Analýzy Na hrane o tajných službách: SIS je podľa Saloňa v poriadku. Čo povedal s Kyselicom o tajnej správe?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Super mafiánsky štát. Takto exprezident Andrej Kiska pre TV JOJ aktualizoval svoj dávny výrok. To, čo sa deje v bezpečnostných zložkách vyrušuje aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. O tom, či sa dnes dá hovoriť o tých zlých a tých dobrých rozoberala v relácii Analýzy na hrane Jana Krescanko Dibáková s poslancom a bývalým vyšetrovateľom Lukášom Kyselicom a predsedom Výboru na kontrolu činnosti SIS Mariánom Saloňom.
Dá sa povedať kto je dobrý a kto zlý?
Máme šancu dostať jednoznačnú odpoveď? "To sa nedá určiť. Tiež vychádzame len z informácií, ktoré prechádzajú na verejnosť," poznamenal poslanec OĽaNO Kyselica s tým, že bezpečnostné zložky si robia svoju prácu a dochádza medzi nimi k stretu. "Nejde o to, že či NAKA, alebo ÚŠP," povedal s tým, že spory sú aj medzi GP a ÚŠP.
So svojím spoludiskutérom súhlasil aj predseda výboru pre kontrolu SIS Marian Saloň, ktorý tvrdí, že každá časť hrá svoju úlohu. "Na jednej strane sú politické vyjadrenia a na druhej strane musíme vychádzať z toho, prečo vznikajú," povedal a dodal, že sa určité veci pomenovať dajú, pokiaľ hovoríme o faktoch. Podľa Lukáša Kyselicu sa zázračne objavujú len tie uznesenia, ktoré sa niekomu hodia.
Ako vnímajú kritiku bezpečnostných zložiek?
Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok v parlamente predniesla svoju súhrnnú správu o stave krajiny. V časti o konflikte v bezpečnostných zložkách povedala: "Dve strany v bezpečnostných zložkách na seba mieria dostupnými kompetenčnými zbraňami. Vidíme neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality, emócie prevládajúce nad vecnosťou či zneužívanie témy. Vyše dvadsiatky ľudí priznalo svoju vinu a vypovedajú o paralelnom svete, v ktorom si dočasne mysleli, že je možné brať zo spoločného, a to beztrestne. Vypovedajú o schémach, ktoré si vytvorili a za ktoré doposiaľ nikto nevzal zodpovednosť. Ide teda nie len o osobnú slobodu vyšetrovaných osôb, ale aj o ozdravenie a budúci charakter nášho štátu.“
Dve strany v bezpečnostných zložkách na seba mieria dostupnými kompetenčnými zbraňami. Čo si z toho majú odniesť politici? "Dve strany na seba mieria. Áno, je to tak, ale pravda môže byť len jedna. Najlepší príklad je to, že pani Santusová robila na vyšetrovateľoch, tí robili na nej. Pravda je len jedna," poznamenal Kyselica. Saloň tvrdí, že prezidentka má výhodu, pretože je prijímateľkou správ SIS. "Oboznámila sa aj so správou SIS. My v parlamente sme sa dozvedeli len určitú zhutnenú formu," upozornil poslanec Smer-SD.
Niečo naznačil aj prezidentkin pondelkový apel na Roberta Fica, aby volil primeranosť vo vyjadreniach a rešpektoval deľbu moci. Robert Fico chodí na pojednávania s bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom. "Veci unikajú vonku a my sa veci dozvedáme z médií. Mal by sa systém nastaviť tak, aby veci neunikali," uviedol, že to navádza na politické reakcie a vyjadrenia. "To, čo sa objavilo vonku to je drzovka,"
Kyselica viní aj advokátov, ktorí to podľa poslanca púšťajú do médií aj zámerne. "Je to potom aj nezistiteľné," pokračoval Kyselica. "Keď som bol policajt, nikdy som nemal rád, keď sa politici vyjadrovali," uzavrel Saloň.
Analýzy Na hrane s Lukášom Kyselicom a Mariánom Saloňom
V akom stave jej SIS?
Marián Saloň je šéfom Výboru na kontrolu činnosti SIS. V akom stave je momentálne tajná služba? "Dnes na Vladimíra Pčolinského hľadíme ako na nevinného," povedal Saloň a zdôraznil, že s bývalými šéfmi SIS Pčolinským aj s Aláčom mal vždy korektný vzťah. "Pri oboch pánoch viem povedať len to, že debata aj vzťahy sú veľmi konštruktívne rovnako, ako priebeh výborov," poznamenal s tým, že čo sa týka aktuálnej situácie, niet čo kritizovať. "Slovenská informačná služba bola v poriadku aj doteraz," pokračoval a uviedol, že o činnosť sa zaujímal aj po zatknutí Pčolinského. Citlivá je podľa neho reputácia a to najmä smerom do zahraničia.
"Keď došlo k zadržaniu námestníka aj riaditeľa, tak to malo dopad na spoluprácu so zahraničím," uviedol Lukáš Kyselica a Saloň doplnil, že všetko záleží od vysvetlenia riaditeľa SIS. "Nie je dôvod, aby došlo k zastaveniu," podotkol na margo témy a skutočnosti, že sa podarilo prekaziť veľa negatívnych vecí.
Práve jej správa vyniesla na verejnosť vnútorný konflikt. V tej správe sa uvádzalo, že SIS disponuje dôkazmi použiteľnými v trestnom konaní, ide o záznamy informačno-technických prostriedkov, kamier, odposluchov, ktoré má k dispozícii inšpekcia a na základe, ktorých obvinili štyroch vyšetrovateľov NAKA (Čurrilovcov) a vtedy dočasného šéfa inšpekcie Scholtza?
Záznamy (ne)záznamy
"Nie, nejde o tieto záznamy," povedal Kyselica s tým, že správa SIS nemala byť čítaná v Národnej rade. "Celkovo tajné služby vždy vyhotovovali záznamy," vysvetľuje Kyselica s tým, že išlo o operatívne poznatky a nikdy sa to v operatívnom prostredí nedávalo na automat. Teraz je však situácia iná.
"Automaticky, keď sudca vydá súhlas, tak materiály môžu byť vydané na trestné konanie," pokračoval Kyselica. To, že by sa v NR SR riešila správa SIS Saloň odmieta. "Predseda parlamentu je príjemcom zo zákona," uviedol a pokračoval, že teraz je všetko v rukách OČTK. "V pléne padla otázka na riaditeľa SIS s tým, že či sú dôkazy a odpoveď bola kladná," uzavrel. Kyselica to vidí tak, že aj so správami ešte stále nie je vznesené obvinenie a nejde o dôkazy v tej istej veci.
V súvislosti s akýmsi koordinovaním konania Slovenskej informačnej služby a inšpekcie sa spomína Pán X, teda Peter Košč, ktorý mal podľa obvinení uplácať aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, aká je podľa vašich informácií úloha Petra Košča v celej tejto situácii?
"Toho človeka nepoznám a neviem o akej koordinácii hovoríme," reagoval stroho Saloň. "V tej veci vzišla obžaloba, ale aj tiež nemôžem rozprávať do vetra," dodal Kyselica a podotkol, že Košč mal všetko koordinovať. "Neviem to takto povedať," oponoval Saloň.
Podľa oboch NAKA tok funguje dodnes a systém nie je taký zlý. "Myslím si, že bola prezentovaná aj vízia kandidátov na reformu zboru. Bohužiaľ stalo sa, čo sa stalo," uviedol k téme reforiem.
Aké sú postoje k odvolávaniu Romana Mikulca
Koncom minulého týždňa sa opozícia pokúsila odvolať ministra vnútra Romana Mikulca, ale bez úspechu. Zdá sa však, že Robert Fico ešte neskončil a avizuje ďalšie dejstvo. Podľa dostupných neoverených informácií by to mohol byť záznam, ktorý svedčí o ovplyvňovaní vyšetrovania, máte bližšie informácie, pán Saloň? "Sú veci o ktorých nemôžem informovať, ale ani na výbore sa o takýchto detailných veciach nebavíme," poznamenal, že z odposluchov sa ukazuje len časť. "Hovorí sa o tom, že tam spomínajú pána ministra vnútra, ktorý bol informovaný a mal vydávať pokyny," objasnil záhadu Saloň. Hovorí sa totiž aj o pokyne exprezidentovi policajného zboru Petrovi Kovaříkovi zastaviť akciu inšpekcie.
Podľa Kyselicu je skutočnosť, že minister o niečom vedel úplne legitímna a normálna. "Keď sa robí fiktívny prepad, alebo niečo podobné, tak na tom musí byť podpis ministra. Faktom je, že v uznesení o vznesení obvinenia zo zneužívania právomocí verejného činiteľa štyrom vyšetrovateľom NAKA sa píše, “minister o tom vie,” neboli aj tí vyšetrovatelia pod takým politickým tlakom na prinášanie výsledkov, že si tak trošku pomohli a ohli vyšetrovacie postupy?
Policajný prezident Štefan Hamran v tomto štúdiu v Analýzach na hrane povedal: "Akoby tam boli veci vytrhnuté z kontextu. Ako keby boli použité tie veci, ktoré akurát zapadajú do tej mozaiky“. Zdá sa teda, že stojí za vyšetrovateľmi. Zároveň hovorí o posilnení tímov riešiacich kauzy Očistec a Fénix, ale bude naozaj reálne dokončiť tieto veľmi závažné kauzy, keď sa tu spochybňujú vyšetrovacie postupy?
"Poviem to logicky. Poznám tých ľudí, pána Čurillu a týchto. Neverím, že by za Čurillom niekto prišiel a povedal, že niečo bude takto alebo takto," odvetil Kyselica, ale Saloň mu oponoval. "Nie je možné, aby minister vedel o detailoch vyšetrovania," argumentoval a opieral sa aj o vyjadrenia Mikulca, že informácie nemá. Mikulec sa však podľa Saloňa už "prekecol", že akciu Inšpekcie zastavil on.
Podľa Saloňa koalícia používa prezumpciu neviny iba v momente, keď jej to vyhovuje. "Minister Mikulec len povedal, že žiadne peniaze nevzal a už to stačí," rozčertil sa Saloň. "Keď som robil politické kauzy, tak došli politici na výsluch, tak tvrdili, že všetko iba počuli a ide o PR a zisk," dodáva Kyselica.
Problematická inšpekcia
Policajný prezident Štefan Hamran hovorí zároveň o potrebe zmien pri fungovaní inšpekcie: "Ja by som Úrad inšpekčnej služby okamžite rozpustil. Nie preto, že sú tam všetci zlí, alebo všetci dobrí, tam sú aj takí aj takí, tak ako u nás v podmienkach policajného zboru. To ich renomé je tak pošramotené na základe tých minulých skúseností, že viac krát boli spochybňovaní nielen zo strany polícia, ale aj širokej verejnosti, politikov, neziskoviek atď, pretože nevideli zločiny policajtov vtedy, keď ich vidieť mal. Dnes sa potvrdzuje, že tá zločinnosť v podmienkach policajného zboru bola a na pomerne vysokých poschodiach sa páchala.“
"Určite áno. Generálnu inšpekciu tak, ako v Českej republike, alebo aj iných vyspelých krajinách. Okrem iného je to aj v PVV, že sa spraví analýza ÚŠP a keď sa zistia také relevantné informácie tak sa spraví priestor na vykreovanie Generálnej inšpekcie,“ povedal Hamran v Analýzach Na hrane. Aké je to ideálne riešenie pre budúcnosť policajnej inšpekcie?
Saloň priznal, že so zásahmi nebude súhlasiť. "Myslím si, že Úrad inšpekčnej služby svoje opodstatnenie má," vyriekol s tým, že aj tam prichádza riaditeľ po výberovom konaní, ale aj cez výbor a nie je dosadený na priamo.
Podľa Kyselicu má aj česká Generálna inšpekcia svoje nemalé problémy a celé je to na dlhšiu debatu. "Všetky zásahovky sú pod prezidentom policajného zboru," uviedol príklad s tým, že stále sa to hýbe v začarovanom kruhu, ktorý nie je jednoduchý rozčesnúť.
Ako pracuje špeciálna komisia?
Špeciálna pracovná skupina pre obnovu dôvery v právny štát má priniesť návrhy riešení, na čom už existuje dohoda? "Nie sú to veci, ktoré by sa dali robiť okamžite. Určite treba zjednodušiť proces," apeloval Kyselica s tým, že súhlasil, že aj voľba policajného prezidenta by mala byť jednoduchšia.
"Nemôže predsa niekto politicky zriadiť komisiu a legislatívne meniť opatrenia," oponoval Saloň s tým, že by nemala platiť selektívnosť. "Akonáhle sa niekomu niečo nepáči, tak už ideme meniť legislatívu," pohoršil sa predseda výboru pre kontrolu SIS. "Nenaprávajme nezákonnosť nezákonnosťou," poznamenal Saloň a zdôraznil, že ich predtým aktuálne opozícia kritizovala za politické nominácie a teraz chce takto dosadzovať policajného prezidenta. "Počkám si na to, čo príde z ministerstva vnútra," reagoval, že čakanie na novú legislatívu by trvalo pol roka až rok.