Po kritike zo strany politikov zareagovali aj umelci. Postaví sa ministerka Milanová Matovičovej reforme?

BRATISLAVA / Slovenskou verejnosťou neotriasa iba pandémia, ale aj nová daňovo-odvodová reforma z dielne ministra financií Igora Matoviča. Na zvýšenie dane a odvodov by mohli tvrdo doplatiť aj nezávislé povolania a SZČO pôsobiace v kultúre. Dotkne sa aj sro-čiek. Postaví sa proti reforme ministerka Milanová?

Reformu predstavil minister fiancií ako "Daňovú revolúciu", za čo si vyslúžil pomerne veľkú dávku kritiky. Časť odborníkov sa vyjadrila, že pôjde o revolúciu pre mzdové účtovníčky a zamestnanci skôr stratia prehľad o tom, koľko a kam prispievajú. 

Proti novému modelu zdanenia živnostníkov sa postavil aj Hlas-SD Petra Pellegriniho, ale aj odborníci a časť kultúrnej obce. Objavili sa aj názory, že tvorcom z tohto odvetvia sa skôr oplatí ísť pracovať do automobilky, ako tvoriť umelecké diela. 

Prečítajte si tiež

Politici reagujú na reformu Igora Matoviča: Zabíjanie živnostníkov aj zbytočné džbány vody

​Ako sa k téma postavila ministerka kultúry?

"Bola predstavená daňovo-odvodová reforma, ale sme na začiatku," vyriekla ministerka s tým, že to, či jej nápady prejdú je otázne, ale hovoriť o tom je aktuálne predčasné. Ministerka reformu viac komentovať odmietla.

O čo v reforme ide?

Minister Matovič predstavil poslednú časť svojej daňovo-odvodovej reformy v pondelok podvečer. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by mali po schválení daňovo-odvodovej reformy rovnako ako zamestnanci a zamestnávatelia platiť len jednu daň a jeden poistný odvod. Na pondelkovej tlačovej besede to oznámil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Daň z príjmu by mala dosahovať 19 percent z hrubého zisku a poistný odvod by mal byť pre SZČO vo výške 29 percent z vymeriavacieho základu.

Na SZČO s hrubým príjmom do 100-tisíc eur ročne sa pritom v súčasnosti vzťahuje 15-percentná sadzba dane z príjmov. Namiesto paušálnych výdavkov by si mohli SZČO uplatňovať tzv. paušálnu daň vo výške 29 percent z hrubých príjmov. Takáto paušálna daň by podľa Matoviča bola v skutočnosti súčtom dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov.

„Možno na konci nedostaneme od SZČO nič navyše, ale bol by som veľmi rád, aby platili viac," povedal Matovič. Upozornil na to, že odvodová sadzba pre SZČO má byť o štvrtinu nižšia ako pri zamestnancoch. SZČO sú však v súčasnosti poistené len dôchodkovo a nemocensky a k tomu platia zdravotné odvody. Zamestnanec je na rozdiel od SZČO poistený aj pre prípad nezamestnanosti a tiež je poistený garančne a úrazovo.

Minister financií upozornil na to, že dva milióny zamestnancov v súčasnosti platia na daniach a odvodoch 16 miliárd eur ročne, čo vychádza 8-tisíc eur na jedného zamestnanca. Naopak, 400-tisíc SZČO platí ročne na daniach a odvodoch 800 miliónov eur ročne. SZČO tak v priemere na daniach a odvodoch platí 2-tisíc eur ročne. „Celý štát je na pleciach zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby sa na financovaní štátu podieľajú zlomkom," povedal. Ak by podľa neho SZČO platili rovnaké dane a odvody ako zamestnanci, v štátnom rozpočte by podľa Matoviča bolo o 2,4 miliardy eur naviac.

Prečítajte si tiež

Igor Matovič predstavuje poslednú časť svojej reformy. Živnostníci by mali platiť 19 % daň a 29 % odvod

​

Ako to bolo doteraz?

Ak SZČO v súčasnosti využíva inštitút paušálnych výdavkov, v daňovom priznaní si svoje výdavky uplatňuje vo výške 60 percent hrubých príjmov. Ako daňový výdavok si súčasne uplatní aj zaplatené sociálne a zdravotné odvody. Základ dane si SZČO tiež zníži o nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá za tento rok dosahuje 4 511,43 eura. Pri výpočte sociálnych a zdravotných odvodov si pritom SZČO uplatní len paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov, výslednú sumu vydelí číslom 1,486 a počtom mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku.

Výsledkom tohto výpočtu je vymeriavací základ na platenie odvodov. Z takto určeného vymeriavacieho základu tvoria sociálne odvody 33,15 percenta a zdravotné odvody 14 percent. SZČO však musí platiť sociálne a zdravotné odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý v tomto roku dosahuje 546 eur a od začiatku budúceho roka sa zvýši na 566,50 eura. Z minimálneho vymeriavacieho základu pritom v súčasnosti platí sociálne odvody 82 percent SZČO.