, že to bolo akési splácanie dlhu, že vám tým pomohol na slobodu.

Maroš Žilinka získal, ak sa nemýlim, 132 hlasov od poslancov NR SR. Nie som si istý, či niekto vo voľbe v NR SR získal niekedy viac hlasov. Čiže, jeho volilo celé spektrum, s výnimkou pár koaličných jednotlivcov, ak sa nemýlim. To znamená, že nemal čo splácať, pretože bol by zvolený aj bez hlasov Sme rodina.

Strach z opätovného obvinenia

Chcel by som sa ešte opýtať, aj keď to máte za sebou, na vyšetrovaciu väzbu. Celý tento prípad ešte nie je uzavretý. Očakávate, že by policajti alebo vyšetrovatelia mohli prísť s nejakými novými dôkazmi a opätovne vás obviniť?

Viem si predstaviť, že by mohli prísť s novými dôkazmi, ale keďže viem, čo sa nachádza v 1800-stranovom vyšetrovacom spise, s ktorým som sa oboznámil a viem, aké relevantné dôkazy by sa ešte dali vykonať a my sme ich aj navrhovali vykonať, nedostali sme ani len rozhodnutie o tom, či sa vykonajú, alebo nevykonajú, tak si myslím, že aj keby sa vykonali, tak by boli úplne jednoznačne v môj prospech.

Teraz to ostáva v takom vákuu, ostáva to, v podstate, na rozhodnutí GP, ktorá povedala to, čo povedala a vy sa pred médiami, v podstate, nedokážete úplne očistiť tak, aby bola spokojná celá spoločnosť. Nebolo možno lepšie to nechať na rozhodnutí toho súdu a tam preukázať definitívne svoju nevinu?

Ja sa už nikdy neočistím po tomto, čo sa udialo. Videl som ten mediálny lynč, ktorý bežal, špeciálne v niektorých médiách a špeciálne od ľudí, s ktorými som sa poznal 23 až 24 rokov a vedeli, aké som mal postoje. Vedeli, na ktorej strane som stál a napriek tomu, pristupovali k môjmu prípadu tak, ako pristupovali, takže nemyslím si, že sa mi niekedy podarí očistiť moje meno, na základe toho, čo sa udialo. Vždy bude veľa ľudí veriť, že to tak bolo, časť tomu veriť nebude a časti to je jedno. Ak by som aj bol na súde oslobodený, tak by to bolo úplne rovnaké. Časť by povedala, že som aj tak skorumpovaný, lebo neveria tomu, ako rozhodol súd, časť by tomu verila a časti by to bolo jedno. To znamená, že ja som iba využíval tie právne prostriedky, ktoré mi dával trestný poriadok a nemal som inú možnosť, pretože si viem predstaviť, že, napríklad, po podaní obžaloby by som ešte, do konečného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu, musel byť ešte možno ďalší rok vo väzbe a potom, kým by ešte rozhodol sťažnostný súd, lebo bez ohľadu na to, ako by to rozhodnutie dopadlo, buď by sme dávali sťažnosť my, alebo by dával sťažnosť prokurátor a tak či tak, by o tom potom rozhodoval ďalší súd, takže možno ďalšieho trištvrte roka by som bol vo väzbe.

Takže, dá sa povedať, že ste vlastne ušetrili čas tým, že sa stalo to, čo sa stalo.

Cítil som sa, ako keď niekoho zaživa pochovajú a podarí sa mu z toho hrobu vyliezť.

Na súde sa ale môžete ešte ocitnúť v súvislosti s tým, čo sme sa rozprávali pred chvíľou a to s tým trestným oznámením, ktoré ste podali ešte ako riaditeľ SIS. Máte informáciu o tom, v akom štádiu je momentálne toto vyšetrovanie?

To je trochu komplikované, pretože tým, že som bol vo väzbe, som ja osobne ako poškodený nemohol ísť do spisu a zároveň, do tohto konania boli zlúčené aj ďalšie konania a to sú veci, ktoré rieši práve ten tím na inšpekcii, takže v tejto chvíli neviem, že čo v tom spise je a ani neviem, v akom je stave to konanie, ale veľmi rád by som v najbližších dňoch išiel nazrieť do tohto spisu a zistiť, v akom stave sú veci. Chcem ale aj uviesť, že ja som v súvislosti aj s týmto prípadom, dával ešte osobitne ďalšie tri trestné oznámenia. Jedno v máji, ktoré sa týkalo prokurátora, vyšetrovateľa, aj výpovedí svedkov, pretože tak, ako bežalo vyšetrovanie, tak pribúdali listinné dôkazy, výpovede svedkov, ktoré zásadným spôsobom rozporovali ten skutkový dej, ktorý bol popísaný kajúcnikmi. Čiže toto bolo podané v máji a potom, keď už bolo takmer ukončené dokazovanie na základe znaleckých posudkov, ďalších výpovedí a listinných dôkazov, tak som dával trestné oznámenie za krivú výpoveď, krivé obvinenie, poškodzovanie cudzích práv a za ohováranie na Borisa Beňu a na Mariána Kučerku.

​Totálna vojna

Skúsim sa vrátiť ešte k tomu, čo ste spomenuli, tú policajnú inšpekciu, prebieha tú vyšetrovanie NAKA voči inšpekcii, tá zase voči podozreniam z manipulácie svedkov, takisto tu vidíme súboj medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou, otvorené, nie len mediálne súboje, máme tu z vášho pohľadu, ako človeka, ktorý sa dlhodobo pohyboval v tomto spravodajskom prostredí, naozaj vojnu medzi bezpečnostnými zložkami v štáte? Nie je to veľký problém?

Je tu vojna. Zbytočne si budeme hovoriť, že nie je. Je tu vojna, brutálna vojna a toto je totálna vojna, ktorá teraz beží. Otázka je, kto a kedy zvíťazí, ale v konečnom dôsledku, si myslím, že tie reputačné škody, ktoré vzniknú v Slovenskej republike, budú obrovské.

Reputačné škody má ale aj isto SIS po vašom zadržaní. Myslíte si, že sa to už nejakým spôsobom napravilo? Predsa len, od toho vášho zadržania, je už istý pokoj a nemáme žiadne takéto informácie a také turbulencie ako boli.

K tomu by som povedal, že to, akým spôsobom som bol zadržaný, ako bolo začaté trestné stíhanie vo veci a akým spôsobom bolo vznesené obvinenie, GP konštatovala, že došlo k hrubému porušeniu zákona, že to bolo nedôvodné a teda, minimálne predčasné a to som hovoril na začiatku tohto rozhovoru, že v podstate, mali iba dve výpovede, ktoré sa nezhodovali iba v tých hrubých rysoch, ktoré hovorili, že Zoroslav Kollár, Makó, Beňa, Pčolinský, niečo zlé urobili a týkalo sa to nejakého úplatku a zhodenia telefónneho čísla a to bolo jediné spoločné. Všetko ostatné, všetky detaily boli mimo. Neboli v zhode u týchto svedkov. Toto konanie, ktoré bolo široko medializované aj v iných krajinách, pretože spravodajské služby spolu komunikujú, existujú rôzne platformy, kde sa stretávajú, samozrejme, nezostalo bez povšimnutia a myslím si, že stálo pomerne aj veľa energie funkcionárov SIS, ktorí museli tieto záležitosti vysvetľovať, ale po rozhodnutí GP si myslím, že tá dôvera zahraničných partnerov sa môže veľmi výrazným spôsobom zvýšiť, pretože sa ukázalo, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol obvinený neprávom, neboli k tomu ani dôkazy a pre zahraničných partnerov je v skutočnosti dôležitejšia iná vec, že či orgány činné v trestnom konaní nevykonávali nejaké prehliadky nebytových, bytových priestorov, alebo čohokoľvek, kde by sa mohli nachádzať informácie, ktoré sú z medzinárodnej spolupráce, pretože tým pádom by bola ohrozená aj iná krajina. To sa, našťastie, nestalo, takže si myslím, že časom sa veci dostanú do komfortného stavu.

Zahraničné spravodajské služby vnímajú tú vojnu v rámci slovenských silových zložiek. Kto voči komu tu bojuje?

Tu vznikajú rôzne účelové spoločenstvá, ktoré na začiatku možno boli z presvedčenia a za dobrú vec, ale potom sa to postupne začalo zvrhávať. Ide možno aj o nejakú ješitnosť niektorých ľudí, potom ide o záchranu pred trestným stíhaním za zneužívanie právomoci a tieto veci sú, samozrejme, aj zintenzívňované prostredníctvom médií, prostredníctvom politikov, to znamená, že vyzeráme teraz ako taká banánová republika pred prevratom, čo nie je rozhodne dobré.

Keby sme začali od začiatku, kto ako prvý začal proti komu bojovať?

Úplne na začiatku, podľa môjho názoru, bolo bezvládie. Tým, že generálny prokurátor končil, špeciálny prokurátor, v podstate, už iba formálne chodil do práce, pretože už mal obavy, že ho budú obviňovať, že niečo manipuluje, vyzrádza a tak ďalej, takisto končil aj policajný prezident. Takže, tie orgány činné v trestnom konaní tu, takpovediac, nemali pána. A potom sa ľahko stane, že vznikajú rôzne skupinky, ktoré si ochočia nejakého prokurátora a rozhodnú sa bojovať svoj nejaký svätý boj a môže z toho vzniknúť až takáto vojna, aká tu je dnes.

Nie sú to tie voľné ruky, o ktorých sa hovorilo na začiatku? Že dáme policajtom voľné ruky a potom sa začnú diať veci, začnú sa zatvárať ľudia, ktorí sú, v podstate, akoby z jednej lode.

Každý by mal niesť zodpovednosť za to, čo urobil, a čo sa mu zákonným spôsobom preukáže. To znamená, že voľné ruky sú fajn, ale musia postupovať zákonným spôsobom. Je veľmi pekný cieľ snažiť sa dosiahnuť svetový rekord v behu na sto metrov, ale nesmiete to urobiť ako Ben Johnson v roku 1988 na olympiáde v Soule, že vás načapú pri dopingu, pretože ten ušľachtilý cieľ ste zničili. Nemôžu vás načapať pri tom, keď vám tréner radí, akým spôsobom dopovať a už vôbec vás nesmú nachytať pri tom, keď sa radíte s trénerom, ako zlikvidovať antidopingovú komisárku.

Hovorili ste, že na začiatku to bolo možno jedna skupina, ktorá si ochočila nejakého prokurátora. Takýchto skupín je dnes viac?

Postupne sa to rozrástlo, pretože s jedlom rastie chuť a aj na základe výpovede kajúcnikov sa otvárali nové a nové kauzy, ktoré na začiatku stáli iba na výpovediach kajúcnikov a nie som si istý, či je tam dostatok ďalších dôkazov, netvrdím, že vo všetkých, ale či je v niektorých dostatok ďalších dôkazov na to obstálo na hlavných pojednávaniach.  

Keď ste vyšli z väzenia, povedali ste, že máte tušenie, alebo viete, aký bol motív toho vášho stíhania, že to nebolo len tak. Súvisí to s tou vojnou, o ktorej hovoríte?

Tá vojna je už asi iba dôsledok, pretože tam ja vidím také tri línie. Prvá vec bolo to bezvládie, o ktorom som hovoril, ktoré bolo na začiatku. Robili Takáčovcov, pomáhali si, zjavne, čo vyplýva z kauzy Dömötör. Tam prišli na Makóa, ten sa po troch dňoch zosypal a priznal sa aj k tomu, čo nespravil. Minimálne to tvrdil, keď som sa s ním stretol v januári tohto roku, lebo chcel ísť von a povedal, že dal aj ďalších, aby teda akože spolupracoval, pretože je strašne dobré, že máte ako kajúcnik pri mene napísané, že sa zásadným spôsobom podieľal na objasnení latentnej trestnej činnosti, najmä korupčného charakteru.

Čiže on nosil typy do služby?

Nie. Ja som sa s ním stretol v januári, jedinýkrát po jeho prepustení, pretože som s ním potreboval hovoriť o jednej záležitosti a on mi popisoval to, ako bol zadržaný, o skutkoch, ako prebieha vyjednávanie s prokurátormi. Povedal mi, o kom rozprával, o čom rozprával, to znamená, že mi vysvetľoval, ako fungujú tie veci. Čiže, prvá vec bola bezvládie na začiatku, potom to pokračovalo tým, že sa blížili voľby generálneho a špeciálneho prokurátora a niektorí kandidáti za mnou chodili, aby som nejakým spôsobom zabezpečil nejakú ich podporu. Ja som od začiatku hovoril, že pre mňa aj pre ľudí, ktorých poznám a najmä, ja to tom nehlasujem ako poslanec, je najlepšia dvojica Žilinka a Lipšic, v akomkoľvek poradí. Poniektorí ľudia sa s tým nevedeli zmieriť, pretože minimálne jeden z nich mal ambíciu byť pred voľbami, alebo aj tesne po, aj riaditeľom SIS a prokurátorské voľby dopadli tak, ako dopadli a neúspešní kandidáti sa, podľa môjho názoru, prostredníctvom kajúcnikov, ktorých mali vo väzbe, zabezpečiť kompromitujúce materiály na generálneho a špeciálneho prokurátora, s tým, aby následne došlo k nejakej výmene. Okrem toho, ja som od jesene začal šípiť, že tie niektoré prípady sa neriešia úplne podľa práva, ale používa sa ten doping, o ktorom som hovoril v tom prípade Bena Johnsona a postupne, ako som zisťoval tie veci a SIS na tom začala zákonným spôsobom na tom pracovať a akonáhle som začal postupovať tieto informácie vonku, tak v tom momente začal problém.

To sú hrozné veci, ktoré rozprávate. Čo sa s tým dá robiť?

Takto. To, že tu bolo bezvládie, je fakt. To, že tu bola voľba generálneho a špeciálneho prokurátora a bolo okolo toho veľká márovačka, ako sa hovorí na dedine, to je tiež fakt. To, že sa manipulovali svedkovia, tak minimálne v kauze Dömötör, máme právoplatné rozhodnutie súdu, to je teda tiež fakt. Ja som si odvodil z týchto faktov, samozrejme, viem viac vecí, len o nich nehovorím, lebo veľa vecí vám vyjde aj z toho, ako si záležitosti poprepájate, tak na základe toho som bol presvedčený, že toto boli také tri kľúčové záležitosti, ktoré vyústili do toho, že som skončil v Leopoldove.

Budete podnikať nejaké ďalšie práve kroky k týmto veciam, keď máte takéto informácie?

Trestné oznámenia, ktoré som dal, v podstate naznačovali tieto veci. Niektoré veci som počul aj na vlastné uši, niektoré videl na vlastné oči, ale akým spôsobom sa s nimi naložilo, či naloží, ja neviem. Skúsim sa dostať ako poškodený k tomu, aby som mohol nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a potom sa možno niečo dozviem alebo  nedozviem, alebo sa v dohľadnej dobe udejú nejaké ďalšie kroky, či už z tímu NAKA, alebo z tímu inšpekčnej služby.

Budú sa zatýkať navzájom?

Nechcem povedať takú škaredú vec, že keby sa navzájom zavreli, tak by bol pokoj, konečne. Obávam sa, že môže dôjsť k veľmi nepríjemným stretom medzi týmito dvomi organizačnými zložkami, ktoré môžu viesť k ďalším a ďalším konfliktom v spoločnosti.

Je tu niekto medzi bezpečnostnými zložkami, kto by to rozlúskol? Vyzerá to skutočne na závažnú vec a pokiaľ je tu jeden orgán, či už je to polícia, na jednej strane a na druhej, inštitúcia, ktorá má kontrolovať policajtov, je tu vôbec niekto, kto by spor medzi nimi vyriešil?

Jedna vec je, že je nejaká politická zodpovednosť ministra vnútra, vlády, kontrolných orgánov, čiže Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a ďalších, potom je tu nejaká kompetencia prokuratúry v danej veci a potom je aj kompetencia nejakých interných kontrolných mechanizmov v rámci policajného zboru.

Ale máme tu vojnu medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou, máme tu, v podstate, bezvládie v polícii, pretože policajný prezident ohlásil svoj koniec a máme tu vojnu medzi NAKA a inšpekčnou službou.

Ono to je ešte zložitejšie, pretože máme vojnu medzi časťou NAKA a časťou inšpekčnej služby, pretože iná časť inšpekčnej služby spolupracuje s tou časťou NAKA, ktorá bojuje proti časti inšpekčnej služby a naopak. Aj tí policajti, ktorí sú priamo v tímoch, niektorí hovoria, že sa už na to nedá pozerať na to, čo sa deje.

Toto, čo hovoríte, je už skutočne zodpovednosť politikov, čo by teraz mali robiť najvyšší ústavní činitelia?

Neviem, pretože niekedy sa dostanete do situácie, že neviete, ako ďalej. Bola tu jednu dobu jednofarebná vláda Smeru, mala obsadené všetky orgány činné v trestnom konaní a keď ste chceli nejakým spôsobom niečo dosiahnuť, čo sa týka spravodlivosti a smerovalo to voči predstaviteľom, povedzme vtedajších bezpečnostných zložiek, tak ste sa, v podstate, nemali na koho obrátiť, pretože všetko bola jedna skupina. To hovorím teraz iba ako príklad, nikoho nekritizujem. Takisto, keď som sa ja dostal do väzby, keď som videl ako postupuje vyšetrovateľ, keď som videl, čo robí prokurátor, ktorý bol okrem toho dozorový prokurátorom, bol zároveň aj nadriadeným prokurátorom, nie som právnik, ale sú úkony, o ktorých by mal rozhodovať nadriadený prokurátor, ale keď nadriadený prokurátor dozorového prokurátora sa vylúči z konania, tak, v zásade, asi nemá o tom kto rozhodovať, pretože sú veci, ktoré prináležia iba špeciálnej prokuratúre, takže aj tam som mal problém. Samozrejme, ďalšia vec bola aj to, že ak robíte manažéra a zároveň robíte aj dozorového prokurátora, tak nestíhate a potom sa vám môže stať, že konáte protizákonne...

Narážate na Petra Kysela?

Samozrejme. Mal prieťahy, ktoré konštatujú dva senáty najvyššieho súdu, čo je šesť sudcov, keď sa hráme na počty sudcov, že ktorí sudcovia čo, voči komu povedali. Tam som sa tiež nemal na koho obrátiť, pretože ten, kto by stál nad ním, bol, v podstate, vylúčený z konania a on o sebe rozhodovať nemohol, to znamená, že jediná šanca bola cez 363-ku sa obrátiť na generálnu prokuratúru a ak by táto posúdila, že je všetko v poriadku, tak asi by to bolo na súde, ale zase sa vieme dostať do situácie, že vidíte ten spis, v ktorom viete, že tie dôkazy, svedecké výpovede, znalecké posudky, sú úplne vo váš prospech a nijakým spôsobom vás nekriminalizujú a ešte aj súdu začne hovoriť, že sa mierne oslabilo to podozrenie voči tomu, že by to číslo mal zhodiť, tak asi možno bude treba prekvalifikovať tú skutkovú vetu a asi aj zmeniť tú skutkovú podstatu, respektíve ju vypustiť, to zneužívanie právomoci verejného činiteľa, lenže potom za čo som mal zobrať peniaze, keď som nezneužil právomoc verejného činiteľa a nezhodil to číslo. Čiže, aj toto by potom nejakým spôsobom vypadlo a padlo by to celé. Lenže, keď sa súdy na to pozerajú tak, že Fero povie áno, Jožo povie áno a tretí povie, že nie a povie, že všetky tri výpovede sú v zhode, tak akú spravodlivosť chcete pri takýchto súdoch?

Ja v tom ale vidím paralelu práve v tom, o čom sme sa rozprávali pri tej vojne medzi tými jednotlivými prípadmi smerom k politikom. Tiež, ako keby to tu nemalo pána.

Čo sa týka politikov, buď si uvedomia, že kto má politickú zodpovednosť, za ktorý rezort a tú zodpovednosť voči tomu človeku vyvodia, čo sa týka policajtov, tiež si musia uvedomiť, kto má akú zodpovednosť za policajný zbor, u prokuratúry to je úplne jasné, tá je z ústavy monokratický orgán, kde na čele stojí generálny prokurátor a ak má byť naplnené to ústavné východisko, že je to monokratický orgán, tak musí mať aj nejaký nástroj, na základe ktorého by mohol to monokratické riadenie uplatňovať, a to je práve tá 363-ka. A čo sa tu bude diať, nakoniec to môže skončiť tak, že situáciu vyriešia až nejaké voľby.

Čo sa bude s vami diať ďalej? Ste pripravený sa vrátiť do SIS, alebo ako vidíte svoju ďalšiu budúcnosť?

Ja si potrebujem ujasniť niektoré veci, ktoré sa odohrali počas toho, keď som bol vo väzbe, potrebujem si dať trochu do poriadku aj zdravotný stav, potrebujem sa venovať intenzívnejšie rodine, najmä manželke a dcére, pretože keď som bol riaditeľom SIS, tak som bol v práci niekedy 12, niekedy 16 hodín, takže ma doma veľmi nevideli a rád by som to nejakým spôsobom dohnal a okrem toho, sa potrebujem aj porozhliadať po tom, čo sa tu deje a kde by som mohol nájsť nejaké svoje uplatnenie.

V politike?

Tým, že ma politika baví, tak nebudem hovoriť, že nie, ale nemám takúto ambíciu, ale platí, že nikdy nehovor nikdy.

 

 

 

 

 

Zdroj: noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Odporúčame

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:45 Noviny TV JOJ
06:25 Krimi
06:55 Noviny TV JOJ
05:40 Kinosála
05:50 Kutyil s.r.o.
06:50 Kutyil s.r.o.
05:35 Zrelé víno
07:55 Dokonalá appka
10:45 Čo s láskou?
05:35 Jahôdka a jej kamaráti I.
06:00 Bob staviteľ XV. - XVIII.
06:10 Rev a motoroví miláčikovia I.
05:45 Už se nebojím
07:30 Nádech pro lásku
09:35 Psí veličenstvo