Oblačno
-1°
Bratislava
Timotej
24.1.2022
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila novelu o zvýšenej transparentnosti verejnej správy
Zdielať na

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila novelu o zvýšenej transparentnosti verejnej správy

BRATISLAVA / Novely ministerky Márie Kolíkovej sa má týkať predovšetkým slobodného prístupu k informáciám. Ministerka novelu predložila do medzirezortného pripomienkového konania. Navrhovaná úprava má byť veľkým posunom pre tých, ktorí o informácie žiadajú.

Podľa ministerky Kolíkovej (SaS) je Infozákon citlivou témou, ktorú sprevádzajú aj určité obavy. Novela má pritom docieliť ešte väčšiu transparentnosť biznisu so štátom. Rozšírenie povinností vyplývajúcich zo zákona o prístupe k informáciám bolo aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády.

Ministerka Kolíková novelu rozdelila na dve časti, pričom prává sa týka priamo toho, čo dala vláda Igora Matoviča a následne Eduarda Hegera do Programového vyhlásenia. Vláda by teda mala teraz nielen zmluvy, ale napríklad aj štúdie a analytické materiály. 

Tlačovú konferenciu môžete sledovať naživo tu:

Na úvod sa ministerka ospravedlnila za zmätočnú komunikáciu opatrení zo strany vlády a poďakovala sa nielen zdravotníkom, ale aj samosprávam. "Viem, že sa snažíte motivať ľudí k očkovaniu v maximálnej možnej miere," povedala ministerka otvorene.

Infozákon, podľa miisterky prinesie zásadné zmeny. "Budú zverejňované aj informácie o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu," uviedla s tým, že už niekoľkokrát sme boli svedkami toho, že Infozákon sa mal novelizovať, ale nebola politická vôľa a tak došlo k jeho stiahnutiu. "Aj ja očakávam veľkú diskusiu," vyjadrila sa  ministerka.

Ministerka očakáva aj nárast podnetov. "Je dôležité aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa," poznamenala na margo rôznych šikanóznych podaní. "Chcem aby sme presadili novelu Infozákona, ktorá bude zlopšením prístupu k informáciám," dodala ministerka Kolíková.

Čo sľubovalo PVV?

Podľa Programového vyhlásenia vlády SR sa vláda zaviazala navrhnúť „rozšírenie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem v druhom a treťom rade, keďže na tieto právnické osoby sa infozákon nevzťahuje, hoci hospodária s verejnými zdrojmi.“ V duchu tejto myšlienky sa zavádza úplne nová definícia povinnej osoby a rozširujú sa povinnosti vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem.

V súlade s ďalším záväzkom vlády vyplývajúcim z Programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR zavedie povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do funkcie. Cieľom je včas odhaliť hroziaci konflikt záujmov alebo kompetenčnú nevhodnosť daného kandidáta,“ sa zavádie povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu.

Rovnako na základe záväzku vlády z Programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda SR zavedie povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám,“ sa explicitne ustanoví, že povinne zverejňovanou zmluvou je aj každý jeden dodatok uzatvorený k povinne zverejňovanej zmluve a rovnako sa zavádza povinné zverejňovanie príloh.

Na základe záväzku vlády z Programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda SR vypustí výnimku zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS). Praktické skúsenosti a pochybné obchody s pozemkami (napríklad pod bratislavským obchvatom) ukázali, že je verejným záujmom, aby NDS zverejňovala zmluvy týkajúce sa vysporiadania vlastníctva nehnuteľností,“ sa vypúšťa výnimka zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou.

V súvislosti so záväzkom vlády z Programového vyhlásenia vlády: Vláda SR zavedie zverejňovanie štúdií a analytických materiálov vyhotovených za verejné zdroje v maximálne možnej miere s prihliadnutím na oprávnené záujmy štátu a iných verejných subjektov,“  má predložený materiál ambíciu zaviesť právnu úpravu, v dôsledku ktorej by mali byť štúdie a analytické materiály vyhotovené za verejné zdroje sprístupňované v maximálne možnej miere. Sprístupnenie štúdií, analýz alebo iných obdobných materiálov na žiadosť posilní transparentnosť a umožní lepšiu kontrolu účelnosti vynaloženia verejných prostriedkov zo strany verejnosti. Navyše, ich sprístupnenie môže prispieť k širšej odbornej i laickej debate a zamedziť vzniku duplicitných materiálov na tú istú tému.

Druhá časť návrhu zákona preberá smernicu EÚ o opakovanom použití informácií verejného sektora.

K najzásadnejším zmenám, ktoré smernica prináša, patria:

  • rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky
  • rozšírenie vecnej pôsobnosti na „osobitné“ kategórie informácií napríklad na informácie s vysokou hodnotou (tzv. high-value datasets alebo datasety s vysokým potenciálom na opakované použitie), ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia vykonávacím aktom, ďalej výskumné údaje ako špecifickú kategóriu informácií vznikajúcich v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov (napr. štatistiky, výsledky meraní; nie však vedecké články/publikácie, ktoré naďalej zostávajú vylúčené z pôsobnosti smernice), dynamické údaje (napr. satelitné, meteorologické, dopravné a i.), ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (API)
  • bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia (s výnimkou tzv. hraničných nákladov spojených napr. s anonymizáciou osobných údajov alebo ochranou dôverných obchodných informácií)
  • rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd.

Od prijatia pôvodnej smernice v roku 2003 došlo celosvetovo k rýchlemu technologickému pokroku a prudkému nárastu informácií vrátane tých, ktoré vytvára resp. ktorými disponuje verejný sektor. Ide o informácie z rôznych oblastí, napríklad zemepisné, dopravné, environmentálne, meteorologické, hospodárske, ale i spoločenské či politické.

Informácie, ktoré vznikajú vo verejnom sektore, na úrovni všetkých zložiek moci (zákonodarnej, výkonnej, súdnej), pri výkone činností verejných podnikov vo verejnom záujme (napr. pri poskytovaní služieb v oblasti dopravy, energetiky, atď.) alebo ako výsledok výskumov financovaných z verejných prostriedkov, predstavujú významný zdroj informácií, ktoré môžu byť pre spoločnosť prínosné. Prístup k týmto informáciám v elektronickej podobe umožňuje fyzickým a právnickým osobám hľadať nové spôsoby ich využitia a vytvárať nové produkty a služby. Smernica tak reaguje na požiadavky súčasnej digitálnej a technologickej doby s cieľom čo v najväčšom rozsahu využiť hospodársky a sociálny potenciál informácií verejného sektora.

Zvyšok požiadaviek na zmenu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády a nie sú pretavené do predkladaného návrhu zákona, alebo ktoré vzídu z pripomienkového konania, budú, najmä z dôvodu urgentnej potreby vykonať transpozíciu smernice EÚ v čo možno najkratšom čase, naplnené neskôr v samostatnom legislatívnom procese, čo zároveň prispeje ku komplexnejšej právnej úprave aj po širšej odbornej diskusii. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. jún 2022.

Súvisiace články

Najčítanejšie