Predseda súdnej rady Mazák: Oddelenie prokuratúr Ústava neumožňuje

BRATISLAVA / Oddeliť špeciálnu prokuratúru od generálnej Ústava Slovenskej republiky neumožňuje. Podľa predsedu Súdnej rady SR by riešením mohlo byť, aby si generálny prokurátor pred rozhodnutím vypýtal stanovisko od špeciálnej prokuratúry.

Oddelenie špeciálnej prokuratúry od generálnej dnes neumožňuje Ústava SR, upozorňuje predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. Ide pritom o jeden zo 17 návrhov opatrení, ktoré pripravila pracovná skupina na navrátenie dôvery v očistu štátu.

"V Ústave je upravené postavenie Prokuratúry Slovenskej republiky ako monolitného štátneho orgánu. Takáto ústavná úprava neumožňuje autonómne postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, najmä ak vezmeme do úvahy aj rozhodujúcu pozíciu generálneho prokurátora,“ vraví Ján Mazák. Za reálne riešenie považuje určitú povinnú, hoci nezáväznú, spoluprácu medzi generálnym prokurátorom a špeciálnou prokuratúrou. 

 "Napríklad, ak by generálny prokurátor vstupoval do vecí patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, tak by si mal pred rozhodnutím vyžiadať jeho stanovisko a podobne.“ Zoznam opatrení, o ktorých v týchto dňoch rokujú koaliční partneri, priniesol ako prvý Denník N.

Žilinka ani Lipšic návrhy nekomentujú

Generálny prokurátor Maroš Žilinka návrhy pracovnej komisie nateraz odmieta komentovať. Chce si počkať, kým budú mať finálnu podobu. Príkladom z praxe, kedy generálna prokuratúra zasiahla do pôsobnosti špeciálnej prokuratúry, je aj prípad bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Príliš všeobecné znenie návrhu pracovnej skupiny o osamostatnení Úradu špeciálnej prokuratúry nechce zatiaľ komentovať ani jeho súčasný šéf Daniel Lipšic. "Ak by taký návrh bol, najskôr by som ho chcel prediskutovať na úrovni prokuratúry, až následne navonok. Pre nás je však kľúčové, aby sme mohli bez rôzneho zasahovania viesť zákonne a dôrazne trestné stíhania.“

Prečítajte si tiež

VEĽKY ROZHOVOR s exšéfom SIS Pčolinským: Každý by mal niesť zodpovednosť za to, čo urobil

​Paragraf 363

Pracovnú skupinu vláda zriadila pred dvoma týždňami po rokovaní Bezpečnostnej rady potom, ako obvinili a vzali do väzby vyšetrovateľov NAKA a riaditeľa policajnej inšpekcie. Jej činnosť podporujú OĽaNO, SaS aj Za ľudí, Sme rodina sa na jej rokovaní odmietla zúčastniť. 

Skupina má 20 odborníkov. Sedia v nej zástupcovia prokuratúry, súdov, SIS a niekoľkých ministerstiev. K viacerým navrhnutým bodom pripravila niekoľko variantov. 

Napríklad pri paragrafe 363 Trestného poriadku, o ktorého znenie sa sporí so zvyšnými koaličnými stranami Sme rodina Borisa Kollára, sú dva návrhy, ktoré majú upraviť právomoc generálneho prokurátora. Pri oboch má prísť o možnosť meniť prijaté rozhodnutie nezávislého súdu pri vzatí obvineného do väzby alebo pri rozhodovaní o prepustení z väzby. "Inak povedané, generálny prokurátor ako súčasť výkonnej moci, by nemohol v konkrétnej veci dôjsť k inému záveru o zákonnosti vznesenia obvinenia, než ktorý už prijal nezávislý súd,“ hovorí predseda súdnej rady Mazák. 

Ak by navrhovaná zmena prešla, generálny prokurátor by už nemal právomoc zasiahnuť, ako to urobil v prípade bývalého riaditeľa SIS a nominanta Sme rodina Pčolinského, ktorý bol stíhaný vo väzbe, a ktorému zrušil pomocou paragrafu 363 obvinenia. Zákonnosť väzby Pčolinského pritom preskúmal okrem Špecializovaného trestného súdu aj senát Najvyššieho súdu SR.

Súčasné previerky sudcov stačia, tvrdí Mazák

Pracovná skupina navrhla zmeny aj pri právomoci oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. K tým sa v súčasnosti dostávajú osoby s osobitným postavením, medzi ktoré okrem poslancov národnej rady či členov vlády patria aj sudcovia. Podľa návrhu by sa to malo zmeniť a k utajovaným skutočnostiam by mali prístup už len prezidentka, predseda vlády a predseda parlamentu. 

V prípade poslancov by mohlo ísť o špeciálne podmienky jednorazového oboznámenia, no napríklad ministri vlády by už po novom mali mať povinnú previerku. O previerkach sudcov sa v návrhu píše len v názve, ďalej ich návrh nerozoberá. 

Podľa predsedu súdnej rady Jána Mazáka sú tie súčasné sudcovské previerky postačujúce. Hovorí, že na jedinom zasadnutí odbornej pracovnej skupiny, ktorého sa zúčastnil aj on, bolo práve sprísnenie previerok sudcov horúcou témou. Členovia navrhovali, aby sa ešte posilnili, na čo im predseda súdnej rady oponoval. "Previerky sudcov a uchádzačov o talár sú od 1. januára 2021 nastavené pomerne prísne. V spojitosti s tým boli primerane posilnené právomoci Súdnej rady Slovenskej republiky,“ vyjadril sa Mazák pre Noviny PLUS TV JOJ.