Cirkevný analytik Gazda: Pápežov prejav u prezidentky bol politickejší, mohol si to dovoliť

BRATISLAVA / Slovensko privítalo pápeža Františka a hoci sa v tejto súvislosti stále hovorí o problémoch s pandémiou alebo o relatívne nízkom počte ľudí zaregistrovaných na verejné podujatia, samotný pápež už vo svojich prvých prejavoch naznačil, že v jeho prípade - návšteva nie je o počtoch. Pápež František je na Slovensku presne taký, ako ho poznáme posledných takmer osem rokov. Rozhovor s cirkevným analytikom Imrichom Gazdom o posolstvách, viere a gestách Svätého otca na návšteve na Slovensku.

Máme už za sebou prvé verejné prejavy pápeža Františka, už sa dá z nich čítať odkaz, s ktorým prišiel na Slovensko?

Keď pápež prichádzal, všetci sme očakávali, vzhľadom na ten jeho program, že ide na Luník IX, kde sa stretne s Rómami, že ide do Petržalky, kde sa stretne s bezdomovcami, že sa bude snažiť do centra pozornosti klásť periférie. V tom je on výnimočný, ako taký kňaz z ulice, ktorým zostal aj ako pápež. To, čo je na perifériách, on sa snaží klásť do centra pozornosti. Na jeho prvých príhovoroch ma zaujalo to, že sa snažil poukázať, ako je aj nám Slovákom blízke, na tú našu cyrilometodskú kresťanskú tradíciu a snažil sa upozorniť, aby sme nezostali len upätí na minulosť, aby sme nezostali len nejakými tradičnými kresťanmi, ale aby sme vedomí si svojich koreňov, pozerali do budúcnosti, aby to kresťanstvo nebolo len deklaratórne, ako to často býva, ale aby malo aj svoje skutky, lebo ako sa píše v Biblii, viera bez skutkov je mŕtva. Symbolizoval to aj takým citátom, čo ma veľmi zaujalo a pobavilo, včera pri stretnutí s kresťanskými predstaviteľmi citoval Sama Chalupku a báseň Mor ho!, ktorú sme sa všetci neradi učili na školách. Citoval pasáž, ktorá hovorí o tom, že ak v noci príde pútnik, nech ho na stole vždy víta boží dar, teda chlieb.

Áno, je pripravený. Vie presne, kde je. Dnes dopoludnia spomenul v záhrade Prezidentského paláca aj Nežnú revolúciu a to, čím mohlo Slovensko osloviť iné krajiny.

Samozrejme, pápež má tím, ktorý ho na tú návštevu pripravuje. V príhovoroch sú aj jeho nosné myšlienky, ale tie konkrétne reálie, napríklad, keď citoval toho Sama Chalupku, mu už určite niekto poradil. Pápež ma široký rozhľad, má umeleckú dušu, ale pri všetkej úcte, v našej literatúre asi Sama Chalupku nemohol poznať, aj keď veľmi rád pri svojich príhovoroch cituje španielsky hovoriacich autorov, keďže v minulosti, keď ešte ani nebol kňazom, pôsobil ako stredoškolský učiteľ literatúry.

Vy ste v jednom nedávnom rozhovore povedali, že ho vnímate ako pápeža literáta.

Áno.

Čiže, je to práve to, že je vzdelaný a vie používať tie citáty a vie, čo, kde, kedy?

Jeho kritici mu vyčítajú jeho takú intelektuálnu jednoduchosť, porovnávajú ho s Jánom Pavlom II., s Benediktom XVI., že to boli takí veľkí filozofi, teológovia a že on je taký jednoduchší pastier z ulice. Ale nie je to úplne pravda. On je naozaj veľmi sčítaný, najmä v priestoroch literatúry sa pohybuje veľmi dobre. Veľmi často spomína aj rôzne diela z kinematografie, v životopisných knihách hovorí o tom, ako veľmi často chodieval s rodičmi do kina. Rodičia boli talianski prisťahovalci, čiže predovšetkým, Federico Fellini, Roberto Rosselini a takýto talianski klasici boli v tom repertoári. Takže, aj to ukazuje, že nie len literatúra, ale aj kinematografia, každú nedeľu doma počúvali operu, čiže to umelecké cítenie on v sebe má a je to cítiť aj v tých jeho prejavoch, kde veľmi často používa metaforické vyjadrovanie, ako napríklad, soľ a chlieb.

Možno ani nie je dôležité, akým jazykom hovorí, ale o čom hovorí. Môže hovoriť jednoduchými slovami, ale hovorí o vážnych témach. Niekoľkokrát už zaznel od neho boj s chudobou.

Tento prejav, ktorý mal dnes dopoludnia v Prezidentskom paláci, bol špeciálny tým, že si bol vedomý toho, že má pred sebou politických predstaviteľov, spoločenských predstaviteľov, ľudí zo sociálnej oblasti, kultúrnej obce, takže si mohol dovoliť prednášať také konkrétne posolstvá smerom k spoločnosti, môžem povedať, že to bol taký spoločenskejší, až politickejší prejav, kde jednoznačne odsúdil korupciu a apeloval na sociálnu spravodlivosť, na solidaritu. Tento prejav bol skôr taký výnimočný, pretože tie ostatné prejavy budú už skôr náboženského charakteru a bude to viac o duchovných myšlienkach.

Aj v katedrále to nebolo také úplne povrchné, aj tam si laický človek mohol nájsť veľa zaujímavých odkazov. Hovoril o tom, že cirkev nemá byť hradom, hrad tu máme, ale má skôr viesť.

Áno, nemá byť hradom, lebo veď aj pontifex, čo znamená most, pápež František zdedil konto na Twitteri po svojich predchodcoch, ktoré sa volá Pontifex, teda staviteľ mostov. A to sa jednoducho pápež František snaží robiť, stavať mosty medzi chudobnými a bohatými, medzi východom a západom, nepolarizovať, ale naopak, cez tie priekopy, jamy, stavať mosty a to robí aj v týchto svojich príhovoroch. Čo mňa zaujíma je, že keď má prejavy k biskupom a ku kňazom, vie byť aj veľmi kritický dovnútra, i keď niektorí z toho majú potom ťažké srdce, ale naozaj, vie tak otcovsky kriticky prehovoriť do vlastných radov.

Dokáže aj veľmi silné gestá používať, zdanlivo jednoduché, celé Slovensko dnes ráno hovorilo o veľkom kresle medzi jezuitmi, ktoré vymenil za stoličku. To sú veci, ktoré on robí programovo? Alebo je to prosto spontánny nápad?

Je to úplne spontánne. On bol vždy taký spontánny, aj v dobrom aj v zlom. Možno si diváci spomenú na takú situáciu, že na Námestí svätého Petra pozdravoval veriacich a jedna pani ho až tak nešetrne chytila za ruku a potiahla tak, až takmer spadol, on sa ohnal, buchol jej po tej ruke. Neskôr sa za to ospravedlnil, ale to len ukazuje, že je taký spontánny, nie sú to jeho populisticky vymyslené gestá, on taký jednoducho je a to je na ňom veľmi sympatické.

Chcem sa ešte opýtať, všetci čakáme na Luník IX. Stalo sa z toho miesto, kde sa budeme všetci pozerať najviac. Čo od toho očakávate?

Pápež František tam ide kvôli tomu, aby zdôraznil opäť tú perifériu, marginalizovanú komunitu, ale aby aj vyjadril vďaku cirkevným inštitúciám, rehoľníkom, kňazom, ktorí sa tam o tých Rómov starajú a mnohokrát suplujú aj štátne zložky.

​