Výkonny riaditeľ JTRE Pelikán: Aký je rozdiel medzi výstavbou na Slovenku a vo Veľkej Británii? A ako rýchlo rastie prvý mrakodrap na Slovensku?

BRATISLAVA / JTRE olavuje 25 rokov. Spoločnosť vybudovala niekoľko výrazných projektov v rámci hlavného mesta a aj mimo neho. Čím je výstavba v Londýne iná, ako výstavba v Bratislave, a ako zmenila pandémia stavebníctvo povie v rozhovore výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.

Vaša spoločnosť oslavuje 25 rokov na realitnom trhu, ako sa zmenili práve pomery na tomto trhu?

Samozrejme za tých 25 rokov nám vyrástla konkurencia developerkých skupín, ktoré dokážu stavať. Je ich ďaleko viacej, ako ich bolo v roku 1996. Zmenili sa hlavne požiadavky našich klientov, to znamená tých, ktorí kupujú byty, ktorí si prenajíma kancelárie, sú ďaleko sofistikovanejší ďaleko viac venujú novodobým technológiám. Majú záujem o to, čo vlastne kupujú. Čo sa nezmenilo, a to ma veľmi teší, je náš vlastný kolektív kolegov, ktorí sú s nami dlho, 10, 15, 17 rokov, čiže to je pre nás to podstatné.

Väčšina vašich budov vyrástla pri Dunaji a pritiahla tak ľudí späť k rieke, ktorá preteká hlavným mestom. Prečo práve tieto lokácie?  A sú s nimi spojené nejaké úskalia pri budovaní?

Nábrežie, už historicky, alebo rieky, priťahovali ľudí. Zakladali si na nich svoje sídla. Ak v každom meste, keď chodíme po svete, vidíme, že tie nábrežia sú najexponovanejšie priestory. Ľudia ich majú najradšej, voda a rieka priťahujú ľudí, čiže pre nás to bolo zaujímavé úplne od začiatku. Snažili sme sa vždy hľadať projekty, ktoré by mali styk s riekou.

Najnovšie pracujete na rozšírení známeho nákupného administratívneho centra pri Dunaji, kde vyrastie aj najvyšší obytný dom na Slovensku. V akom štádiu je táto výstavba?

Momentálne sa nachádzame konkrétne v mrakodrape na dvadsiatom druhom poschodí. Hrubé stavby okolitých objektov, okrem posledného administratívneho, sú v podstate hotové. Prekrývame strechu nákupného centra, tým krásnym svetlíkom, ktorý prináša Eurovei špecifickú atmosféru a samozrejme začali budovať, alebo osádzať technológie.

Technológie sa za tých 25 rokov zmenili a budovy dokážu vyrastať pomerne veľmi rýchlo. Akou rýchlosťou rastie prvý slovenský mrakodrap?

My sme nastavení, tak zhruba na 11 poschodí.  Jedenásť dní, jedno poschodie. Nie je tam veľmi čo uponáhľať a dlhšie to zas nemá význam, takže to tempo je jedenásť dní.

Tak poďme sa pozrieť na to, ako developerov ovplyvnila pandémia. Z môjho pohľadu sa zdalo, že stavebníctvo nejakým spôsobom neprestalo fungovať. Stále sa budovalo, aj keď boli nejaké možno jemnejšie lockdowny, tak tí stavebníci na stavbách boli.

Stavebníctvo je jeden z druhov práce, ktorá musí pokračovať ďalej, pretože keď sme tie stavby zastavili, tak by to mohlo znamenať ďaleko väčšie škody. My sme na začiatku cítili veľmi také jemné zachvenie toho, čo sa týkalo najmä nedostatku pracovných kapacít, pretože sa obmedzili pracovné zdroje, ktoré prichádzali zo zahraničia, ale to sa relatívne rýchlo vyriešilo. My dnes z hľadiska pandémie, fungujeme na stavbách úplne štandardným procesom, samozrejme, za zvýšených opatrení. Ale cítime to, že klienti sa zaujímajú o tie modernejšie technológie, ktoré ich dokážu hlavne ochrániť.

Pandémia priniesla okrem iného aj to, že nám tento rok začali ale, že neuveriteľným spôsobom, stúpať ceny stavebných materiálov. Čo to spôsobilo vám?

To som rád, že ste začali cenami materiálov, pretože veľa sa hovorí o tom, že rastú ceny bytov. Ale skutočne dnes cítime, hlavne na nových projektoch, ktoré pripravujeme rádovo 15 a viac percentné navýšenie našich nákladov. Nielen to, ale cítim aj výraznú nedostupnosť, niektorých materiálov a produktov. V poslednej dobe začali dosť raketovo rásť aj ceny práce.

My sa pozeráme na zábery, ktoré sú prepojené aj vizualizáciou s tým, ako bude to nábrežie v Bratislave vyzerať a veľmi často sa hovorí o jednej veci, a to očakávanej električke, ktorá by mala prepojiť už existujúcu sieť v Bratislave a nejakým spôsobom odľahčiť centrum od dopravy. V akom štádiu je táto časť projektu?

Električka je mestská záležitosť, týka sa všetkých nielen nás. Električka je plnej v réžii magistrátu, ktorý vyhodnocoval rôzne alternatívy. Ako najoptimálnejšia sa javí tá, ktorá je v trase Pribinova Košická, smerom až na Miletičovú a potom na radiálu do Ružinova na Trnavské mýto. Za nás je to jednoznačne skoro zázrak, že sa tak husto zastavaného územia podarilo umiestniť električkovú trať, ktorá je dokonca bez kolízna, tzn. že takmer 100 % svojej dĺžky môže ísť samostatne tzn., že nestojí na semaforoch spolu s autami, autobusmi a podobne.

V rámci hlavného mesta napríklad aj tu v Bratislave, ale každý developer by mal klásť dôraz nielen na to, aby uspokojil  aj niekoho, kto si chce kúpiť byt alebo administratívny priestor, ale zároveň aj, aby sa postarala o ten verejný priestor, ktorý môžu využívať všetci. Ako je to vo vašej spoločnosti?

Okrem toho, čo ste spomínali, tak samozrejme verejné priestory patria medzi najdôležitejšie, čo naše projekty, ako ktorýkoľvek projekt môže priniesť, nielen tým, ktorí tam bývajú, pracujú. Pre nás je úspešný projekt ten, v ktorom ľudia žijú, pracujú, trávia tam voľný čas, nie je prázdny to znamená, že naše projekty sú väčšinou multifunkčné, to znamená, že o piatej tam nikto nezamkne v kanceláriách a je ticho. Čiže miešame bývanie s prácou a tieto dve funkcie vyslovene vyžadujú, aby naše verejné priestory boli kvalitné. Môžem spomenúť v poslednom období sme urobili Panorama park, ktorý v centre mesta svojím rozsahom je jeden z najväčších, ktoré sa v poslednej dobe urobili.

Hovorili sme teraz o realizáciach v Bratislave, ale vy pracujete aj v iných častiach Slovenska?

Áno.

Kde napríklad?

Čerstvo sme otvorili rozšírenie nákupného centra v Prešove Eperia, ktoré prinieslo do Prešova módnu destináciu, kvalitnú architektúru a výborný shopping. Nemôžem zabudnúť na rekonštrukciu Národnej kultúrnej pamiatky na Štrbskom plese, liečebného domu Hviezdoslav, ktorý dnes predstavuje špičkové ubytovacie zariadenia na Slovensku.

Poďme sa pozrieť ešte na ďalšie aktivity, ktoré nesiahajú na Slovensko, ale za hranice Slovenska, poďme do Veľkej Británie. Čo tam rozbiehate?

V Londýne staviame náš prvý projekt. Je to Triptych Bankside, ktorý sa nachádza na South Bank strane, čiže na južnej strane rieky Temža. A je v blízkosti galérie Tate Modern 656 a Shakespeareovho divadla. Čiže, je to v zóne, ktorá je veľmi kultúrna. Je to mix kancelárií a 169 bytov. Dnes máme dokončené hrubé stavby a finišujeme s fasádami.

Je výstavba v Londýne jednoduchšia? Kladie sa možno väčší dôraz na tú architektúru, alebo na to, aké veľké sú byty alebo aké majú vybavenie?

My tu 30 rokov nastavujeme nejaké prostredie, v ktorom sa snažíme fungovať. V Londýne to prostredie majú stovky rokov v podstate konštantné a rovnaké pravidlá. Čiže, pokiaľ v Londýne chcete stavať veľmi presne viete na začiatku projektu, čo všetko vás čaká, ako dlho to môže trvať, viete, koľko zaplatíte smetiarom, viete, koľko zaplatíte únii slabozrakých. Proste všetko je tak nastavené, že vás v tom procese v zásade nemá čo prekvapiť.

Majú Briti nejaké špeciálne podmienky na to, čo by malo byť napríklad v ich priestoroch?

V zásade nie, akurát sú zvyknutí viac na to, že ten produkt, ktorý dostanú, je v podstate viac hotoví ako u nás. U nás nechávame ľudí dorábať si vlastné kuchyne, vlastné šatníky atď. Kdežto tam, zrejme aj pre tú rýchlosť toho žitia, tak tieto veci sú všetky štandardne vybavené.

Poďme sa vrátiť späť na Slovensko. Jedna vec je 25 rokov tu niečo budovať, ale samozrejme aj v súčasnosti prebiehajú ďalšie realizácie, ale treba pozerať aj na tú budúcnosť. Čo sa pripravuje a hlavne narážam teraz na jednu časť mesta Bratislava, ktorá dlhodobo je nevyužívaná a zrejme sa to zmení.

Existujú stále v Bratislave miesta, okolo ktorých chodíme a nechodíme tam, pretože nemáme v podstate žiadny dôvod. Hovoríme o projekte novely, do ktorý sa nachádza na pravom brehu Dunaja v Petržalke medzi mostami Apollo a Prístavným mostom. Je to je to územie, ktoré dlhodobo plánované aj magistrátom, ako celomestské centrum, to znamená, že tá zóna dokáže absorbovať nové centrum mesta, ktoré bude moderné, príjemné na život, príjemné na športovanie, príjemné na trávenie voľného času, na bývanie a na kancelárie. Je to veľký projekt, ktorý Bratislave pomôže posunúť sa, aj v spojení dvoch brehov Dunaja a Bratislava konečne nebude miesto pri Dunaji, ale na Dunaji.

Keď sme už naznačili to prepojenie, tak tam vznikne lávka pre peších?

Áno, plánujeme pešiu lávku, ktorá prepojí centrálne námestie Eurovei s centrálnym námestím v novom Lide.

Čiže, bude sa dať plynulo prejsť z jednej strany na druhú. A čo sa týka Lida, aj vo mne evokuje, že by to malo byť aj o nejakom športovom vyžití. Nielen o tom, že tam budú byty a administratíva. Že by mal dostať človek aj niečo, čo sa týka kultúry, teraz pozeráme na jednu vizualizáciu, ktorá naznačuje, že tam teda bude aj priestor pre kultúru.

Máme na centrálnom námestí, oproti Slovenskému národnému divadlu na jeho ukončení, plánovaný významný spoločenský objekt, ktorý môže byť funkciou napríklad Národné kultúrne kongresové centrum, o ktorom sa v poslednej dobe dlho diskutuje a zaujímame sa túto vec. A čo sa týka ostatných druhov vyžitia, trávenie voľného času, ako šport a tak ďalej, tak pripravujeme rekonštrukciu a obnovenie celej zóny medzi hrádzou a Dunajom, ktorá dnes poskytuje priestor pre vodákov, ktorí tam ďalej samozrejme zostanú. Nebudú sa tam nejak veľmi dopĺňať ďalšie funkcie ale revitalizuje sa tam, to čo tam je.

​