Polojasno
19°
Bratislava
Svetozár
16.5.2022
Juraj Blánar (Smer-SD) a Michal Šipoš (OĽaNO) sa pohádali kvôli minimálnej mzde. Dokázali by z nej vyžiť?
Zdielať na

Juraj Blánar (Smer-SD) a Michal Šipoš (OĽaNO) sa pohádali kvôli minimálnej mzde. Dokázali by z nej vyžiť?

BRATISLAVA / V relácii Na hrane TV JOJ bola poriadne hustá atmosféra. V časti vysielania kedy politici odpovedajú na divácke otázky sa predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš a podpredseda parlamentu a strany Smer-SD Juraj Blanár poriadne pohádali. Dôvodom bola minimálna mzda.

Otázku, ktorá smerovala na oboch účastníkov diskusie sa týkala práve toho, či by politici dokázali vyžiť mesiac z minimálnej mzdy. Je dôležité poznamenať, že z politikov to zatiaľ reálne vyskúšala iba Anna Záborská a to v čase, keď bola v KDH. Tento pokus absolvovala pred devätnástimi rokmi. 

Zaspomínajme si na pokus pani Záborskej

Anna Záborská skúšala život na úrovni minimálnej mzdy ešte v roku 2003, keď sa bola minimálna mzda 4500 korún. V tom čase sa poslankyňa vyjadrila, že bola zaskočená stresom a pocitom neistoty, ktorý zažívala. Hoci si vtedy mzdu poctivo rozdelila na tri časti a rátala s nepredpokladanými výdavkami, posledný deň v danom mesiaci nemala ani na jedlo, a na obed ju musela pozvať rodina. Blízki jej zároveň požičali aj sto korún na nákup. Poslankyňa v tom čase uviedla aj to, že za ten mesiac nebola v divadle, ani v kine a nekúpila si žiadnu obuv, ani oblečenie. 

Poslanci na minimálnu mzdu odkázaní neboli

Na otázku, či by dokázal vyžiť z minimálnej mzdy mal problém odpovedať podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár.  Opozičný politik niekoľkokrát zopakoval, že za vlád Smeru minimálna mzda kontinuálne rástla. Na to, či by dokázal vyžiť zo 646 eur v hrubom sa mu odpovedať nechcelo. 

Nedostatočná však bola aj odpoveď Michala Šipoša, ktorý povedal, že by z danej sumy vedel vyžiť, ak by nemusel platiť hypotéku. Poslanec a predseda poslaneckého klubu OĽaNO však nešpecifikoval, či by žil vo svojom byte, alebo v podnájme. V "čistom" totiž minimálna mzda na rok 2022 vychádza na 525,65 eur. Inflácia by mala podľa makroekonomickej prognózy v tomto roku dosiahnuť až 7 %. Je otázne, či by si po Anne Záborskej na tento pokus trúfol aj poslanec Šipoš.

Na priemernú mzdu boli pritom v roku 2020 odkázané až 4 % občanov Slovenskej republiky, čo je približne 217-tisíc ľudí. 

Celú výmenu názorov hostí relácie Na hrane TV JOJ si môžete pozrieť vo videu:

Ceny energií rastú, vláda ešte stále analyzuje​

Nárasty cien potravín a energií pritom najviac pocítia práve nízkopríjmové domácnosti, ale aj neúplné rodiny a dôchodcovia. Problém budú mať aj občania žijúci v nezrekonštruovaných domoch a bytovkách, nakoľko nezateplenými stenami môže uniknúť 24 až 40 % tepla.  Nezateplená strecha sa pohybuje na úrovni 25 až 30 %. Okná vedia prepustiť 12 až 20 % tepla. Viac si priplatia aj mestá, mestské časti a dediny, ktoré majú zastaralé  potrubia, a tým pádom môže dochádzať k únikom tepla do okolia a pôdy. 

Okrem nárastu cien za plyn či elektrinu dochádza aj k zdražovaniu potravín. Hoci sa touto témou a prípadným znížením DPH na potraviny mala zaoberať koaličná rada, predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš priznal, že realita bola iná. "Zatiaľ sme o znížení DPH nerokovali, pretože si potrebujeme tieto dáta poriadne analyzovať," povedal Šipoš s tým, že znížiť DPH nie je jednoduché riešenie. Zároveň upozornil aj na to, že  podľa potravinárov to nezaručuje skutočné zníženie ceny, ale mohlo by to byť výhodou iba pre obchodné raťazce. 

Juraj Blanár na margo zdražovania komodít uviedol, že návrhy na zníženie DPH predkladala aj opozícia. "Od septembra minulého roka upozorňujeme túto koalíciu na zdražovanie," poznamenal Blanár a vyrátal, že až päťkrát sa opozícia snažila k zdražovaniu zvolať mimoriadnu schôdzu. Podľa podpredsedu parlamentu by boli tým správnym kľúčom riešenia, ktoré vláda Smeru-SD využila, keď sa zavádzalo euro. V tomto prípade sa však ceny zdvíhali kontinuálne, a to trištvrte roka predtým, než euro začalo používať a nahradilo slovenskú korunu. Blanár pritom zdôraznil, že koalíciu považuje za neschopnú. "Keď to dokáže Poľsko, dokážeme to aj my," poznamenal. 

Viac k téme sa dozviete v reportáži Mirky Štrbákovej Urbanovičovej, ktorú odvysielali Noviny TV JOJ.

Aký je aktuálny stav chudoby?

Stav chudoby na Slovensku zverejňuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zverejňuje v správe o sociálnej situácii obyvateľstva. Toto meranie chudoby a sociálneho vylúčenia sa realizuje na základe harmonizovaného štatistického zisťovania EU SILC o príjmoch a životných podmienkach.

"Ide o hlavný zdroj, na báze ktorého sa vypočítavajú nielen príjmové indikátory, ako je miera rizika chudoby, ale aj indikátory pre komplexnejšie zhodnotenie chudoby a sociálneho vylúčenia, a to materiálna deprivácia alebo zoskupenie indikátorov na meranie rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia," uvádza sa v správe za rok 2020. 

Zoskupenie indikátorov, ako je miera rizika chudoby, závažná materiálna deprivácia a veľmi nízka intenzita práce, definuje skupiny ľudí, ktoré žijú v riziku chudoby, alebo sociálneho vylúčenia. Ide teda o ľudí s nízkym príjmom, alebo tých, ktorí si nemôžu dovoliť niektorú z nevyhnutných potrieb pre svoj život. Týka sa to aj ľudí žijúcich v rodinách, kde nikto nepracuje, alebo pracuje iba príležitostne. Na národnej úrovni bolo cieľom Slovenskej republiky znížiť riziko chudoby, alebo sociálneho vylúčenia, či vymaniť z rizika chudoby, alebo sociálneho vylúčenia aspoň 170-tisíc ľudí do roku 2020.

"Na základe zisťovania EU SILC 2019 bolo na Slovensku v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia cca 877-tisíc ľudí, čo predstavovalo 16,4 % na celkovom počte obyvateľov," uvádza sa v správe, ktorá porovnáva výsledky EU SILC za rok 2008, čo bolo východiskové obdobie.

Podľa správy sa od roku 2008 podarilo vymaniť z chudoby približne došlo 234-tisíc ľudí z rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, čím sa národný cieľ napĺňa až na 138 %. Zásadný vplyv na dosahovanie tohto cieľa mali prijaté opatrenia, a to predovšetkým v oblasti politiky zamestnanosti, sociálnej politiky a tiež hospodárskej politiky štátu.

"V porovnaní so zisťovaním EU SILC 2018 došlo k miernemu nárastu celkovej miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 0,1 p.b.. Podrobnejšie rozdelenie tejto skupiny je možné vidieť na grafe 4.1, ktorý znázorňuje zloženie cieľovej skupiny podľa vyššie uvedených troch indikátorov," uvádzala správa v kontexte zhoršujúcej sa ekonomickej situácie, ktorú spôsobila celosvetová pandémia ochorenia COVID-19.

Na základe EU SILC 2019 bola miera rizika chudoby v Slovenskej republike celkovo na úrovni 11,9 %. Z toho muži tvorili 11,6 % a ženy 12,1 %. Chudoba na Slovensku je nižšia, ako je priemer 27 krajín Európskej únie, kde je priemer 16,5 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018 bol zaznamenaný pokles o 0,3 percentuálneho bodu.  V porovnaní s jednotlivými krajinami EU27 patrí Slovenská republika medzi krajiny s najnižšou mierou rizika chudoby, na ktorú má vplyv nízka nerovnosť príjmov.

Súvisiace články

Najčítanejšie