Tibor Gregor z Klubu 500: Nemáme žiadne opatrenia na kompenzáciu vysokých cien, hrozí krach dodávateľov energií

BRATISLAVA / Tretia vlna pandémie je v plnom prúde a na Slovensku popri nízkej zaočkovanosti, zapĺňaním nemocničných lôžok a každodenným prírastkom mŕtvch, musíme riešiť aj neskutočný skok v náraste cien energií. Cena plynu je historicky najvyššia, za elektrinu platíme 200-násobne viac v porovnaní s dlhodobým priemerom. Ako sa vysporiadame s prognózami o krachu dodávateľov energií, nedostatkom zásob plynu, ako zachrániť priemysel? Nie len my, ale aj celá EÚ musí odpovedať na tieto otázky a hľadať riešenia. Viac v rozhovore s Tiborom Gregorom, výkonným riaditeľom Klubu 500.

V súčasnosti sa dosť často hovorí o tom, že porastú a rastú ceny energií. V čom je problém a kde vôbec začal?

Ten problém nás čaká. Najbližšie týždne a mesiace budú perné, z nášho pohľadu. Problém je v tom, že za posledné mesiace, ak zoberieme dlhodobý priemer, tak napríklad, cena plynu stúpla o 1 300 percent, cena elektriny o 200 percent, cena emisných povoleniek o 200 percent, takisto cena ropy o 200 percent. Vidíme to každý deň, keď ideme natankovať na pumpu. Takže, toto sú dopady, ktoré sú drastické, rapídne, stali sa veľmi rýchlo, nemajú žiadne ekonomické fundamenty, to znamená, že priemysel by išiel dramaticky rýchlejšie, bol by akútny nedostatok. A toto je niečo, čo sa nedá tak rýchlo – priemysel musí absorbovať tieto zvýšené vstupné náklady vo svojich výstupných cenách.

Hovoríte o tom, že všetko v rámci týchto komodít ide hore v posledných mesiacoch, ale možno to všetko začalo ešte trochu skôr, možno pred pandémiou, keď tie ceny klesali. Potom s pandémiou sa utlmila aj výroba, a keď sa teraz hovorí o tom, že sa výroba znovu naštartovala, v ekonomikách zrazu tie ceny začali rásť. Kto spôsobil, napríklad, nárast cien plynu?

Určite by nebol problém, keby sa tie ceny vrátili na ceny, ktoré boli pred krízou a keby výroba nabehla na predkrízové úrovne, tak s týmto by určite nikto nemal problém. Problém, tak ako som povedal, napríklad tento plyn, nastal v tom, že je tu cena plynu, ktorá tu nikdy nebola. Máme cenu plynu, ktorá je 120 eur, pohybovala sa na trhoch okolo 5 eur dlhodobo. To znamená, že ak máme chemický podnik, ktorý používa plyn ako vstupnú surovinu, žiaden odberateľ mu nezaplatí vo svojich výstupných cenách rádovo v stovkách percent navýšenie svojej produkcie. To je ten dôsledok, ktorý máme a ktorý sme aj minulý týždeň ako jeden z príkladov ilustrovali, že máme na Slovensku jeden z posledných, v rámci Európy, chemických podnikov, ktorý vyrába hnojivá a ešte stále vyrába, aj keď na technologické minimum. Zároveň vyrába AdBlue, močovinu, ktorú používa drvivá väčšina motoristov vo svojich autách. A keď zastaví ešte aj tento podnik, alebo táto skupina podnikov, tak sa môžeme len spytovať, alebo si len tipovať, čo sa v Európe vôbec stane.

Vy hovoríte, ako zástupca Klubu 500, predovšetkým o firmách a spoločnostiach, ale keď sa to dotkne firiem a spoločností, prenesie sa to napokon aj do domácností.

Na domácnosti sa to prenáša jednak v cenách výrobkov, ktoré rastú, to cíti každý, ale čo sa týka cien elektriny, plynu, ktoré majú domácnosti, tým že sú regulované, tak tá regulovaná cena rastie podľa minuloročnej ceny, to znamená, že v budúcom roku domácnostiam zásadným spôsobom nestúpnu ceny elektriny a plynu, ale stúpnu až ten ďalší rok. To znamená, že tento rok má, v princípe, vláda jeden rok času na to, aby tento tisícpercentný nárast plynu, dvestopercentný v prípade elektriny, aby pripravila budúci rok opatrenia pre tie ďalšie roky. Môžu mať problémy dodávatelia energií pre domácnosti, ak nemajú nakúpenú elektrinu a plyn pre domácnosti skôr pred touto krízou, ktorá je a budú musieť nakupovať za súčasné ceny a predávať ich za polovicu, tak môžeme čakať, že budú dodávatelia, ktorí to nezvládnu a budú musieť ukončiť svoje podnikanie. Boli sme toho svedkami, napríklad v Anglicku. Tam je viac než 10 dodávateľov, ktorí skrachovali práve z tohto dôvodu.

Niekoľko dní je už medializované aj to, že mnohé fabriky jednoducho odstavujú výrobu. Aká je situácia v súčasnosti? Vy ste aj preto včera zavítali na vládu?

Áno, bol to jeden z dôvodov, prečo bolo iniciované rokovanie na úrovni vlády, akým spôsobom a čo robiť s cenami energií. To, že odstavujú niektoré fabriky je pravda, odstavujú na Slovensku, odstavujú v Európe, ten najvypuklejší prípad sú chemické fabriky, ktoré nedokážu absorbovať ten 1300-percentný nárast ceny plynov, nárast ceny plynov do svojich produktov. Sú to podniky, ktoré vyrábajú jednak hnojivá pre našich poľnohospodárov a takisto aj AdBlue, o ktorom sa veľa písalo. Problém môže nastať aj v tom, že ak sa výroba nenaštartuje, v rámci Európy, tak je otázka, čím budú naši poľnohospodári budúci rok hnojiť, nakoľko teraz je ten čas, kedy sa produkuje na sklady, aby hneď na jar mohli poľnohospodári pohnojiť pri zakladaní novej úrody. A potom je otázka, akú úrodu budúci rok budeme mať?

Čo by, z vášho pohľadu, mal štát robiť?

Ešte k tomu stretnutiu tripartity včera, kde všetky zamestnávateľské organizácie spolu s odborármi, obcami a mestami, sme diskutovali na túto tému s členmi vlády. Musím úprimne povedať, potešil nás prístup ministerstva hospodárstva, ktoré ako jediné prišlo na toto stretnutie pripravené. Pripravilo opatrenia vo vzťahu k cenám energií, kde pre priemyselných odberateľov bude, veríme, že za krátku dobu, zverejnený návrh, akým spôsobom by mohlo dôjsť k zníženiu koncových cien elektriny pre veľkých odberateľov na Slovensku. Problém je možno ešte aj v tom, že celkovo, keď zoberieme ceny elektriny na Slovensku, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, pre veľkých odberateľov máme na Slovensku o 30 percent vyššie, takže týmto, ako cena vzrástla, sa problém len prehĺbil. Žiaľ, zatiaľ nemáme žiadne opatrenie vo vzťahu k cenám plynu a sklamal nás prístup ministerstva životného prostredia, ministerstva financií, ktorí neprezentovali žiadne opatrenia. Naviac, keď zoberieme, že v pôsobnosti ministerstva životného prostredia je takzvaný Environmentálny fond, kde štát zbiera peniaze za emisné povolenky, ktoré kupuje priemysel, to znamená, že priemysel kupuje emisné povolenky vo vzťahu k emisiám, skleníkových plynov a v súčasnosti je na účte viac ako jedna miliarda eur a minister životného prostredia nám odkázal, že to nie je bankomat. Žiaľ, nedočkali sme sa teda konkrétnych opatrení. Potešil nás prístup ministerstva hospodárstva, veríme teda, že najbližšie sa vláda bude zaoberať aj touto témou. Medzitým, premiér zvolal okrúhly stôl, ktorý sa má uskutočniť 11. novembra, takže veríme, že k nejakému posunu dôjdeme. Musíme aj povedať, že Slovensko je jedna z posledných krajín, ktorá nemá prijaté žiadne opatrenia na kompenzáciu týchto vysokých cien.

Ale vieme sa inšpirovať v okolitých krajinách, prípadne v krajinách západnej Európy. Čo by sme mohli urobiť?

Vieme sa určite inšpirovať. Nemecko, napríklad, prijalo opatrenie, kde na polovicu zníži poplatky, ktoré súvisia s obnoviteľnými zdrojmi energie pre všetkých odberateľov. Je veľa krajín, ktoré prijali opatrenie vo vzťahu daní z pridanej hodnoty, čo síce nie je otázka priemyslu, ale domácností. Prijímajú sa opatrenia, aby nemohlo dôjsť k odpájaniu domácností od elektriny, v prípade, že ich dodávateľ skrachuje. Takže, je sa čím inšpirovať, je veľa návrhov, ktoré sme odprezentovali, tak uvidíme, ako to pôjde ďalej.

Ten rámec na nejaké možné riešenia navrhla aj EÚ cez Európsku komisiu. 13.októbra vydala dokument týkajúci sa návrhu súboru opatrení. Sú tam opatrenia z krátkodobého hľadiska, z dlhodobého, ako vnímate vy tento súbor opatrení?

Boli sme veľmi sklamaní z tohto rámca, ktorý EÚ predstavila, nakoľko nerieši zásadným spôsobom tento problém. Európska komisia síce skonštatovala, že ceny rastú, skonštatovala, že na jednej sa strane v oblasti plynu, si Ruská federácia splnila všetky svoje zmluvné záväzky, ktoré máme, skonštatovala, že nemáme naplnené zásobníky plynu, čo je problém pred zimou, skonštatovala, že k tomu došlo aj preto, že v lete málo fúkalo, málo sa vyrábala elektrina...ale opatrenia, že nebudeme mať plyn a že hrozí reálny nedostatok plynu v Európe a že by mal niekto rokovať s Ruskou federáciou o dodávkach plynu, tam nenájdete. Takže, ak je opatrenie to, že budeme budovať ďalšie obnoviteľné zdroje, fotovoltaiku, poprípade veterné turbíny, tak tie sa nedajú postaviť za mesiac a problémy v Európe nevyriešia. Ak Nemecko odstaví jadrové elektrárne do budúceho roka, odstavuje uhoľné elektrárne, lebo znečisťujú, tak sa pýtame, kto bude vyrábať elektrinu v Európe, čim budeme svietiť, na základe čoho pôjdu naše fabriky? Tento problém tu reálne hrozí a EÚ, pri všetkej úcte, k tomuto problému nepredstavila žiadne opatrenia. Naznačila len opatrenia vo vzťahu k domácnostiam, ale vo vzťahu k zabezpečeniu priemyslu a chodu ekonomiky, sme opatrenia nenašli. Možno, keby sa niekto zdvihol, alebo by EÚ splnomocnila niektorého komisára, prípadne predsedníčka Európskej komisie šla rokovať do Ruskej federácie o zvýšení dodávok plynu, tak ten problém by nemusel byť.

​