ROZHOVOR: Slovák prinavracia dušu starým bicyklom, medzi jeho zákazníkov patria aj naše celebrity

BRATISLAVA / Pavol „Ewžen“ Adamkovič je rodák z Topoľčian, kde vybudoval jedinečnú cyklodielňu. Zo starých vyradených kusov v nej so svojim tímom vyrába štýlové retro bicykle, na ktorých sa vozia aj známe osobnosti.

Zaujímavé na týchto bicykloch sú rôzne detaily. Napríklad tieto blatníky sú drevené?

Áno, sú. Tieto blatníky mi vyrába kamarát z Popradu, ktorý vyrába aj bicykle z dreva. Týmto pádom sme sa spojili. Začal pre mňa vyrábať aj drevené blatníky a na Richardovom druhom bicykli sú už tiež namontované.

Kde vznikla táto tvoja vášeň ku starým bicyklom?

Táto moja vášeň vznikla už dávno. Môj strýko prerába autá, a tak nejak som inklinoval k autám. Autá boli trošku väčšia investícia a preto som chcel mať radšej bicykel. Vzniklo to pri káve s mojim bratrancom Julim, s ktorým sme to všetko založili a obaja sme začali jazdiť na bicykloch. Išiel som do predajne a chcel som si kúpiť starý bicykel, ale bol mi príliš malý, čo je pre mňa super, lebo tým pádom by som si svoj bicykel nikdy nevyskladal. Kúpil by som si hotový. Čiže, takto som si ho vyskladal a bratranec tiež. Začali sme sa voziť spoločne. Ľudia potom reagovali, že wau, kde ste to kúpili, tak som odpovedal, že sme si ich zhotovili sami.

Zaujímavosťou je, že tie bicykle používaš s jednou dušou. Čo to vlastne znamená?

Toto vymyslel môj dvorný fotograf Pali, ktorý povedal, že nevyrábam bicykle s dvomi dušami, ale môj bicykel má iba jednu dušu a má vlastne príbeh.

Takže človek, ktorý príde za tebou, si nesie so sebou, niečo zo svojej minulosti?

Áno, je to tak. Ten bicykel má svoju jednu dušu, a hlavne má to celé svoj príbeh. Napríklad, môže byť po starých rodičoch, po ujovi. Môže to byť po akomkoľvek človeku, ku ktorému inklinujete a tak si ho potom pripomínate.

Ďalšou zaujímavosťou je, že renovuješ staré bicykle a zanechávaš na nich svoju vlastnú stopu. Hrdzavú stopu.

Vždy tam zanechávame niečo pôvodné. Niečo staré, čo človek v obchode nekúpi a tým pádom je to ako naša vizitka.

Koľko ti trvá prerobiť takýto bicykel?

Väčšinou mesiac. Prerábka začína opieskovaním, potom cez koronu sme čakali dlhšie na komponenty, ale inak tomu dávame zhruba mesiac. Samozrejme, ak máme všetko potrebné, vieme ho spraviť aj za týždeň, možno aj skôr.

Stretol si sa aj s nejakými špeciálnymi požiadavkami?

Ľudia majú vždy veľa požiadaviek a samozrejme ich zhotovujeme tak, aby boli spokojní. Teraz sme mali napríklad takú, že muž chcel dať žene na tridsiatku Hermés kabelku, no bola moc drahá. Povedal si, že jej chce dať miesto nej bicykel v podobnom štýle. Hneď ma napadlo, akej by mal byť bicykel farby a ako bude vyzerať. Samozrejme oranžový.

Zaujímavé je, že si spomenul módny dom Hermés. Viaceré módne značky začali spolupracovať práve s bicyklami. Je to tak?

Áno, veľa módnych domov začalo spolupracovať a vytvorili kolaborácie. Všetky módne domy sa takto spájajú a prestávajú brať bicykel len ako bicykel. Berú ho, ako módny doplnok. Podobnú spoluprácu chystáme aj my.  Včas sa o nej dozvedia aj ľudia.

Bicykel je príjemný doplnok, momentálne je trendy jazdiť po meste na bicykli. Včera ste tiež na nich prišli?

Áno, včera sme trochu vyvenčili bicykle a možno aj viac ako bolo treba.

Baby na to leteli?

Určite áno. Baby na to letia vždy.

Spomínala som, že si zhotovoval bicykle aj pre známejšie osobnosti. Napríklad pre bývalého prezidenta Andreja Kisku, potom pre Petra Sagana, Dominiku Cibulkovú, a mnoho ďalších. Bola to zaujímavá práca?

Vždy to bola zaujímavá práca, pretože každý bicykel bol iný. Napríklad aj Vladimíra Ledecká má odo mňa bicykel, Tomáš Marcinka, potom ma kontaktoval kamaráta a robil som na špeciálnej požiadavke, pretože chcel pre svoju sestru prerobiť vozík, takže to bolo úplne super. Dominika Cibulková mala napríklad špeciálne rúčky, konce mala vyrobené z tenisových loptičiek. Lukáš Kimlička bol ďalší klient a zostali sme dobrí kamaráti.

Bicykle môžu byť aj veľmi zaujímavé. Stretol si sa s takým kúskom, ktorý bol práve pre teba niečím špeciálne zaujímavý?

Pre mňa najzaujímavejší bol asi Tomáš Baťa, výrobca bicyklov. Málokto o tom vie. Jeden máme momentálne aj u seba na dielni. Vyrábali ich v roku 1934. Je to ten, ktorý mám teraz a na plášťoch je vyryté jeho logo. Preto aj najviac inklinujem k nemu, pretože je to veľké meno a málo ľudí o tom vie, že vyrábal aj bicykle.

Robíš bicykle len pre dospelých alebo aj pre deti?

Robíme určite aj pre deti a momentálne sa chystáme aj detské rýchlobežky, odrážadlá.

Je to úžasné, keď dávate starým bicyklom novú dušu a nový život.

Takto ich zachraňujeme a pomáhame tiež môjmu známemu, ktorý má zberné suroviny a ten mi ich zároveň posúva a vytvára sa tým kolobeh. Nechce ich vyhodiť, keď mu ich donesú a potom sa dostávajú ku mne. Hovorí, že ich takto zachraňujeme a vytvára sa taký ekologický cyklus.

Ako to vyzerá u vás v dielni? Koľko vás tam je?

Mám dielňu u môjho strýka a sleduje ma, na čom pracujem, lebo on už neprikladá ruku k dielu. Chodí mi pomáhať akurát kamarát zo Zlatých Moraviec, občas bratranec a ujo vypletá kolesá, takže to máme tak rodinne rozhádzané, každý niečo robí a každý prikladá ruku k dielu, aby sme to stíhali, pretože sme mali toho teraz veľa.

​