Parlament sa na novele zákona o verejnom obstarávaní stále nedohodol. Čakajú ju ďalšie zmeny

Zdielať na

6.10.2021 Noviny PLUS

Parlament sa na novele zákona o verejnom obstarávaní stále nedohodol. Čakajú ju ďalšie zmeny

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Novela zákona o verejnom obstarávaní sa rodila ťažko. Veľkú nevôľu na strane verejnosti, ale aj odborných autorít vyvolala verzia podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého. Jeho návrhy boli dokonca v rozpore s nariadeniami Európskej komisie a právom. Ak by svoju verziu Štefan Holý nezmenil, čakali by nás nemalé sankcie.

Novelá zákona o verejnom obstarávaní je dnes z 80 % vytvorená Úradom pre verejné obstarávanie, v ktorého čele stojí predseda Miroslav Hlivák. Hoci sa koalícia na novele dohodla, parlament ju stále neprerokoval.

Peter Pčolinský (Sme rodina) pre Noviny PLUS potvrdil, že so samostatným návrhom na zmenu prišiel aj poslanec a gestor zákona Peter Kremský (OĽaNO), ktorý však svoj plán neprerokoval s koaličnou radou. Za hnutie Sme rodina má podľa Pčolinského zelenú pozmeňovací návrh predsedu Ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka.

V čom bude návrh zákona iný?

"K novele zákona o verejnom obstarávaní predložím dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy," potvrdil pre Noviny PLUS TV JOJ Milan Vetrák, ktorý tvrdí, že obsahom prvého návrhu je okrem legislatívno-technických vylepšení novely zákona, ktoré odporučila parlamentná legislatíva, aj viacero vecných úprav.

Novinkou by malo byť zavedenie tzv. zelených kvót pri verejnom obstarávaní (na rok 2022 vo výške 6%), ktoré bude musieť verejný obstarávateľ dodržať rovnako ako tomu je v súčasnosti pri uplatňovaní sociálneho hľadiska.

Vetrák má však aj záujem o spresnenie voľby predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) tak, aby pri vypočutí mohli poslanci, aj verejnosť, kandidátom klásť otázky a to bez odsúhlasovania výberovou komisiou. "Cieľom má byť, aby sa neobmedzoval okruh otázok, na ktoré sa možno kandidátov pýtať a aby na zvolenie predsedu ÚVO stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov parlamentu," zareagoval Vetrák.

Pozmeňovací návrh obsahuje aj spresnenie podávania námietok tak, že namietajúci bude musieť odôvodniť, akým spôsobom sa namietané porušenie dotýka jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Podľa predsedu Ústavnoprávneho výboru to znamená, že sa nebudú podávať neopodstatnené námietky.

Na programe je aj prepracovanie prechodných ustanovení novely zákona tak, aby Rada ÚVO pôsobila ako odvolací orgán aj naďalej, a to do uskutočnenia reformy súdnej mapy na Slovensku a teda do 31. 12. 2022. "Spresnenie ustanovení zákona o horizontálnej spolupráci tak, že sa Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR umožní, aby mohli robiť verejné obstarávanie aj v sektore informačných technológii - využitie napr. pri tzv. green pasoch a pod.," doplnil pre Noviny PLUS Milan Vetrák a dodal, že dôležité je aj zníženie súdnych poplatkov pre účastníkov konania, ak hodnota zákazky alebo koncesie nie je stanovená alebo ak ide o zmenu koncesnej zmluvy, a to z 2 500 eur na 1 000 eur.

Druhý pozmeňovací návrh

Obsahom druhého pozmeňujúceho návrhu je podľa Vetráka zakotvenie elektronickej platformy ako informačného systému verejnej správy vo verejnom obstarávaní, ktorý bude prevádzkovať výlučne štát.

"V súčasnosti môžu rôzne elektronické platformy vo verejnom obstarávaní prevádzkovať aj súkromné subjekty, ale to táto možnosť by sa mala ukončiť, a to k 31. 1. 2023 pri zákazkách s nízkou hodnotou a podlimitných zákazkách a k 31. 5. 2024 pri nadlimitných zákazkách a súťažných návrhoch. Od týchto dátumov bude možné používať ako elektronickú platformu len štátny systém," vysvetlil Vetrák s tým, že zároveň sa poskytujú správcovi elektronickej platformy, ktorým je po novom Úrad vlády SR, rôzne prechodné obdobia na zavedenie rôznych funkcionalít novej elektronickej platformy pre verejné obstarávanie.