Šéfredaktor Aktualít Bárdy: Neprišla taká zmena, akú sľubovali. Ľudia sú frustrovaní

BRATISLAVA / 21. februára uplynuli štyri roky od smrti novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Šéfredaktor spravodajského portálu Aktuality v rozhovore hovorí o tom, čo sa za štyri roky zmenilo, a ako.

Vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vnímam v dvoch rovinách. Jedna vec je samotné vyšetrovanie tragédie vraždy, druhá vec je to, čo sa stalo s prácou Jána Kuciaka, s investigatívou? Začneme najprv pri tom vyšetrovaní, niečo už poznáme, niekto už je odsúdený, ale mená objednávateľov stále ostávajú.

Ja si myslím, že poznáme aj mená objednávateľov, akurát ešte súd nerozhodol, že budú právoplatne odsúdení. Ja to nechcem prejudikovať, alebo predpovedať ako by to malo byť, ale som presvedčený o tom, že Marian Kočner bol človek s najväčšou motiváciou zbaviť sa Jána Kuciaka.

Veríte, že tento proces, ktorý prichádza bude definitívnou bodkou za celým prípadom?

Nemyslím si, že to bude trvať krátko. Možnosti na odvolanie sa majú obidve strany a tým, že im to umožňuje zákon, tak sa pravdepodobne budú brániť voči akémukoľvek verdiktu, ale myslím si, že tento senát už má výrazne viac informácií, aj na základe rozhodnutia najvyššieho súdu, ako ten predchádzajúci senát Špecializovaného trestného súdu. Takže si myslím, že tento rozsudok bude iný ako bol ten predchádzajúci.

Po vražde Jána Kuciaka vyšli ľudia do ulíc, zmenila sa vláda, uplynuli štyri roky. Ako vnímate Slovensko dnes?

Udialo sa kopec rôznych vecí, ktoré výrazne zmenili tú eufóriu, nemyslím pozitívnu, alebo negatívnu, jednoducho tú snahu ľudí, alebo časti verejnosti o to, že si nárokujú žiť spravodlivo a v právnom štáte. Tá vražda naozaj prebudila niečo, čo na Slovensku bolo dlho vo vnútri ľudí a neprejavovalo sa to, frustrácie z volieb, ťažký spôsob vyberania si strán, alebo jednotlivcov, ktorých by sme volili, a zrazu prišlo niečo, čo zbúralo akúkoľvek nerozhodnosť a ľudia hovorili, že chcú zmenu. Zmena prišla, bohužiaľ, sa nenaplnila v takom smere a objeme, ako mnohí ľudia očakávali, ako nám sľubovali.To je podľa mňa najväčší problém, a tým pádom prichádza frustrácia, zmena nálad a ďalšie prehlbovanie skepsy spoločnosti.

Vrátim sa teraz do vašej redakcie. Pred štyrmi rokmi, pre mňa jeden z najemotívnejších záberov bol prázdny stôl, ktorý zostal vo vašej redakcii. Sedí niekto za ním?

My sme prebudovali redakciu. Nevyzerá tak, ako vyzerala predtým, neurobili sme žiadne pietne miesto. Jednoducho my si Jána nosíme v sebe, neurobili sme nič čo by malo pripomínať nejakým pietnym spôsobom to, že tam pracoval.

Napriek tomu po Jánovi Kuciakovi vzniklo niečo dobré, Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Možno by ste mohli ozrejmiť ako toto Investigatívne centrum funguje a čo sa mu už podarilo odhaliť?

Nie som úplne kompetentný, lebo ja v tom centre nie som. Ja som pomáhal pri vzniku, ale potom som sa dal na bok z jediného dôvodu, nemám čas sa venovať mojim aktivitám, a tým že malo byť to centrum čo najsamostatnejšie a čo najefektívnejšie, tak je dobré, aby tam boli ľudia, ktorí majú čas na to, aby tam mohli pôsobiť. Ale urobili kopec dobrých a zaujímavých vecí, my spolupracujeme s ICJK, aj pri veciach, ktoré sa týkali Kočnerovaj knižnice, tých vecí, ktoré sa našli v Kočnerovom telefóne a pri ďalších projektoch. Čiže za mňa to bol dobrý krok, že toto centrum vzniklo a ostalo za nimi kus dobrej práce.

Novinári sú istým spôsobom konkurenti a redakcie málokedy spolupracujú a práve ten prípad pred štyrmi rokmi, ak si dobre pamätám, tak každá redakcia dodala nejakého človeka. Došlo k spojeniu tých novinárov a tak vznikalo to Investigatívne centrum...

Ja som vtedy zavolal šéfredaktorom všetkých zodpovedných médií, že stretnime sa a rozprávajme sa. Chcel som predísť tomu, aby sme sa nepretekali, že kto skôr čo vydá, aby sme išli skôr po podstate, ako po exkluzivite a vtedy sme si povedali, že všetky veci, ktoré boli v Janovom počítači ku ktorým sme mali prístup vyzdieľame redakciám, aby sme spoločne mohli dotiahnuť tie veci do konca. A naozaj tá iniciatíva, ktorú sme pomenovali All for Jan bola veľmi užitočná, nikto sa zbytočne neponáhľal. Výsledky tej práce boli veľmi silné a veľmi zásadné. A áno, ako ste povedali, nie je to bežné v takom konkurenčnom prostredí akým je žurnalistika, lebo tam je naozaj tá konkurencia veľmi silná a veľmi veľká sme mali niekoľko mesiacov prímerie a mohli sme sa sústrediť na tú prácu, aby bola čo najprofesionálnejšia.

Mám pocit, že situácia je doteraz taká pokojná, v rámci médií, ale vzťah voči novinárom sa po tých štyroch rokoch dosť dramaticky zmenil.

Včera som našiel v redakčnej schránke, aby sme umreli a ja neviem čo všetko... Mnohí ľudia sú pod svojim neustálym tlakom. Rozumiem tomu, že sú frustrovaní a do istej miery aj novinári, ako keby sme museli prijať svoj podiel za to, že sme v tom verejnom priestore, za to, že kritizujeme iných musíme aj my znášať istú časť kritiky, lebo s nami nemusia všetci súhlasiť. Na druhej strane by to malo mať nejaké mantinely a už vyhrážanie sa smrťou to už je niečo čo by nemalo byť.

To nás vlastne vracia štyri roky dozadu. Sú pre vás emotívne takéto dni ako ten dnešný, lebo dnes bude celý váš program o Jánovi Kuciakovi?

Je to pre mňa stále rovnako ťažké, ako každý iný rok od tej vraždy. Nedá sa to samozrejme porovnať s tým rokom 2018, ale pre mňa vôbec nie je jednoduché o Jánovi hovoriť a už vôbec si spätne niečo vybavovať, lebo to bolo niečo tak strašné, že dodnes to nemám úplne v sebe vyriešené.

Vy dnes budete s rodičmi Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Hanbil by som sa, keby som s nimi nebol. Pre mňa je to povinnosť na prvom mieste v tento deň byť s rodičmi Jána a Martiny a zdieľať spomienku na zavraždených.

Budete ju zdieľať aj v podobe odhalenia sochy.

Áno, dnes o 13.00 na námestí SNP odhalíme pamätník aj za prítomnosti rodín. Jánovi a Martine. Je to taká vec, že si ani neviem predstaviť tie emócie ktoré tam budú. Ten pamätník vyzerá veľmi fajn a myslím si, že to bude adekvátna a dobrá vec akým spôsobom si ich budeme pripomínať.

Štyri roky sú veľmi dlhá doba, zostalo niečo z Jánovej práce, čo nebolo dokončené?

Áno, ale nepoviem čo to je lebo je to ešte stále živé a chceme to dokončiť.

​