Analytik Matej Kandrík: Musíme sa pripraviť na scenár, že to bude dlhá krvavá vojna

BRATISLAVA / 24.2.2022. Dnešný dátum sa zapíše do histórie inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. Mnohé ukrajinské mestá čelia bombardovaniu. Ľudia sú vystrašení, snažia sa ukryť a opúsťajú svoje domovy. Je vôbec šanca zmariť začínajúcu vojnu a nastoliť mier? V rozhovore s analytikom STRATPOL Matejom Kandríkom viac o vojnovom konflikte, ako sa dotkne Slovenskej repuliky a či sa dajú predvídať kroky ruského prezidenta Vladimira Putina.

Nie je to asi prekvapivé, čo sa udialo. Prekvapilo vás, že to zašlo tak ďaleko?

Prekvapivé to nie je. Koniec koncov, západné tajné služby, či už USA alebo Veľká Británia a ďalší, upozorňovali na riziko ruského útoku a invázie.

Aký očakávate ďalší postup Ruskej federácie? Čo podľa vás má Vladimír Putin v pláne?

Na základe jeho rétoriky a rozsahu útoku si myslím, že nič menšie ako snaha vymeniť kyjevský režim a vládu Volodymyra Zelenského nepripadá v úvahu.

Čo sa týka tej reakcie, aká by mala byť zo strany EÚ alebo Severoatlantickej aliancie? Nakoľko rázna by mala byť?

Najráznejšia ako môže byť. Po jednej linke treba spomenúť veľmi silnú robustnú podporu Ukrajine, humanitátnu, vojenskú, čokoľvek bude dnes Ukrajina po západe žiadať, potrebujeme im to dať. V druhej linke, akcie priamo na Rusko, tvrdé sankcie, všetko, čo máme ešte dnes v zálohe, musíme použiť.

Aké tvrdé musia byť sankcie? Hovorí sa o rôznych alternatívach, niektorí hovoria, že to sú také sankcie, nad ktorými sa možno Rusi zasmejú.

Sankcie vždy fungujú v priebehu času. V momente ich vyhlásenia, tá škoda, ktorá rastie časom, netreba počítať, že to zafunguje ihneď, ale ako nátlakový nástroj diplomacie sú pomerne overeným nástrojom, obzvlášť ak zasiahnu aj úzky kruh, vrátane samotného prezidenta Putina. Zmrazenie ich majetkov, ich finančných prostriedkov môže určite zabolieť.

Čiže, hovorilo sa aj napríklad o obmedzení bankových transakcií a vypnutí systému. Nakoľko by sa to dotklo Ruska? Možno ale nie len ich.

Dotkne sa to, samozrejme, aj iných, ale ako hovorím, dnes už nemôžeme počítať s bezbolestnými a bezstratovými riešeniami, ak chceme Rusko donútiť, aby okamžite prestalo s agresiou voči Ukrajine.

O ráznej akcii hovorí aj americký prezident Biden. Čo si môžeme predstaviť pod ráznou odpoveďou zo strany USA?

Nechcem predvídať, predpokladám, že to bude v linke hlavne tých sankcií a vojenskej pomoci Ukrajine.

Ako vy vnímate to rozhodnutie? To asi nie je vec, ktorú si Putin zmyslel v priebehu 2-3 týždňov. Ide o vplyv, geopolitický vplyv alebo si chce ako keby postaviť pomník?

Prezidentovi Putinovi málokto vidí do hlavy. Samozrejme, tú koncentráciu síl na ukrajinských hraniciach sme pozorovali už od novembra minulého roku, dnes už boli tie operácie voči Ukrajine spustené a bombardované sú rozsiahle ciele po celom území Ukrajiny, nie len Doneck a Luhansk, ako pôvodne tvrdili, že ide len o ochranu tých okupovaných území. Domnievam sa, že Putinovi nejde o nič menšie ako rozvrátiť Ukrajinu ako štát.

A prisvojiť si naspäť ako keby to územie? Chce ho znova rozšíriť?

Určite nemožno vylúčiť, že niektoré územia Ukrajiny bude snaha pripojiť nazad k Rusku. Spomeňme si na fantazijné modely z roku 2014 ako Novorusko, Charkovsko, ktoré by boli súčasťou Ruska.

Ako môže Slovensko pomôcť? Čo sa týka armády, to asi nie je naša silná stránka.

Našou najdôležitejšou domácou úlohou je momentálne sa jednoznačne prihlásiť k celkovej odpovedi spojencov, či NATO alebo EÚ. Tu potrebujeme podporovať tie najtvrdšie linky riešení a návrhov a samostatne tiež môžeme podporovať Ukrajinu, ukrajinských občanov humanitárnou a vojenskou pomocou.

Čo sa týka vízie, sme blízko. Veľa ľudí sa určite začína báť. Máme sa báť a je podľa vás šanca, že sa toto celé zastaví v zárodku a neprekročia sa hranice územia?

Vojenské operácie na Ukrajine už prebiehajú a bolo by príliš naivné očakávať, že sa čoskoro zastavia a že tá vojna sa zasekne v zárodku. Mali by sme sa radšej pripraviť na ten horší scenár, a to je dlhotrvajúca, náročná a krvavá vojna v našom najbližšom susedstve, čo samozrejme, ohrozuje aj priamo Slovenskú republiku. Zo začiatku bude cítiť negatívne dopady skôr nepriamo, ale ďalší vývoj je dnes ťažko predvídateľný.

Silnou zbraňou Rusov je aj dezinformačná scéna, kybernetické útoky. Dá sa podľa vás čakať, že práve v rámci tej kyberbezpečnosti to bude taká tá druhá silná linka, po ktorej pôjdu tie útoky? Alebo čo v tejto sfére čakať?

Určite áno. Koniec koncov, na Ukrajine sme videli útoky na verejné inštitúcie, na webové stránky ministerstva obrany, zahraničných vecí, vlády, útoky vypínajúce kritickú infraštruktúru. Tie už prebiehali a prebiehajú. Môže dôjsť na takéto útoky aj mimo Ukrajinu, aby došlo k väčšiemu chaosu, neprehľadnosti situácie a tak ďalej. Čo sa týka dezinformácií, tak tým čelíme už dnes a denne už niekoľko rokov a vidíme to celkom jasne aj na verejnej mienke u nás doma.

Čo sa týka pripravenosti čeliť týmto kyberútokom, EÚ má akúsi jednotku, ktorú nasadila prvýkrát. Je toto šanca, aby EÚ dokázala rýchlo a flexibilne takéto masívne útoky chrániť?

Dnes sa EÚ darí rozhýbať oveľa rýchlejšie ako kedykoľvek v minulosti. Myslím si, že je za tým uvedomenie si, že tá situácia je veľmi veľmi vážna a nasadenie prebieha tak rýchlo ako je len možné.

Takže, bude to taká vyrovnaná vojna, čo sa týka tohto kyberpriestoru?

Je veľmi ťažké na toto odpovedať. Kybernetické útoky majú veľmi špecifickú povahu. Rôzne systémy už môžu byť dávno penetrované, môžu byť prítomné rôzne malwary, zbieranie údajov, o ktorých dnes ani nevieme. Otázka je, kedy niekto stlačí to pomyselné tlačidlo, aby obmedzil funkčnosť systémov, napríklad v takom bankovom sektore, kritickej infraštruktúre a tak ďalej.

Preverí to reálnu pripravenosť  EÚ alebo našich bezpečnostných systémov?

Je to veľmi možné.

Pomôže avizovaná predsunutá obrana?

Predsunutá obrana na Slovensku bude dobrým a kvalitným príspevkom našej bezpečnosti. Nie je jediný dôvod, aby ju dnes Slovenská republika odmietla. Uvedomme si to, že vojna prebieha v našom susedstve a Slovensko sa týmto stáva frontovým štátom.

​