9°
Bratislava
Strana SaS diskutuje o odluke cirkvi od štátu, ale aj prístupe cirkvi ku komunite LGBT: Cirkev slúži štátu, tvrdí Taraba
Strana SaS diskutuje o odluke cirkvi od štátu, ale aj prístupe cirkvi ku komunite LGBT: Cirkev slúži štátu, tvrdí Taraba
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Martin Štofko, ekonóm Nitrianskej diecézy, poslanci Tomáš Taraba a Miroslav Žiak, ale aj bývalý cirkevný sudca Jan Rozek budú diskutovať o mieste cirkvi v 21. storočí. Zasahuje štát do cirkvi príliš alebo je problém skôr opačný?
Strana Sloboda a Solidarita tvrdí, že cieľom aktuálnej diskusie je pochopenie dvoch absolútne odlišných táborov. Aký je vzťah cirkvi a štátu?
"Vzťah cirkvi s štátu je korektný a dobrý," reagoval Štofko s tým, že je dôležité prejaviť svoju vieru aj navonok. Zároveň uviedol, že štát a cirkev sa nedajú oddeliť.
"Nech by boli témy vecné a akokoľvek dobre myslené, tak vždy to môže niekto zobrať ako politickú akciu," poznamenal Štofko.
Excirkevný sudca Jan Rozek spomenul vykradnuté fary a túžbu po tom, aby sa takéto situácie už nestávali. Cirkev a štát vníma ako dve firmy vedľa seba. Kľúčovou témou je preňho zneužívanie detí zo strany zamestnancov cirkvi. "O tému sa cirkev začne zaujímať až potom, keď unikne na verejnosť," uviedol s tým, že vo vyhrotených prípadoch si cirkev žije svojim životom a na zákony štátu nedbá.
"Táto téma je v podstate stará ako ľudstvo," poznamenal Taraba s tým, že debata začala už dávno v Ríme a je súčasťou kresťanských dejín Európy. Pripomenul, akú úlohu v zasahovaní do cirkvi zohrával štát v dobe komunistického režimu.
"Áno, títo politici, ľudia, sa snažia ju nejakým spôsobom formovať. Ak sa budeme baviť o katolíckej cirkvi, tak teraz prežíva mimoriadne ťažké obdobie," uviedol s tým, že cirkev v témach covidu predvádza servilitu štátu.
Podľa Žiaka je vplyv cirkvi na štát zásadný, a je podľa neho dôležité hľadať témy, ktoré spájajú a nerozdeľujú. Ultrakonzervatívcom a klerofašistom vyčíta, že otvárajú témy, ktoré v aktuálnom období otvárať netreba.
Martin Štofko priznáva, že s niektorými praktikami cirkvi má zásadný problém rovnako, ako s utajovaním skutočností. Privítal aj tému odluky cirkvi od štátu. Na druhej strane naňho zle pôsobilo, že v médiách dostávali zástupcovia cirkvi nedostatočný priestor.
Otázky práva a moci
"Ťažké okamžiky života prinášajú otázky," poznamenal bývalý cirkevný sudca Jan Rozek s tým, že cirkev je uzatvorená a má pocit, že sa nemusí spovedať nikomu. "Na mnohé otázky neprichádza odpoveď a to v momente, keď chcete niečo, čo sa cirkvi nepáči," dodal Rozek, ktorý vedie organizáciu Za čistú cirkev.
Martin Štofko uznáva, že ak to takto bolo, tak je to veľmi smutné. "Pán Rozek to však zúžil len na tému sexuálneho násilia," uviedol s tým, že je to mimoriadne bolestivá téma. Cirkev prirovnal k nadnárodným spoločnostiam. Ani on nevie, ako fungujú. "Otázka znela veľmi široko - prečo ľudia nevedia o migrácii kňazov," dodal.
Rozek oponoval tým, že pokiaľ chce človek pochopiť ako funguje štát, tak ide študovať práva. Pokiaľ to však chce zistiť v prípade cirkvi, tak sa môže stáť len jej súčasťou. "Vyvstávajú otázky či je možné zažalovať biskupa, ktorý okradol cirkev, alebo či sa laik môže odvolať na súd proti cirkvi. Vtedy musí študovať kanonické právo, ale tam vás väčšinou nevezmú," argumentoval Rozek. Martin Štofko mu oponoval, že základné informácie sú v kódexe kanonického práva. "Cirkev nie je v tomto chránená. Týždenne riešime trestné oznámenia, ktoré sa na Slovensku stali módou," zdôraznil.
"Všetci si môžeme prečítať zákonník práce, ale neznamená to, že tomu rozumieme," oponoval Jan Rozek. "To je pravda," priznal Štofko s tým, že v tomto prípade však treba aplikovať takéto pravidlo na celú spoločnosť s tým, že každý človek rovnako nerozumie pracovnému právu, ako tomu kanonickému.
Na čo potrebujeme cirkev?
"Ak sa opýtate kohokoľvek na ulici či pozná všetky zákony republiky SR, tak by ich nepoznal. Pričom neznalosť práva neospravedlňuje," poznamenal Taraba s tým, že nie sme v dobe pred Guttenbergom a vynálezom kníhtlače.
"Cirkev by mala byť aktívnejšia pri recyklácii, vakcinácii a v spoločenských otázkach. Nerobme z nej neziskovku," zdôraznil Taraba, ktorý vysvetlil, že preňho je cirkev predovšetkým o nesmrteľnej duši. Vyjadril sa, že dúfa, že sa na youtube neobjavia jeho videá tak, ako to bolo v prípade premiéra Eduarda Hegera a jeho nábožensky orientovaných vystúpení.
Taraba zároveň tvrdí, že ani pedofilov a kňazov či zamestnancov, ktorí zneužívajú deti už nikto chrániť nechce, a to aj kvôli finančným dopadom.
Dohovor s cirkvou?
Rozek uviedol, že dohovory sú medzi cirkvou a štátom. "Kde nie je žalobca, nie je ani sudca," parafrázoval výrok jedného vysokého policajného funkcionára. To, že by obete nehovorili dostatočne nahlas odmieta. "Je to tým, že sú obete umlčané," uviedol na margo toho, že aj v prípade vladyku Milana Chautura prehovorila Martina O' Connor, ktorá žije v Anglicku a nie na Slovensku. Pripomenul aj obeť sexuálneho zneužívania, ktorá skončila v Bratislave pod mostom.
"Nechcem sa zastávať všetkých," povedal Štofko s tým, že ak je pravda, že to niekto brzdí, tak je to hanba. Zároveň však zdôraznil, že o masovom dohovore veľmi pochybuje. Kolektívny dohovor spochybňuje aj poslanec Tomáš Taraba, ktorý zase ako argument uviedol defraudáciu pozemkov pod niektorým z nákupných centier. "Nasadiť niekomu psiu hlavu je veľmi jednoduché," reagoval na moderátorku.
Najčítanejšie
Odporúčame
