Polojasno
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
Členka rady Bielej vrany Wienk: O demokraciu sa musíme starať, netreba sa spoliehať na to, že je to dané
Zdielať na

Členka rady Bielej vrany Wienk: O demokraciu sa musíme starať, netreba sa spoliehať na to, že je to dané

BRATISLAVA / Aj tento rok sa znova udeľovalo ocenenie Biela vrana ako poďakovanie vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť . V rozhovore s členkou rady Bielej vrany vám predstavíme 3 ženy, ktoré bojujú so systémom, občas s urážkami a nepochopením a napriek tomu ich hlas počujeme.

Pri tohtoročnom ceremoniáli sa zdôrazňovalo, že je v duchu zápasu o podobu demokracie, a to si hovorím, že to sme na tom biedne, keď hľadáme podobu demokracie 32 rokov po nežnej.

My sme boli asi idealistickí pred tými tridsiatimi dvoma rokmi, ale nie sme v tom sami. Pozrite sa na Ameriku a na stav celého sveta a ja si myslím, že nás to skôr učí, že sa o tú demokraciu naozaj musíme starať a netreba sa spoliehať na to, že to je dané.

Ale príbehy práve tých Bielych vrán ukazujú, že je to niekedy akože celkom vážny boj. Stále sme ako keby úplne na začiatku, že nehľadáme detaily, ale hľadáme zásadné veci.

Máte úplnú pravdu a vyzerá to tak, ale opäť sa vrátim k tomu všade na svete. Ako keby to bol celosvetový problém, že sme si príliš zvykli na stav demokracie, ktorý tu máme, slobôd a príležitosti a zabudli sme sa o to trošku starať.Ale máte pravdu, že na Slovensku by nám prospelo, keby sme to trochu zakorenili.

Možno veľa vecí pochopíme, keď si predstavíme jednotlivé laureátky. To prvé meno Zuzana Baťová, to je asi najznámejšie z tých troch. Všetci sme sledovali kauzu so Sputnikom. Prečo práve ona, lebo na druhej strane, nie je to neznáma žena, ona je aj v relatívne vysokej pozícii.

Je to presne tak a napriek tomuto podľa nášho názoru bol najsilnejší príbeh občianskej odvahy, pretože Zuzana Baťová nekonala iba ako reprezentantka inštitúcie, ale v prvom rade ako občianka. A keď sme hovorili o tej demokracii, tak to, čo spája tieto naše 3 príbehy, je naozaj aj to, že tieto 3 ženy nám ukazujú, ako by sme mohli sa postarať o to, aby demokracia bola silnejšia a čo na to potrebujeme. Čiže ponúkajú riešenia.

Pani Baťová možno do istej miery aj rozdelila tú spoločnosť a že aj úlohou vás, keď hľadáte Biele vrany, je nájsť tú správnu stranu?

Nie je to nájsť správnu stranu, niekedy ťažké veci a principiálne vecí rozdelili, žiaľ, spoločnosť, ale napriek tomu nám podľa nášho názoru Zuzka Baťová ukazuje to, že keď sa politici zbláznia a keď majú pocit, že sa má všetko diať na ich povel, tak práve inštitúcie sú tým pilierom, ktorý nám ostáva a ktorý sa musí postaviť za zákon, za bezpečie a povedať, že politici tu nie sú bezbrehí vládcovia, ale že sa musia postarať v rámci zákona a bezpečnosti o nájdenie tých správnych riešení.

Pani Baťová, to je príbeh veľkej politiky veľkého Slovenska, potom je Lenka Ticháková. To si hovorím, že to je svojím spôsobom presný opak. To je boj, ktorý celé Slovensko nesleduje, ale môže zásadným spôsobom meniť aj život toho človeka. Povedzte nám vlastne, prečo je ona Bielou vranou.

Áno, Lenka Ticháková je občianka Varína, ktorá už roky bojuje proti tomu, aby vo Varíne neexistovala ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi a je tam veľmi osamelá a keď sa znovu vrátime k tomu spoločnému odkazu demokracie, tak práve pani Ticháková nám ukazuje, že je veľmi dôležité, aby sme sa starali o verejné blaho všetci, aby sme uverili, že aj my máme priestor niečo zmeniť.

Možno je to aj dôkaz toho, že nie že 32 rokov, ale desiatky rokov nám nestačia na to, aby sme sa vysporiadali s minulosťou.

Presne tak. A preto sme ocenili Lenku Tichákovú, lebo sa nám zdá, že história, keď si nebudeme vedieť pomenovať veci jasne a priamo, sa môže opakovať veľmi tragicky. A podľa nášho názoru ten zápas o ulicu vo Varíne je práve takýmto zápasom, či dovolíme, aby sa história a tragická história na Slovensku opakovala.

No a tretie meno Soňa Holúbková, to je z môjho pohľadu presne taká klasická Biela vrana, boj so systémom, dlhoročný boj. Opäť nám trošku o tom povedzte.

Áno, vyzerá to tak na prvý pohľad, ale Soňa Holúbková je psychologička, ktorá vyše 30 rokov pracuje s postihnutými ľuďmi a deťmi a snaží sa nám ostatným ukázať, že sa nemáme na nich pozerať s nejakou ľútosťou ako na druhotriednych občanov, ale máme pochopiť, že oni majú svoje dary a že ich máme začleniť do našej spoločnosti. Ona to nerobila takým bojovným spôsobom, ale vytvárala prostredníctvom festivalu, do ktorého zapájala celé mesto Žilina priestor, aby sme navzájom pochopili, že sme plnohodnotní, aby sme si uvedomili, že tu máme hlasy v našej spoločnosti, ktoré sú izolované, ktoré nedostávajú priestor na život.

Ona hovorí presne aj o inklúzii, o inakosti a zaujímavé je, že vlastne tu máme príbehy ostrých bojov, takých tých pred kamerami, potom individuálnych v dedine a napríklad úplne tichého bojovníka, ktorý roky bojuje bez kamier.

Presne tak všetko to má svoj zmysel a aj Biela vrana má vo vienku takú túžbu oceňovať práve tie príbehy, ktoré si nevšímame a ktoré často sa dejú mimo pozornosti kamier a hlavného záujmu spoločnosti.

Posledná otázka, pani Wienk, vy tie mená hľadáte alebo dostávate ako tipy? Ako sa človek stane Bielou vranou?

My ich, samozrejme, hľadáme, ale postupne Biela vrana už je štrnásťročné ocenenie, takže máme väčšiu a väčšiu komunitu ľudí, ktorí dávajú svoje tipy a snažíme sa naozaj oslovovať ľudí z čo najrôznejších oblastí, aby to nebolo ocenenie, ktoré je predvídateľné. A keď si 30. septembra spomeniete na to, čo sa dialo v krajine, aby ste vedeli predpovedať, kto sa stane Bielou vranou. ​

Súvisiace články

Najčítanejšie