Etnologička Nádaská o histórii vína: Víno sa v minulosti využívalo aj ako liečivo

BRTATISLAVA / Víno patrí k obľúbeným nápojom Slovákov a väčšina z nás rozozná to, či je biele, červené alebo ružové. Ale aká je história vína, čo vlastne znamená slamové víno a prečo sa v minulosti používalo aj ako liečivo, sa dozviete v najnovšom rozhorove s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

Základná otázka, na tom našom území, čo bolo skôr, Slovania alebo víno?

To je dobrá otázka. Historické pramene hovoria, že skôr bol vinič, ale preto, že Rimania, ktorí mali ten tzv. limes romanus, to znamená ochranný val, tak cisári rímski vydávali vždy také nariadenia, že v časoch mieru bolo treba tých vojakov nejako zamestnať a tam, kde sa to dalo, kde to bolo možné, kde to klíma a geológia dovolili, mali nariadené sadiť vinič. Takže tie prvé výhonky viniča u nás zasadili práve na strane Malých Karpát rímski vojaci.

Takže už približne vieme, prečo sme sa tu zastavili. Celkom ideálne obdobie sme si vybrali na ten rozhovor, lebo síce burčiak už nestihneme, ale oberačka ešte stále pokračuje.

Áno, tá hlavná fáza oberačky sa v podstate skončila, ale našich vinohradníkov ešte čaká oberanie hrozna, z ktorého bude takzvané slamové víno a toto víno sa považuje za také veľmi exkluzívne, veľmi chuťovo výrazné.

Skúste nás „odborníkov“, ktorí rozoznávame biele a červené víno uviesť do toho, čo vlastne znamená to slamové víno.

To znamená, že tie strapce hrozna sa nechajú, ja to poviem tak lyricky, že pobozkať tým prvým razom a potom sa oberajú a nechávajú sa ešte oddýchnuť si v slame a až potom sa spracovávajú a preto sa tomu vínu hovorí, že ide o slamové víno.

A po tom zbere slamového vína už prichádza iba oslava, alebo tí vinohradníci už majú klasicky iba prácu pred sebou?

Prichádzajú už potom také radostnejšie časy, pretože práve v tomto období sa to víno dopresuváva, čiže v podstate je aj v sudoch. Potom na Katarínu a na Martina sa robievala, čo je veľmi stará tradícia aj v Bratislave, také to krstenie alebo požehnanie mladého vína. U nás sa to hovorilo mladé víno, vo Francúzsku ho poznajú pod názvom božolé. Išlo vlastne o prvé vínko, ktoré sa požehnalo a koštovalo a bola to taká prvá ochutnávka. Ten rozdiel medzi povedzme takým tým vínom už ustáleným a mladým bol v tom, že tomu mladému vínu sa hovorilo, že je také búrlivé a nemá tie tóny také celkom ustálené, ale už sa dá z neho podľa chuti vyčítať, že aký bude ten nasledujúci ročník.

Historicky mali ľudia pocit, že víno aj lieči, teraz nemyslím, že len dospelí si dali pohárik, ale aj deti dostali alebo aj medicíny sa z toho robili.

Áno, na Slovensku máme niekoľko vinohradníckych regiónov a oblastí, čiže nie je to len oblasť Malých Karpát, ale v podstate aj Stredné Slovensko okolo Nitry a nakoniec úžasná a unikátna oblasť Tokaja, čiže tam sa to víno naozaj nie len pilo, ale malo aj širšie využitie. V čase keď sa zberali bobule, tak s tými sa plnili kysnuté koláče. Tak ako poznáme kapustníky, tak namiesto kapusty bol v podstate plnený ten koláč práve tými bobuľami hrozna. Ženy aj v minulosti si pripravovali práve z bobúľ hrozna takú prírodnú kozmetiku na omladzovanie už z tých vylisovaných šupiek alebo dokonca sa drvili semienka, tie zrniečka hroznové a tie si nanášali na tvár ako prírodnú masku. Koniec koncov dodnes sa používa ten extrakt z hrozna a rôzne takéto omladzovacie procedúry. Ale používali sa aj v rámci liečenia, keď niekoho seklo v krížoch alebo ho boleli kríže, tak sa natieral červeným vínom.

Čiže tu je dôležité, že sa neopil do bezvedomia, ale ho natierali.

Áno aj na také vypotenie, keď bol niekto prechladnutý, tak sa v podstate robili tiež také zábaly aj pri vysokých teplotách. Dokonca možno taká kurozita, s ktorou by dnešní pediatri nesúhlasili, dieťatku, keď sa prerezávali prvé zúbky a bolelo ho to, tak trošku mu tie ďasná potreli vínom, aby mu uľahčili.

Pani Nádaská, v tej hierarchii povedzmi stredovekého Slovenska ako vysoko boli vinohradníci? To bola dobrá pozícia?

Treba povedať, že práve v tom stredoveku sa to spájalo. Vinohradníci boli obyčajne aj vinári. Čiže tí, ktorí dopestovávali hrozno ho potom aj spracovávali a v podstate z neho robili aj víno. Napríklad v tom starom Prešporku sme mali ulice pod hradom ako sú Palisády a tam boli práve tie domčeky vinohradníkov. V tomto jesennom období sa dalo ísť na ochutnávku. Čiže boli také krásne vence, ktoré mali visiacu stužku buď bielu alebo červenú a podľa toho už návštevník vedel, že v tom dvore budú ponúkať na koštovku biele mladé alebo červené mladé víno prípadne aj burčiak. Ale viete, tá móda burčiaku je naozaj záležitosť posledných 50-tich rokov, lebo predtým sa burčiak tak veľmi nepil, lebo sa to skôr považovalo za taký podradný nápoj. Ale má aj veľa vitamínov a dnes máme aj milovníkov burčiaku, ktorí si to vychutnajú.

Tie rody vinohradníkov a vinárov sa dedil? Bolo to také, že málokedy sa predávalo a potom už to išlo z generácie na generáciu?

Prakticky v minulosti sa vinohrad predával v nejakých veľmi závažných situáciách, pretože tá profesia vinohradníka a vinára sa dedila. To boli celé rody, celé generácie. Tam by som len v krátkosti doplnila, že keď sme hovorili o tých Rimanoch, tak z pôvodných viničov sa nám nič nezachovalo, lebo prišla peronospora potom v 18. storočí a všetko bolo treba nanovo vysádzať. Možno len spomeniem, že my sme kedysi pestovali takú úžasnú odrodu malvázia a tá už sa stratila napríklad.

Ale ostala v literatúre, občas sa hovorí, že niečo je také skvelé ako malvázia.

​