Mohlo ísť o systémový rasizmus: Kvôli covidu ich zatvárali bez ohľadu na počet pozitívnych. Doplatili na to životom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archívna reportáž
BRATISLAVA / Rómske komunity v Žehre či Krompachoch opáskovali a ľudí v nich nechali v karanténe aj viac ako 30 dní. Dôsledkom je až dvojnásobná smrtnosť. Slovensko bolo pritom jediné v celej Európskej únii, ktoré zatváralo vylúčné komunity, zatiaľ čo majority sa takéto drastické opatrenia nedotkli.
"Nemali ani také základné veci, ako sú šampón alebo prací prášok. Chýbali aj dámske hygienické vložky. Štát do hromadnej karantény zo dňa na deň vlani na jar zavrel v podtatranskej obci Žehra viac ako dvetisíc ľudí. Policajnou páskou s vojenským dozorom oddelil od ostatných rómsku osadu a sídlisko Dreveník," uviedol denník SME pričom zdôraznil, že k uzavretiu došlo bez selekcie pozitívnych.
Štátna karanténa sa skloňovala viac, o vylúčené komunity bol záujem menší
Zatiaľ čo ponosi zo štátnej karantény sa riešili médiami plošne, príbehy z uzavretých komunít v mediách skôr chýbali. Aj redaktorky denníka Sme akcentovali, že v médiách chýbali individuálne príbehy. Pritom sa rómske komunity ocitli v karanténe bez potravín a základných potrieb. Riešenie je bolo chaotické a nesystémové aj podľa obudsmnakypre ľudské práva Márie Patakyovej.
Ombudsmanka Patakyová vo svojom stanovisku zo začiatku roka uviedla, že v kontexte uzatvárania rómskych komunít je potrebné, aby regionálni hygienici a hygieničky zohľadňovali rôznorodosť každej rómskej komunity. "Sú lokality, kde sa nachádzajú neštandardné obydlia nie je možné uplatniť individuálnu izoláciu, ale máme aj komunity so štandardnými hygienickými podmienkami a obydliami, kde sú podmienky pre individuálnu karanténu," uviedla s presvedčením, že komunitná karanténa sa začala rozširovať bez toho, aby boli posudzované individuálne podmienky obyvateľov a obyvateliek rómskych komunít.
"To, že sa niektoré rómske komunity uzatvárajú do karantén, neznamená, že sa vytvárajú podmienky a ďalšie mechanizmy pre efektívne predchádzanie šírenia ochorenia COVID-19," uviedla ešte vo februári s tým, že karantenizáciou rómskych osád ich obyvatelia následne čelia kritickým životným situáciám. "Následkom uzavretia svojej komunity nie sú schopní si zabezpečiť svojpomocne základné životné potreby a dostávajú sa do hlbšieho stavu núdze a ani obce nie sú schopné plnohodnotne túto situácie v rámci svojich kapacít zabezpečiť," upozornila Mária Patakyová.
Mária Patakyová spochybnila j to či štát nemohol urobiť viac, ale aj na to, že selektívne sa zatvárali iba rómovia a mohlo ísť o systémový rasizmus. Obrátila sa s prípadom aj na generálnu prokuratúru pod vedením Maroša Žilinku. Ten posúdenie presunul na Krajské prokuratúry, tie preskúmanie odložili. Podľa denníka SMe pritom právne stanovisko chýba aj dnes.
Expremiér Matovič o tom nevie, máme mu dodať čísla
Expremiér Igor Matovič, ktorý bol pri zatvárani rómskej osady v Krompachoch tvrdí, že o číslach nevie. "Sú to pre mňa úplne nové informácie, že nejaká vyššia úmrtnosť. Vôbec takými informáciami nedisponujem. Keď mi ich dáte k dispozícii, tak sa k tomu vyjadrím," poznamenal expremiér a aktuálny minister financií Igor Matovič s tým, že neregistruje ani šťažnosť obudsmanky Márie Patakyovej. Matovič zároveň zdôraznil, že sa odmieta vyjadrovať k informáciám, ktoré sú iba tlmočené. "Chcem ich vidieť naozaj v kontexte," dodal na záver.
Minister práce Milan Krajniak tvrdí, že všetko prebehlo podľa vyhlášky, Lengvarský informácie o absentujúcej zdravotnej starostlivosti odmieta. Viac sa dozviete vo videu.