S virológom Borisom Klempom o omikrone: Je dôležité kontrolovať hranice a dodržiavať karanténu

BRATISLAVA / Japonsko už zakázalo vstup turistom v snahe o zabránenie rozšírenia mutácie na svojom území, Austrália odložila uvoľňovanie opatrení. Veľká Británia umožní aplikovať tretiu dávku všetkým dospelým. Viaceré štáty nariadili povinné testovanie a karanténu pre cestujúcich, ktorí sa vrátia z rizikových krajín. Prečo je omikron infekčnejší nám povedal virológ RNDr. Boris Klempa DrSc. z Biomedicínskeho centra SAV.

Pfizer by mal byť účinný aj voči novej mutácii koronavírusu. Nové poznatky o variante by mali mať vedci do dvoch týždňov. Zatiaľ je známe len to, že sa prejavuje extrémnou únavou a infikovaní nestrácajú čuch ani chuť.

Napriek tomu, že vieme málo o novej mutácii, už teraz sa hovorí, že je infekčnejšia ako variant delta. Prečo?

Tie obavy vyvolávajú dve skupiny dát. Máme tu zoznam mutácií a vidíme, že je to variant, ktorý má neuveriteľne veľa mutácií, viac ako päťdesiat a okolo tridsať priamo v géne. Viacero z tých mutácií už poznáme a vieme, že sú buď s vyššou infekčnosťou, alebo s vyššou odolnosťou voči protilátkam, to je jedna skupina dát, ktoré nás znepokojujú. Druhá, možno ešte dôležitejšia, je to, že ako rýchlo sa ten variant rozšíril v južnej Afrike, ako tam začali stúpať prípady a ako rýchlo získal 100% prevahu a ako rýchlo sa objavuje v ďalších krajinách. To je ešte znepokojujúcejšie ako ten samotný zoznam mutácií.

Prečo je infekčnejší? Je rozdiel v stavbe?

Z toho zoznamu mutácií už vieme identifikovať, že sú dôležité pre vyššiu infekčnosť, takže buď zlepšujú väzbu na receptor alebo sú v štiepnom mieste medzi S1 a S2 doménami, ktoré vedie k tomu, že ten vírus je lepšie schopný vniknúť do bunky.

Hovorí sa, že by mohol obchádzať imunitu. Čo to znamená?

Obchádzanie imunity si netreba predstaviť tak, že keď ho dostanem, tak imunita sa začne tvoriť, že by ju vedel obchádzať, to nie. Je to myslené tak, že imunita, ktorá bola predtým vytvorená voči predchádzajúcim variantom, či už po prekonaní, alebo po očkovaní, tak voči tomuto je schopný sa do určitej miery vyhnúť. Práve tým, že má zmenený povrch a tým pádom sú protilátky menej schopné naňho naviazať.

Bude sa meniť očkovacia látka? A ak áno, koľko by to trvalo?

Samotní výrobcovia deklarujú, že zhruba v priebehu 100 dní sú schopní zmeniť výrobu. Či to bude potrebné v tejto chvíli nie je úplne jasné. Doteraz tvrdili, že ten výpadok, ktorý by to spôsoboval by nestál za to, pretože aj proti delte je tá účinnosť dostatočne vysoká. Možno teraz ten moment nastane a dočkáme sa omikron variantu vakcíny.

Prečítajte si tiež

Každý deň koronavírus mutuje. Čím je špeciálny omikron, a čo všetko o ňom vieme?

​

Má zmysel v tejto situácii zatvárať hranice? Ktoré opatrenia sú rozhodujúce?

V tejto chvíli, keďže nemáme potvrdený prípad, určite je dôležité kontrolovať hranice, možno nie v zmysle zatvárať, ale veľmi dôsledne karantenizovať ľudí, ktorí sa vracajú, aby sa podarilo to šírenie zastaviť, ak by tu už aj bol.

Myslíte, že tu už je?

Zatiaľ nemáme dáta, že by tu bol vzhľadom k tomu, ako sa tie prípady ukazujú vo viacerých európskych krajinách, tak, samozrejme, nevieme to vylúčiť, je to možné.

Ak je pravda, že sa šíri najmä medzi mladými, je dobré, že školy sú na Slovensku otvorené?

Situáciu v školách by som zatiaľ s omikronom vôbec nespájal.

Vedci hovorili, že časom bude vírus slabnúť, teraz to ale tak nevyzerá. Prečo je to tak?

Ešte nevieme do akej miery je alebo nie je tento variant nebezpečnejší z hľadiska priebehu. Vo všeobecnosti toto platí, že mala by tá evolúcia smerovať k menej nebezpečnému variantu, ale to je niečo, čo bude vidieť v dlhodobej perspektíve a nedá sa čakať, že  z jednaj mutácie na druhú bude ten vírus výrazne slabší.

Má percento zaočkovanosti vplyv na vývin takýchto nebezpečných mutácií?

Určite áno, ten vírus mutuje, predovšetkým, v prostredí, keď sa veľmi intenzívne šíri. Čím viac sa vírus šíri, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa dejú chyby, ktoré sa postupne akumulujú a to je vlastne vznik mutácií.

Malo by očkovanie význam aj keby boli krajiny EÚ zaočkované, ale krajiny tretieho sveta by zaočkované neboli?

Cieľom je, aby sme globálne to očkovanie dosiahli všade a určite nejaký podiel viny na súčasnej situácii nesie práve to, že mnoho afrických krajín je veľmi slabo zaočkovaných.

Keď je ten vírus taký infekčný, pomôže vôbec nosenie rúšok, odstupy a ostatné opatrenia?

Akokoľvek infekčný ten vírus je, stále sú najzákladnejšie pravidlá fyzické bariéry. Stále respirátory, fyzický odstup sa musia dodržiavať, hlavne znižovať riziko. Najlepšie, čo teraz môžeme urobiť, je dať sa zaočkovať, ak sme už zaočkovaní, dať si tú tretiu dávku. To všetko bude v najbližších mesiacoch veľmi dôležité.