Zatiahnuté
-2°
Bratislava
Timotej
24.1.2022
Biochemik Leksa z SAV: Mliečny proteín laktoferín môže pomôcť pri prevencii, Covid-19 ale nevylieči
Zdielať na

Biochemik Leksa z SAV: Mliečny proteín laktoferín môže pomôcť pri prevencii, Covid-19 ale nevylieči

BRATISLAVA / Mnohí ho jeme denne a ani nevieme, že môže prispieť k ochrane našich buniek pred Covidom-19. Je to mliečny proteín laktoferín, ktorý sa nachádza v materskom aj v kravskom mlieku. Vedecký tím okolo imunológa a biochemika Vladimíra Leksu zo Slovenskej akadémie vied zistil, ako tento mliečny proteín dokáže blokovať nový koronavírus. Verí, že tento poznatok v boji s pandémiou pomôže. Ako proteín funguje, a v akom štádiu sa celý projekt nachádza sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Skúste mi najskôr, možno aj laicky, vysvetliť, akým spôsobom, na akom princípe funguje, ako to pomáha. Možno aj v tom boji proti nastávajúcej vlne?

Mlieko je už dávno známe, že má obranyschopnosť pre človeka, že podporuje imunitu, veď vlastne aj bábätká, keď sa narodia, tak nemajú ešte kompletnú svoju výkonnú imunitu, takže od materského mlieka dostávajú protilátky, ale dostávajú tam aj určité proteíny, ktoré majú protimikrobiálny charakter funkcie a jeden z nich, jeden z tých najdôležitejších je laktoferín. O ňom sa už dávnejšie vie, aj je dlhšie skúmaný, že účinkuje proti baktériám aj proti vírusom. Dokonca existujú aj práce, že aj proti nádorom, a to súvisí s jeho štruktúrou. My sme objavili pred nejakým časom novú funkciu pre tento proteín, že dokáže nejakým spôsobom blokovať určité ľudské enzýmy. To sú enzýmy, tzv. proteázy, ktoré veľmi často ako keby unášajú a zneužívajú tie baktérie alebo vírusy. A využíva ich vo svoj prospech. Napríklad baktéria, keď sa chce dostať niekde hlbšie do tkanív, tak si zoberie tento enzým a využije ho pre seba. No a aj koronavírus, keď chce vstúpiť do našich buniek, tak on sa naviaže na jeden receptor, ale to by mu nestačilo. On ešte potrebuje byť tak jemne nastrihnutý práve proteolitickým enzýmom, ktorý ako keby skráti ten jeho spike, o ktorom sa už stále hovorí. Cez ten spike sa on prichytí na naše bunky a takýto jeden enzým ho trošku skráti a vtedy sa dostane do bunky omnoho ľahšie. No netreba si to tak vysvetľovať, že ten enzým akože robí niečo zlé, on nevie, že robí zlé. Ja to prirovnávam k rozprávke o kozliatkach, že keď otvorili vlkovi, lebo mal tenký hlas, no a ten kováč mu spravil ten tenký hlas, lebo vlk mu povedal, že chce ísť do spevokolu a kováč mu v najlepšej vôli urobil tenký hlas a vlk sa vďaka tomu dostal do chalúpky.

Čiže ten enzým je ten kováč?

Ten enzým je presne ten Kováč a vlk je ten vírus a tá chalúpka je naša bunka. My sme zistili, že ten mliečny proteín, ako keby tomu kováčovi povedal, že „bacha“ nerob to. Takže ho zablokoval. On ho dokáže zablokovať. Pred troma rokmi sme niečo také zistili pri borelióze. No a keďže tie enzýmy sú dosť podobné, vedci hovoria, že homologické, tak ono to funguje do určitej miery aj pri korone. Len treba povedať, že nie je to taký zázračný liek, ktorý si dáte a dá vám to absolútnu prevenciu alebo vás to vylieči. Je to skôr taký doplnok, ako sú tie vitamíny, tak toto je doplnok, či už k prevencii alebo terapii. 

o znamená, že je menšia šanca, že sa dostane koronavírus do tej bunky, tak to je?

Áno. My sme to skúmali aj na úrovni buniek a ten laktoferín prichádza do tráviaceho traktu a tam je naštiepený tráviacimi enzýmami a tie produkty štiepenia si uchovávajú túto funkciu a dokonca ju môžu mať aj vyššiu, čiže to sú asi tie kratšie úseky z proteínu a tie takisto fungujú mnohokrát ešte lepšie.

Byť laikom, hneď sa spýtam, teda dobre, v čom všetkom to je a akú dávku musím požívať, aby som teda mala lepší priebeh?

To neviem, nie som klinický lekár. V Taliansku prebiehal klinický výskum, kde to dávali na úrovní bežnej dennej dávky ja neviem 300 miligramov denne a skrátilo to liečebný proces alebo liečenie takmer o polovicu tým, ktorým to dávali. Ale je to v mlieku, je to mliečnych výrobkoch, je to v kravskom mlieku, v materskom mlieku a dá sa tento laktoferín kúpiť aj ako doplnok v čistej forme v tabletkách v lekárňach. Takže keď si človek dá jednu, dve tabletky denne, ja to jem už od začiatku pandémie. Jednu si dám vždy ráno a odporúčam to všetkým svojim známym. Ale ako vravím, nie je to zázračný liek. Určite vakcína bola overená na oveľa väčších množstvách dobrovoľníkov. Toto sú zatiaľ len také prvé klinické štúdie, ktoré vyzerajú nádejne, ale opakujem, je to len doplnok, ktorý by nám mohol pomôcť.

V akom štádiu momentálne tento Váš projekt je?

My sme to začali, a uvedomili sme si, že ten kováč sa podobá na toho kováča z tej boreliózy, tak sme to vyskúšali, že či to bude fungovať a ono to dosť dlho trvalo, lebo neboli tie veci ešte dostupné na trhu, aby sme mohli skúmať. A teraz sme to poslali už ako hotovú publikáciu, hotový vedecký článok. Teraz čakáme a už má aj dostali vyjadrenie časopisu, čo ešte máme dorobiť, takže ešte to nie je schválené na oficiálnu publikáciu, takže ešte to asi pár týždňov alebo mesiac, dva možno potrvá. Takže v takejto forme, že ešte to nie je oficiálne publikované, ale možno to vyjde až po omikronovej vlne, kde by už ľuďom tá informácia až tak nepomohla. No a keď si niekto dá mlieko už teraz, tak mu to hádam neuškodí, aj keby nám ten článok nakoniec nezobrali, tak hádam až tak veľa škody nenarobíme.

Keďže aj mutácie sú rôzne, je rozdiel pri bránení vstupu do bunky medzi deltou a omikronom?

Toto je výborná otázka. Toto zatiaľ ešte nevieme. Doteraz všetky varianty využívali tohto kováča na vstup do buniek, ale či to bude robiť omikron, to ešte nevieme. Do určitej miery určite, ale možno sa naučil aj inak vstúpiť do bunky, lebo už o ňom vieme, že menej sa množí v pľúcach a viac sa množí v horných dýchacích cestách, čiže ono by to mohlo znamenať alebo svedčiť o tom, že zrejme ten nový mutant dokáže niečo, čo tie staršie nie, ale k tomu ešte nemáme dostatok informácií, vedeckých dát, aby sme toto vedeli zodpovedať.

Vy ste predtým hovorili, že to nadväzovalo na Vaše vedomosti, ktoré ste mali v súvislosti aj s boreliózou a tak ďalej. Ako vyzerá momentálne ten pôvodný projekt, s ktorým ste začínali?

Tam to teraz „úhorom leží“ ako sa hovorí. Na tom teraz nepracujeme, nemáme toľko zdrojov, ani ľudských ani finančných, aby by sme na tom dokázali robiť naraz. Takže keď sa objavila korona, tak sme to prepli. Spolupracujeme s Rakúskom, kde ja som vlastne začal tento výskum. A ešte s neuroimunologickým ústavom, kde robíme analýzu jednotlivých fragmentov toho proteínu. Ale nie je nás veľa, čiže to už je potom na lekároch aj klinických vedcoch a štúdiách, že keď sa im toto bude zdať zaujímavé, tak naštartujú nejaké klinické štúdie, ale my na to nemáme zdroje. Či už s boreliózou alebo s koronavírusom. možno sa aj už niečo robí, ale my o tom ešte nevieme. ​

Súvisiace články

Najčítanejšie