Spojenci sa presúvajú k hraniciam, Rusko sa vyhráža odvetou. Sme pripravení pomôcť Ukrajine?

BRATISLAVA / Rusko sa vyhráža odvetou, ak Západ nesplní požiadavky týkajúce sa Ukrajiny. Ruský minister zahraničných vecí poznamenal, že i keď v súčasnosti čakajú na americkú odpoveď, nebudú čakať večne a nedovolia, aby sa ich „návrhy stratili v nekonečných diskusiách". Spojenci zatiaľ k poslali k hraniciam lode. Pomôžeme aj my?

Rusko v stredu varovalo, že rýchlo podnikne „odvetné opatrenia“, ak Spojené štáty a ich spojenci odmietnu ich bezpečnostné požiadavky a budú pokračovať v „agresívnych“ politikách. Opäť tak zvýšilo tlak na Západ uprostred obáv, že Moskva plánuje inváziu na Ukrajinu.

Rusko opakovane odmietlo, že by malo takéto plány, no Spojené štáty a ich spojenci z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa obávajú, pretože Rusko pri ukrajinských hraniciach zhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov a organizuje v regióne sériu vojenských cvičení.

Jablkom sváru sú otázky týkajúce sa budúcnosti Ukrajiny, keďže Rusko okrem iného požaduje od NATO záruky, že krajina sa nikdy nestane jej členom. Takéto záruky pritom NATO považuje za neprijateľné a mnohí sa preto obávajú, že spor sa môže skončiť len vojnovým konfliktom.

Ultimáta Moskvy

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu zákonodarcom povedal, že bude spolu s ďalšími predstaviteľmi radiť prezidentovi Vladimirovi Putinovi o ďalších krokoch po tom, ako dostanú od Spojených štátov písomné odpovede na svoje požiadavky. Tie by mali dostať ešte tento týždeň, aj keď USA a spojenci sa už jasne vyjadrili, že hlavné ruské požiadavky odmietnu.

„Ak bude Západ pokračovať vo svojom agresívnom smerovaní, Moskva podnikne nevyhnutné odvetné opatrenia,“ uviedol a naznačil, že aj keď v súčasnosti čakajú na americkú odpoveď, nebudú čakať večne a nedovolia, aby sa ich „návrhy stratili v nekonečných diskusiách“.

NATO posilní prítomnosť, Ukrajina upokojuje občanov

NATO tento týždeň oznámilo, že posilní svoju odstrašujúcu prítomnosť v oblasti Baltského mora a Spojené štáty uviedli do pohotovosti pre potenciálne nasadenie v Európe 8 500 vojakov. Západné krajiny tiež vyslali lietadlá a lode na pomoc posilniť obranu Ukrajiny.

Ukrajinskí predstavitelia sa pritom v čase rastúceho napätia snažia upokojovať situáciu. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa v stredu vyjadril, že aj keď koncentrácia ruských jednotiek pri hraniciach predstavuje hrozbu, nie je ich dosť na rozsiahlu ofenzívu. „Stále im chýbajú niektoré kľúčové vojenské prvky a systémy na to, aby mohli viesť veľkú, plnú ofenzívu,“ povedal Kuleba novinárom a zároveň poznamenal, že vyvolávanie paniky by samo o sebe mohlo znamenať koniec. Rusko totiž podľa neho dúfa, že destabilizuje Ukrajinu „šírením paniky, zvyšovaním tlaku na ukrajinský finančný systém a kybernetickými útokmi“. „Prezident Putin by bol rád, ak by tento plán uspel a nemusel by sa ani obrátiť na armádu, aby dostal Ukrajinu do zraniteľnej pozície,“ dodal.

Posun v situácii nedokázalo dosiahnuť už niekoľko kôl diplomatických rokovaní a ďalší pokus je na pláne v stredu. Poradcovia prezidentov Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka by sa mali stretnúť v Paríži a prebrať možnosti oživenia mierovej dohody týkajúcej sa východnej Ukrajiny.

Je pripravené pomôcť aj Slovensko?

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) dáva do pohotovosti ďalšie sily a na východ posiela ďalšie lode a bojové lietadlá. Organizácia o tom informovala v pondelok, zatiaľ čo Írsko varovalo, že ďalšie ruské vojenské cvičenia pri jeho pobreží, vzhľadom na napätie v súvislosti so zámermi prezidenta Vladimira Putina a možným útokom na Ukrajinu, nie sú vítané.

Spojenými štátmi vedená vojenská organizácia podľa vyhlásenia posilňuje svoju „odstrašujúcu“ prítomnosť v oblasti Baltského mora. Dánsko vyslalo fregatu a nasadzuje bojové lietadlá F-16 do Litvy, Španielsko poslalo bojové lode a mohlo by poslať aj lietadlá do Bulharska, a Francúzsko je pripravené vyslať jednotky do Rumunska.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa vyjadril, že organizácia podnikne všetky potrebné kroky na ochranu a obranu všetkých spojencov. „Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj prostredníctvom posilnenia našej kolektívnej obrany,“ skonštatoval.

Írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney pritom dnes pred stretnutím s rezortnými kolegami zo štátov Európskej únie (EÚ) uviedol, že bude informovať o ruských plánoch uskutočniť vojenské cvičenia 240 kilometrov od írskeho juhozápadného pobrežia - teda, síce v medzinárodných vodách, ale vnútri írskej výlučnej ekonomickej zóny.

„V kontexte s tým, čo sa deje s Ukrajinou a na Ukrajine, toto nie je čas na zvyšovanie vojenskej aktivity a napätia,“ skonštatoval Coveney s tým, že „skutočnosť, že sa to rozhodli urobiť na západných hraniciach EÚ, pri írskom pobreží, je niečo, čo z nášho pohľadu teraz jednoducho nie je vítané ani želané, najmä v nadchádzajúcich týždňoch“.

Ako sa k pomoci postavila naša vláda? Opýtali sme sa ministra obrany Jaroslava Naďa a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom.SaS)

Minister vnútra ​Roman Mikulec sa po rokovaní vlády vyjadril, že v prípade potreby poskytne Slovensko Ukrajine humanitárnu pomoc. Zároveň doplnil, že v súčasnosti vláda pracuje so všetkými variantmi, ako sa situácia na Ukrajine vyvinie. Ak by v dôsledku vojnového konfliktu utiekli z Ukrajiny tisíce ľudí, nazeralo by sa na nich podľa jeho slov ako na utečencov a tým pádom by podliehali medzinárodnej ochrane.