Zatiahnuté
11°
Bratislava
Vojtech
23.4.2024
Mikloš o Matovičovej revolúcii: SZČO sme chceli riešiť v roku 2010. Jedným z tých, ktorý bol proti, bol Matovič
Zdielať na

Mikloš o Matovičovej revolúcii: SZČO sme chceli riešiť v roku 2010. Jedným z tých, ktorý bol proti, bol Matovič

Zdroj: noviny.sk

BRATISLAVA / "Daňová reforma plní sny". Daňová revolúcia plní sny. Táto veta je súčasťou prezentácie navrhovaných zmien, s ktorými prišiel minister financií Igor Matovič. Či je na mieste použiť slovo revolúcia, koho sny by sa plnili, a či pre niektorých nejde o pravý opak. Na názor sme sa spýtali bývalého ministra financií a otca dôležitých ekonomických reforiem za Dzurindovej vlády, Ivana Mikloša. 

Je na mieste použiť slovo revolúcia v tomto prípade? Ktorá myšlienka je z toho všetkého najrevolučnejšia? 

No, ja by som určite slovo revolúcia nepoužil, ale Igor Matovič je známy tým, že má rád veľké gestá, a že ak niečím ostane známy v histórii, tak asi ako ako 1 z najvýraznejších marketérov politických. Čiže je to zrejme v súlade s jeho založením ako milovníka tých veľkých gest. Tie návrhy niektoré z nich sú veľmi pozitívne. Najmä tie, ktoré zjednodušujú systém, lebo naozaj o zjednodušenie ide v niektorých oblastiach. V niektorých oblastiach zase ale nie celkom. Ale celkovo by došlo k zjednodušeniu. Celkom určite pozitívne je aj to, že sa vraciame k rovnej dani, vlastne 19-percentnej po tých deformáciách, ktoré sa udiali počas vlád Roberta Fica. Toto sú veci, ktoré vnímam veľmi veľmi pozitívne. Na druhej strane sú tam veci, ktoré sú nejasné, ktoré sú a potom aj také, ktoré sú nezmyselné, ktoré podľa mňa znehodnocujú ten návrh. Tie nejasné, a ešte ďalšia skupina sú opatrenia, ktoré majú kompenzovať vlastne tie vyššie výdavky, tam sú niektoré veci, ktoré sú vyslovene škodlivé a potom sú veci, ktoré sú zase nejasné, ktoré nikto nevie, ako vlastne budú, čo nakoniec niektoré z niečo z toho potvrdzuje sám Matovič, keďže toto ešte nevieme, toto ešte sa musí doriešiť. Je to taká zmes, povedal by som aj veľmi užitočných aj zásadných pozitívnych zmien, potom veci, ktoré sú veľmi nejasné, aj komplikované, ktoré nebudú jednoduché a potom sú tam aj veci, ktoré sú úplne zbytočné, ktoré ten ten návrh znehodnocujú. To sa týka najmä tých návrhov, ja neviem, po povinné krčahy s vodou a polovičné porcie.

Ktoré sú asi také najvýraznejšie, lebo aj živnostníci, nasledujú aj zamestnanci a rodiny, samozrejme, takže máme teda niekoľko oblastí, ktoré boli predstavené - podpora rodiny, nižšie zdaňovanie práce, zdaňovanie firiem, daň z príjmu SZČO, reštauračný balík zmien, tak začnime teda tým plnením snov.  Podpora rodiny, tam je napríklad zvýšený prídavok na dieťa služby deťom na krúžky z 12 na 70 eur by to malo poskočiť, zvýšený daňový bonus pre pracujúcich rodičov a zvýšený rekreačný bonus pre pracujúcich rodičov. Z tohto všetkého, ktorá zmena podľa vás je najzásadnejšia?

To je dôležité povedať, že toto nie sú ani tak zmeny v daňovom systéme. Toto sú zmeny v sociálnej politike, čiže to sú dávky a príspevky, ktoré sa budú zvyšovať alebo sa nové, teda zavádzajú. Toto s daňovou reformou veľmi nemá nič spoločné a ja za zásadný problém považujem a to sme ešte nespomenuli, akým spôsobom je manažovaná tá reforma. Viete to, že si posadíte na prvú tlačovku hneď jedného z koaličných partnerov, ktorému zjavne vychádzate v ústrety, lebo zavádzate rekreačné poukazy a zvyšujete podporu rodín, čo on má práve v programe. To je fajn, lenže reformy sa robia inak, reformy sa robia tak, že sa seriózne v rámci nejakej pracovnej skupiny, kde sú zastúpení všetci aj partneri koaliční, ale aj rezorty kľúčové, kde sa to seriózne prepočítava. Tu mám pocit, že to vzniklo naozaj tak, že toto sa páči Igorovi Matovičovi a jednému koaličnému partnerovi, tak si sadnem a toto dám.

O tom ešte budeme hovoriť a aj si porovnáme, ako to fungovalo u vás. 

Mimochodom, to zvyšuje potom veľmi aj riziko priechodnosti, tej politickej priechodnosti. Navyše ďalší problém je, že sa to má spustiť 1.1.2023, čo bude vlastne predvolebný rok už. Takéto zmeny sa väčšinou pripravujú skôr, pripravujú sa serióznejšie, aby to bolo prepočítané všetko jasné, a aby boli známe všetky detaily a čo najskôr po voľbách. Toto je ten zásadný problém, ktorý môže spôsobiť aj to, že aj tie potrebné veci užitočné veci, ktoré tam sú nemusia prejsť. 

Zdaňovanie práce. 99 percent zamestnancov vraj zarobí viac, budú mať zamestnanci naozaj menšie odvodové zaťaženie?

No mali by mať menšie daňové odvodové, lenže len nepatrne. A to je jeden zo zásadných problémov. Tá daňová reforma, ktorú sme urobili, už ubehlo 18 rokov, ten čas letí strašne rýchlo. A z dôvodu, že sa nevalorizoval nezdaniteľný základ, teda sa neplatila žiadna daň, sa tu daňové zaťaženie výrazne zvýšilo. Čiže daňové zaťaženie práce sa výrazne zvýšilo tým, že mzdy rástli, ale tá nezdaniteľná časť sa nezväčšovala. A toto táto zmena síce prinesie nepatrné zvýšenie, lebo hlavne zvýšenie bude cez tieto dávky pre rodičov s deťmi. Čo sa týka platu, tak tam by malo dôjsť, ale k tomu zvýšeniu, ale nepatrnému, čo pokryje len veľmi malú časť toho zvýšenia daní, ku ktorému došlo. Čiže v tomto zmysle sa nenapĺňa aj ten zámer, ktorý v programovom vyhlásení vláda má, že vláda si zapísala už znižovať daňové zaťaženie práce, daňové a odvodové zaťaženie práce. K istému zníženiu dochádza, ale veľmi nepatrnému.

Zdaňovanie firiem, dnes 21 % po novom 19 %.

Je to jednoznačne pozitívne. Keď som povedal, že to je návrat k rovnej dani, tak to je to, že sa ruší aj tých 25 % pre fyzické osoby pri vyšších príjmových a vracia sa to na jedinú devätnásťpercentnú aj tu, čiže to je jednoznačne pozitívne.

SZČO. Ešte im sa stihneme venovať. Škrt paušálnych výdavkov. Všetci o tom hovoria, že je to likvidačné, že to je bič na živnostníkov. Ako to vnímate Vy? Čo by ste im povedali, o čo tu ide?

Ten problém bolo treba riešiť. To, že máme tzv. umelých živnostníkov, ktorí robia presne tú istú prácu, ktorú robia aj iní, ktorí sú v zamestnaneckom pomere. To, že jedni majú výrazne nižšie daňové zaťaženie, ako iní, to nie je dobré. A to je vec mimochodom, ktorú sme chceli riešiť v roku 2010, 2011 a nepodarilo sa nám to vyriešiť. Mimochodom, pretože vtedy jeden z tých, ktorí boli proti, bol práve Igor Matovič. Pamätám si dodnes, ako som s ním o tom rokoval. Čiže myšlienka a potreba riešenia je evidentná jednoznačná. Neviem sa, žiaľ, vyjadriť k tomu, či práve tento návrh riešením je, lebo prišiel zase ako taký výstrel bez toho, aby sa rokovalo s nimi, aby sa urobilo porovnanie, ako je to so zaťažením dajme tomu v okolitých krajinách. A, čo tam najviac chýba je, že ja by som nejaké zjednodušené a výrazne nižšie daňové zaťaženie uvítal u tých, ktorí sú naozajstnými živnostníkmi v tom zmysle, že sú to ja neviem, remeselné činnosti, že sú to aj pedikérky, kaderníčky. Pretože tam je problém, že tam by malo by to zaťaženie nižšie aj oveľa jednoduchšie. Zároveň treba riešiť tých kvázi živnostníkov alebo umelých živnostníkov, ktorí majú výrazne nižšie daňové zaťaženie, čo je problém nielen z hľadiska spravodlivosti, ale z hľadiska aj toho, že to motivuje potom tých, ktorí môžu byť zamestnanci, ale môžu byť aj živnostníci, aby prechádzali do toho nižšieho zdanenia.

Igor Matovič predstavil svoju daňovú revolúciu, dokonca bez jednoznačnej podpory v koalícii. Je takýto postup zodpovedný alebo fér voči ľuďom?

No povedzme, že je to nie celkom štandardné. Štandardne by to malo fungovať tak, že vláda si na základe programov koaličných strán dá do programového vyhlásenia niečo a potom to seriózne pripravia a naplnia. Táto vláda má v programovom vyhlásení napísané, že chce zjednodušiť daňový systém, čo sa deje. Ale, že to chce urobiť aj výrazným znížením daňového odvodového zaťaženia práce. To sa nedeje, alebo deje len minimálne a presunom daní z tých priamych, z tej práce a kapitálu na nepriame dane - environmentálne dane a majetkové dane a toto sa celkom nenapĺňa. Povedal by som, že ten spôsob a postup nie je celkom štandardný alebo zaužívaný, čo v konečnom dôsledku môže ohrozovať aj kvalitu toho projektu, ale aj reálnosť jeho prijatia, politickú priechodnosť.

No ľudia sú potom takí z toho rozhodení, teda reagujú možno niektorí už podráždene, že čo bude, keď sa to schváli a on sa možno vlastne ani neschváli, takže asi to nie je najšťastnejšie, zároveň sa ľudia pýtajú, že prečo práve teraz s týmto prichádza Igor Matovič, keď riešime Covid.

To by som nepovažoval za problém. To, že je tu Covid neznamená, že nemáme riešiť akútne problémy, ktoré tu sú. Jedným z problémov je, zásadných, nízka konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. To, že sme uviazli v pasci stredných príjmov to, že od roku 2012 - 13 už nedobiehame tých lepších, ani Českú republiku. Opäť sa otvárajú nožnice, čiže reformy potreba reforiem je akútna najmä preto, že sme tu mali tri vlády Smeru, ktoré žiadne reformy nerobili. Dokonca systém deformovali, dobre to vidieť práve v daňovej oblasti, ale aj v iných, kde došlo síce niektorým zmenám, ale k zmenám k horšiemu, kde sa ten systém deformoval. Covid nemá byť ospravedlnením na to, aby sa nerobili zmeny reformy dokonca by som povedal, že naopak Covid tú situáciu zhoršuje, čiže o to intenzívnejšie by sme mali rozmýšľať nad tým, ako keď sa ekonomika oživí po kríze covidovej, ako ju naštartovať čo najrýchlejšie.

Reštauračný balík zmien. DPH pre reštaurácie by sa mala znížiť zo súčasných 20 % na 10. Po novom by však malo podliehať DPH aj prepitné a to by malo dosahovať 9 % z ceny jedál bez DPH. Všetko prepitné by pritom mali reštaurácie rozdeliť ako odmeny pre zamestnancov. EKOmenu, ktoré by tvorila polovičná porcia za 3/4 ceny, to je tiež novinka a ku každému jedlu by mal zákazník dostať krčah vody zdarma. Čo je na tomto revolučné z Vášho pohľadu a vhodné, uskutočniteľné a pozitívne?

Revolučné možno to, že takéto partikulárne nezmysly som ešte nevidel v žiadnej daňovej reforme. To je možno revolučné, a pričom ale ja nechcem spochybňovať to, že ten problém gastra treba riešiť. Ja by som, napríklad, celkom určite neriešil ďalšou deformáciou lebo znižovanie, rôzne sadzby dane z pridanej hodnoty sú deformáciou daňového systému, aj keď deformáciou, ktorá je bežná skoro vo všetkých krajín. Vláda by podľa môjho názoru mala oveľa viac pomôcť gastru teraz v čase pandémie, keď z dôvodu toho, že sú z rozhodnutia vlády zavreté, tak krvácajú a nevedia prežiť. Ale nemalo by sa to riešiť opatreniami, ktoré sú dlhodobé, pretože to zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty to nie je na dobu pandémie. To je navždy vlastne, ak znížite, už sa to ťažko bude zvyšovať. A potom tie ďalšie, ako tie tringelty a tie krčahy s vodou, sú podľa môjho názoru buď nezmysly, ten krčah s vodou alebo to, že polovičná dávka, polovičná cena. Každý vám povie, že s polovičnou dávkou nie sú spojené polovičné náklady, ale viac ako polovičné. Navyše, prečo nútiť prevádzky, ktoré sú v nejakých administratívnych budovách, kde žiadne deti nechodia a ani neprídu, aby mali detské porcie. Čiže toto sú také drobnosti, ktoré znehodnocujú aj tie dobré veci, ktoré vlastne v tej reforme sú. Čo sa týka tringeltov. Sú krajiny, kde jej súčasťou účtu sú služby za obsluhu, ale to je súčasťou účtu a potom vieme, aj ako sa to zdaňuje, aké odvody atď. Z tohto návrhu vôbec nie je jasné či to tak bude, lebo sú zase krajiny, kde je to zvykom. V Spojených štátoch amerických to nie je súčasťou účtu, ale predsa zaužívané desaťročia, že ľudia dávajú 10-15 %, pričom nemusia, ale takmer každý dáva.

Vy ste člen strategickej rady pre implementáciu plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Medzi jej hlavné úlohy patrí predkladaním strategických odporúčaní v súvislosti s implementáciou Plánu obnovy a tiež pripomienkovanie kľúčových dokumentov. Pravidelne sa stretávate aj s premiérom Eduardom Hegerom. Je možnosť reagovať na tieto veci, dá na Vás? Bavíte sa aj o takýchto veciach alebo iba o Pláne obnovy?

Táto rada sa vôbec nebavila o daňovej odvodovej reforme. Nakoniec, on ju ani nikto nepoznal, kým ju Igor Matovič nepredstavil. O tejto téme sme sa nebavili vôbec. Zmyslom tej rady je pomôcť pri implementácii toho plánu. Plán obnovy je naozaj dobrý, kvalitný. Pripravovali ho najlepší odborníci, akých na Slovensku máme, a to konštatoval aj Brusel. Ten problém je, že napísať pekný dokument je jedna vec a implementovať ho, presadiť ho, najmä cez zákony v parlamente je druhá vec. Preto vždy hovorím, že reformy sú oveľa viac politická výzva ako výzva technická, technokratická. Premiér je osobne prítomný na tých poradách s nami, trávi tam veľa času počúva, vníma. Má veľmi dobrý tím vybudovaný na Úrade vlády, ktorý aj pripravoval ten Plán obnovy. Len problémom je zase to, že premiér nemá žetóny ako to slávne kedysi nazval Migaš, pretože väčšina tých reforiem sa musí presadiť cez schválenie zákonov v parlamente. Vidíme, že v parlamente to ide veľmi ťažko. Napriek tomu, že formálne má koalícia ústavnú väčšinu. Pritom ale nevie presadiť reformy. Súdna mapa, vysokoškolská reforma, národné parky. Pretože, už koaliční partneri, najmä jeden z nich, Sme rodina, hrajú svoje politické hry. A tam je problém a tu bez silnej podpory Igora Matoviča, ktorý je predsedom najsilnejšej strany, a teda má najväčší vplyv na ten najväčší počet poslancov z koaličných strán, to jednoducho nepôjde. Aj tu je veľká zodpovednosť Igora Matoviča. Lenže keď vidím, ako je napríklad táto daňová reforma riešená, že si tam posadí práve toho najproblematickejšieho koaličného partnera, ktorému vyjde v ústrety a dá tam veci, ktoré sa mu páčia, a zároveň útočí na iných koaličných partnerov, tak toto tiež, žiaľbohu, nevytvára, nedáva veľa optimizmu na to, aby tá implementácia tých potrebných reforiem, lebo reformy vždy budú ťažké, to, že dnes aj tie zmeny v daňovej oblasti vyvolávajú aj odpor to je normálne. Vždy, keď meníte systém, tak samozrejme, to vyvoláva odpor.

Súvisiace články

Najčítanejšie