Igor Matovič predstavil tretiu časť svojej reformy: Ako budú podľa neho vyzerať férové dane?

BRATISLAVA / Novú reformu, ktorá má podľa Igora Matoviča nielen zjednodušiť celý systém, ale aj životy občanov predstavuje expremiér a aktuálny minister financií Igor Matovič už od nedele (14. novembra 2021). Zatiaľ čo na prvej prezentácii uviedol nové prorodinné opatrenia, na pondelňajšom brífingu sa venoval reforme daní a odvodov. Novinkou je, že ďalšiu časť bude prezentovať v piatok. Pôjde o zdaňovanie SZČO.

Minister financií a bývalý predseda vlády Igor Matovič predstavuje ďalšiu časť svojej daňovo-odvodovej reformy. Po prorodinných prídavkoch a jednej dani s jedným odvodom, sa venuje aj ďalšej časti - férovým daniam

Tlačovú konferenciu ministra financií môžete sledovať naživo tu:

Zdaňovanie firiem

Podnikateľom aj firmám sľubuje minister financií väčšiu slobodu. "Samozrejme, že slobodou je čo najmenej platiť štátu," začal Matovič s tým, že úspora by mala byť okolo 230 miliónov ročne a to vďaka zníženiu dane na 19 % z aktuálnych 21 v prípade právnických osôb. 

"Návrh spočíva v tom, že dajme flexibilné odpisy majetku v rámci flexibilných investícií," poznamenal na tlačovej konferencii s tým, že podnikatelia by mali možnosť si investície odpisovať slobodne. Firmy by si mohli znížiť dodatočne základ dane maximálne o 50 %. To by malo byť cieľom odpisu produktívneho majetku. Firmy by tak ušetrili 200 miliónov v prvom roku. "Z pohľadu štátu nás to bude síce stáť výdavky, ale o to menej si podnikatelia budú dávať v budúcnosti menej vecí do nákladov," pokračoval minister financií za OĽaNO. Šzát by tak mal dať odmenu tým, ktorí dokážu tvoriť hodnoty pre štátny rozpočet. 

Skupinové zdaňovanie

Toto opatrenie by platilo pre majiteľov viacerých firiem. Takýmto spôsobom by si mali vykryť zisky aj straty. Každá firma bude musieť mať samostatné účtovnictvo. Na konci by sa mala vypracovať konsolidačná doložka. "Myslíme si, že toto je najrozumenjšia podpora investícií," pokračoval Igor Matovič s tým, že je presvedčený, že to bude pomocná ruka, ktorá sa štátu vráti. 

Nižšie zdaňovanie firiem

• Dane právnických osôb znížiť z 21 % na 19%
• Zavedenie e-faktúry - 127 mil.
• Zvýšenie dane z dividend - 26 mil.
• Zvýšenie dane bánk a oligo/monopolov - 200 mil.
• Opatrenia proti podvodom - 60 mil.
• Dynamiácké efekty - 100 mil.

Prečítajte si tiež

KORONAVÍRUS: Matovič odporúča Zuzane, aby zažalovala štát o výhru v očkovacej lotérii

Jedna daň a jeden odvod?

Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali po schválení daňovej reformy platiť len jeden poistný odvod a jednu daň. Na pondelkovej tlačovej besede to oznámil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Zamestnanci by platili daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy. K tomu by mali zamestnanci s nižšími príjmami nárok na tzv. zamestnanecký bonus v sume maximálne 100 eur a zamestnávatelia nárok na odvodový bonus, ak dajú prácu študentovi alebo osobe so zdravotným postihnutím.

Podľa ministra financií by pri tomto novom daňovo-odovodovom systéme malo 99 percent zamestnancov zarobiť v čistom viac ako v súčasnosti. Zaťaženie zamestnancov by malo podľa Matoviča klesnúť v priemere o 5 %. Súčasne sa podľa neho zruší strop na platenie sociálnych odvodov. Navrhované zmeny by sa podľa Matoviča mohli uplatňovať v praxi od začiatku roka 2023.

Z hrubej mzdy do sumy 357 eur sa podľa Matoviča nebude platiť žiadna daň, ani odvody. Zamestnanecký bonus znižujúci daň v sume najviac 100 eur by sa znižoval o 9 percent z hrubej mzdy. Nárok na zamestnanecký bonus pre zamestnanca, ktorý by mal nahradiť súčasnú nezdaniteľnú časť základu dane, by tak mal zaniknúť pri hrubej mzde 1 111 eur. Systém zamestnaneckého bonusu by štát stál 500 miliónov eur ročne. Zavedenie jednej dane v sume 19 % z hrubej mzdy a jedného odvodu vo výške 39 % z hrubej mzdy by prinieslo zamestnancom 359 miliónov eur ročne.

Odvodový bonus pre zamestnávateľov by podľa Matoviča spočíval v tom, že by zamestnávateľovi štát vrátil naspäť 10 percent z hrubej mzdy zamestnanca, ak by zamestnal študenta alebo ťažko zdravotne postihnutú osobu s mierou funkčnej poruchy aspoň 50 %. V prípade, že by firma zamestnala ťažko zdravotne postihnutú osobu s mierou funkčnej poruchy 70 % a viac, odvodový bonus pre zamestnávateľa by dosiahol 20 percent z hrubej mzdy zamestnanca. Odvodový bonus by mal štát stáť 136 mil. eur.

Zamestnávatelia budú musieť vykonať prepočet miezd. Do ceny práce započítajú stravné, sociálny fond a rekreačné poukazy. Firma následne vypočíta novú výšku hrubej mzdy tak, aby všetci jej zamestnanci získali po týchto zmenách v čistom rovnakú sumu.

„Vypočítame celkovú cenu práce za celú firmu, vypočítame priemernú mzdu vo firme a to, čo sa zvýši mzda pri priemernej mzde, by sme rozdelili všetkým rovnako," povedal minister financií. K zamestnancom sa podľa neho takto suma 500 miliónov eur dostane solidárne a rozdelila by sa medzi všetkých zamestnancov. „Rovnako získa upratovačka aj generálny riaditeľ," povedal. Ako príklad Matovič uviedol zamestnanca verejnej správy s hrubou mzdou 1 400 eur. V súčasnosti zamestnanec pri tejto hrubej mzde dostáva v čistom 1 100 eur, po novom by v čistom zarobil 1 134 eur. Rezort financií tiež ponúka ústavnú garanciu nezvyšovať dane a odvody z práce.

Zdroje na vykrytie navrhovaných zmien chce Matovič nájsť v zrušení odvodových výnimiek, čo by malo priniesť 300 mil. eur. Ďalších 250 mil. eur by mal štát získať na zrušení daňových výnimiek, úspory z jednotného výberu daní a odvodov by mali priniesť 50 mil. eur. Rezort financií počíta aj so zvýšením legálnej práce o 2 percentá, čo by malo zvýšiť príjmy štátu o 200 mil. eur. Tzv. dynamické efekty z pripravovaných zmien by mali priniesť 100 mil. eur.

Prečítajte si tiež

Igor Matovič predstavuje druhú časť svojej reformy: Po novom by sa mala zvýšiť hrubá, ale aj čistá mzda

„Daňovo-odvodové zaťaženie sa v podstate nezmení, mierny výpadok sa má financovať zrušením daňových a odvodových výnimiek," uviedol pre agentúru SITA analytik INESS Radovan Ďurana. Podľa neho ide o návrh, ktorý poteší mzdové účtovníčky a možno aj predsedu SaS Richarda Sulíka, keďže minister financií Igor Matovič pri reforme používa termín odvodový bonus. „Daňovo-odvodové zaťaženie sa nijako zásadne nemení, ani sa nemôže, päťmiliardový deficit na stole to nedovolí," povedal. Slovensko podľa analytika INESS nepotrebuje daňovú revolúciu, ale revolúciu vo výdavkoch. „Negatívum návrhu vnímame aj v zrušení stropov vymeriavacich základov, zavedie sa ešte vyššia miera redistribúcie ako doteraz," dodal Ďurana.

Návrh na zmeny v zdaňovaní práce je súčasťou daňovej reformy. Prvú časť reformy, spočívajúcu vo vyššej podpore rodín, šéf rezortu financií predstavil v nedeľu. Rodiny s aspoň jedným pracujúcim rodičom by mal štát podporovať sumou 200 eur na každé nezaopatrené dieťa až do jeho dospelosti. V utorok by mal líder hnutia OĽaNO oznámiť tretiu časť reformy, a to plánované zmeny v zdaňovaní firiem.

Prorodinné opatrenia

Rodiny s aspoň jedným pracujúcim rodičom by mal štát podporovať sumou 200 eur na každé nezaopatrené dieťa až do jeho dospelosti. Na nedeľnej tlačovej besede to oznámil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Prídavok na dieťa by sa mal zvýšiť z terajších 25,50 eura mesačne na 30 eur na deti do 18 rokov a na 50 eur na deti nad 18 rokov do ukončenia štúdia na vysokej škole.

Tento krok by si vyžiadal 105 mil. eur. Rezort financií chce dať ďalších 70 eur na dieťa na služby pre deti, ako sú krúžky, doučovanie, návštevu múzea, či posilňovne. Toto opatrenie má stáť 570 mil eur. Daňový bonus na dieťa by sa mal pre pracujúcich rodičov zvýšiť zo súčasných 23 eur až 46 eur na 70 eur na každé dieťa do 18 rokov, vyžiada si to 269 mil. eur. Štvrtým opatrením je tzv. rekreačný bonus na dieťa pracujúcich rodičov v sume 30 eur mesačne na jedno dieťa. Toto opatrenie si vyžiada 254 mil. eur. Celkové náklady na všetky tieto kroky dosiahnu 1,2 miliardy eur.

Sumu 1,2 miliardy eur chce rezort financií pokryť desiatimi opatreniami. Zníženie výdavkov na zbrojenie by malo priniesť 200 miliónov eur ročne, zavedenie paušálnej dane vo výške 29 percent na príjmy z poskytovania služieb deťom 293 miliónov eur a zníženie počtu zamestnancov verejnej správy o dve percentá ďalších 180 miliónov eur.

Nižší rast podielových daní, spočívajúci pomalšom raste príjmov samospráv z daní, prispeje sumou 200 mil. eur. Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní má priniesť 20 mil. eur a ďalších 20 mil. eur zavedenie milionárskej dane vo výške 0,1 percenta ročne z majetku v hodnote nad 1 milión eur. Zrušenie poistiek štátneho majetku má ušetriť 50 mil. eur a vyššia efektivita podnikov takisto 50 mil. eur. Efekty z vyššej podpory rodiny, ktoré sa minú v ekonomike, by mali priniesť 150 mil. eur. Rezort financií chce tiež zvýšiť odvod z hazardu, čo by malo priniesť 100 mil. eur.

Služby deťom by podľa Matoviča spočívali v tom, že by sa záujemca o poskytovanie týchto služieb, napríklad futbalový tréner, certifikoval na základnej škole. „Zaregistruje sa do veľmi jednoduchej aplikácie, v ktorej budú zaregistrované aj deti," povedal. Ten, kto poskytol službu deťom, si podľa neho bude môcť vyúčtovať túto službu z virtuálnych kariet detí a z celkovej vyúčtovanej sumy mu štát strhne zrážkovú 29-percentnú daň. Minister financií chce tiež zaviesť milionársku daň v sume 0,1 percenta z majetku v hodnote nad jeden milión eur. Ľudia, ktorí podľa neho vlastnia takýto majetok, budú raz ročne podávať majetkové priznanie. „Cieľ zavedenia milionárskej dane je aj to, aby sme pri bohatých ľudoch sledovali prípadné nelegálne nárasty majetku," povedal.

„Ak bude dobrá vôľa, verím, že časť opatrení sa dá nasadiť už od 1. januára budúceho roka a priebežne možno každý kvartál niečo spustiť z tých opatrení tak, aby sme počas roka celú reformu nasadili," dodal Matovič.

Prečítajte si tiež

Minister financií Matovič predstavil prvú časť daňovej revolúcie. Rodiny by si mali prilepšiť o 200 eur mesačne

Reakcia koaličných partnerov

„Túto reformu vítame, myslíme si, že je to veľmi správne," povedal v reakcii na tlačovú besedu ministra financií predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Zdôraznil, že strana Sme rodina je vždy za podporu rodiny. Návrh ministra financií podporuje aj minister práce a sociálnych vecí za hnutie Sme rodina Milan Krajniak. „Podporuje to prácu, vyplatí sa pracovať aj za minimálnu mzdu," povedal. Návrh rezortu financií podľa neho najviac pomáha najmenej zarábajúcim rodinám. „Podporuje to tých, ktorí sú najohrozenejší, pomôže to aj neúplným rodinám," dodal Krajniak.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zatiaľ reformu detailne komunikovať nechcel. Podobne sa k téme postavil aj minister školstva Branislav Gröhling. Na tlačovom brífingu počas rokovania vlády sa vyjadril, že rezort financií požiadali o všetky podklady a s reformou sa oboznámia.