Jeden mediálny zákon dezinformácie nevyrieši, tvrdí Milanová a hľadá oporu v školstve. Čo na jej návrh hovorí SaS?

Zdielať na

24.11.2021 Noviny PLUS

Jeden mediálny zákon dezinformácie nevyrieši, tvrdí Milanová a hľadá oporu v školstve. Čo na jej návrh hovorí SaS?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ďalšou aktuálnou a horúcou témou sa stal mediálny zákon z dielne ministerstva kultúry s Natáliou Milanovou (OĽaNO) na čele. Ministerka však v relácii Na hrane TV JOJ uviedla, že stále verí v samoreguláciu, hoci chce zaviesť transparentný list médií. Proti sa postavila exministerka za Smer-SD Ľubica Laššáková (Hlas-SD). Zaregovala aj koaličná SaS.

Ministerka Milanová prišla po roku s novým návrhom mediálneho zákona. Chce ním vyriešiť predovšetkým webové portály, ktoré doteraz nepodliehali bžiadnym pravidlám ani regulácii. Napriek tomu ministerka uviedla, že stále verí aj v samoreguláciu.

Mediálny zákon pre slobodu a bezpečie

Podľa šéfky kultúry je aktuálny zákon neaktuálny a dokonca vznikol ešte 10 rokov pred facebookom a je potrebné ho priblížiť k vyspelým európskym krajinám. Mal by sa dotknúť najmä online priestoru, kde nie sú žiadne usmernenia ani regulácie. "Doba aktuálne absolútne praje webom, ktoré šíria hoaxy a dezinformácie. Na ich odstránenie ale nebude stačiť jeden mediálny zákon," uviedla Milanová s tým, že pravidlá budú nastavené pre všetky weby rovnako. Podľa nových pravidiel by malo byť jednoducho dohľadateľné, kto je vlastníkom, ale aj konečným užívateľom výhod.

"Ideme do prvého čítania, a tak možnosti úpravy aj z parlamentu budú," pripustila ministerka s tým, že bude jasne definované aj to, kto je novinárom. "Je tu stále priestor na diskusiu aj v rámci koalície," vyhlásila ministerka s tým, že bude možné sa prehlásiť za novinára, ak dotyčný splní aspoň dva body. "Stanovme rovnaké pravidlá pre všetkých a uvidíme, ako sa nám vyčistí situácia," zdôraznila s tým, že všeliek na dezinformácie neexistuje. Podľa Milanovej je dôležité naučiť deti kriticky myslieť.

Ako si Natália Milanová predstavuje zmeny mediálneho zákona a budú mať tieto opatrenia skutočný zmysel? Dozviete sa vo videu:

Proti je Robert Fico

Podľa predsedu strany Smer-SD treba skôr, ako ústavný zákon na ochranu novinárov, potrebné prijať zákon na ochranu pred novinármi a nepravdivými informáciami, ktoré predkladajú verejnosti. Šéf Smeru-SD sa tak vyjadril na tlačovej konferencii ešte v pondelok.

Bývalý trojnásobný expremiér je však toho názoru, že v súčasnosti by sa všetky aktivity vlády a každého rezortu mali sústrediť na boj proti pandémii a jej dôsledkom. "Nemôžeme naháňať 17 zajacov na poli, tým najväčším zajacom, ktorého treba chytiť, je covid. Preto musí byť prioritou otázka boja proti covidu, zdravotnícke riešenie i problém ekonomického dosahu. Do toho by som tlačil všetkých ministrov, pretože každý rezort môže v tomto úsilí niečím prispieť,“ zdôraznil líder opozičnej strany Robert Fico. Prezradil však, že videl návrh zákona na ochranu novinárov a priznal, že je z neho rozčarovaný. "Vo verejnosti v tejto podobe vyvolá ešte väčšiu averziu voči novinárom,“ upozornil.

Prečítajte si tiež

Analýzy Na hrane s ministerkou Milanovou: Rezort pomôže kultúre aj v tretej vlne. Doteraz rozdali 108 miliónov

SaS v tom má jasno

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je presvedčená, že musíme konečne posunúť naše médiá do 21. storočia. Aj z toho dôvodu oceňujeme zámer ministerstva kultúry priniesť do parlamentu balík mediálnych zákonov, ktoré boli roky zanedbávané a nezmenené.

„Je jasné, že vláde Smeru takýto stav vyhovoval, no je našou povinnosťou zmeniť zákony, ktoré tu definoval ešte Vladimír Mečiar. Osobne vítam, že sa zákonom o mediálnych službách zvýši transparentnosť financovania médií a aj sprehľadní ich majetkové a personálne pozadie. Všetky médiá sa tak budú musieť zapísať do registra partnerov verejného sektora a zverejňovať všetkých darcov, ktorí im počas roka dajú viac ako 1200 eur. V prípade, že danú povinnosť nesplnia, bude médiám hroziť pokutu až do 20- tisíc eur,“ priblížil poslanec NR SR za SaS a člen Výbor NR SR pre kultúru a médiá Roman Foltin.

Cieľom novely autorského zákona je zaviesť európske smernice z roku 2019. Snahou je zlepšiť využívanie kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí. „Novelu autorského zákona vnímame ako príležitosť transparentného nastavenia pôsobenia Organizácií kolektívnej správy (OKS) (SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS a SAPA). Naším záujmom je nastaviť férové podmienky pre umelcov a autorov, ktorých práva zastupujú a taktiež pre platiteľov za licencie za šírenie diel. Aj z toho dôvodu som si dal parlamentným inštitútom vypracovať komparatívne porovnanie podmienok a postavenia OKS v iných členských krajinách. Práve toto porovnanie nám môže pomôcť, ako čo najlepšie legislatívne zastrešiť povinnosti a práva pre organizácie kolektívnej správy, aby napríklad neprichádzalo k súbežnej správe práv umelcov viacerými OKSkami,“ hovorí Roman Foltin.

Obidva zákony sú podľa SaS krokom vpred a preto ich poslanci SaS v prvom čítaní podporia. „Keďže nechceme len formálnu legislatívnu úpravu zákona o mediálnych službách, budeme sa ešte s ministerstvom kultúry rozprávať o konkrétnejšej predstave vymáhateľnosti pokút a funkčných nástrojoch efektívneho dodržiavania pravidiel zo strany rôznych konšpiračných médií. Taktiež sa budeme ministerstva ešte pýtať na finančné kompenzácie, ktoré sa negatívne dotknú v prípade novovznikajúcich povinností najmä financovania RTVS. Verím však, že prijatie týchto zmien nebude pre ministerstvo kultúry len formalitou, ktorú požaduje legislatíva EÚ, ale začne sa intenzívnejšie venovať konšpiračným médiám a šíreniu hoaxov, ktoré majú devastačný účinok na našu spoločnosť,“ uzavrel poslanec za SaS Roman Foltin.