V srdci zlosť, smútok aj hrdosť. Lubomir sa vrátil na Ukrajinu, nezištne pomáha

KYJEV / Lubomyr deň čo deň rozváža zásoby Ukrajincom zaseknutým vo vojnovej vrave. Ide o jedného zo stoviek dobrovoľníkov, ktorí už viac ako mesiac ponúkajú svoje služby ľuďom trpiacim v zničených mestách.

+249 fotiek

Vojna na Ukrajine

​

Strhaná, no odhodlaná tvár hovorí za všetko. Slová smútku striedajú výkriky plné entuziazmu, konflikt myšlienok muža v strednom veku poskytuje prierez do hláv miliónov obyvateľov krajiny postihnutej inváziou. "Nečakal som také niečo, neveril som, že na nás Rusi zaútočia. Mrzí ma to, mám medzi nimi mnoho kamarátov. Správali sa k nám ako bratia, no teraz to tak nie je," sklamane uviedol Lubomyr.

24. februára patril medzi kvantum ľudí, ktorým sa s rozospatými očami zmenil život. "Kamaráti mi ráno volali, že začala vojna. Všetci z toho boli zhrození, pomáhať som začal okamžite. Moji českí priatelia chcú tiež, na hranicu mi nosia humanitárnu pomoc, ktorú ja potom vozím po Ukrajine," popísal okolnosti. Žije síce v Českej republike, no keď sa o udalostiach vo svojej domovine dozvedel, neváhal ani chvíľu.

Neustály nátlak a chuť pomôcť ho podľa jeho slov takmer dohnali k infarktu. "Som na tom zle, nedávno som tri dni a tri noci nespal, navyše sa oteplilo. Doteraz sa neviem spamätať z toho, že sú to také svine a napadli nás," s hnevom v hlase skonštatoval. Obdivuje postoj prezidenta Zelenského a počas rozhovoru viackrát odbočí, aby mu vzdal hold. "Som hrdý, že taký mladý chlapec nikam neutiekol a zostal so svojím národom. Cítim naozaj veľkú pýchu, že máme takého prezidenta. Osobne som ho volil a verím mu," rozplýval sa. 

Lubomyr si cení každú pomoc a je odhodlaný priložiť ruku k dielu aj priamo v zákopoch. "Ďakujem národom, ako je aj Slovensko, ktoré nám pomáhajú a nenechávajú nás v tom samých. V momente, keď ma povolajú, tak pôjdem na front aj ja," s vervou odkázal. Napriek tomu všetkému však prejavuje nevídanú ľudskosť. "Niektorí Rusi nechcú bojovať, proste im to velitelia prikazujú. Ak ustúpia, Kadyrovci ich zabijú, tak sa proste vzdávajú. Ak to niekto urobí, necítim k nemu žiadnu zlosť," chápavo povedal.

V centrálnej Ukrajine sa podľa neho obyvatelia môžu cítiť bezpečne. To ale neznamená, že by sa v prípade invázie nechopili zbrane. "Sem neprídu, boja sa nás. Bojovali s nimi naši dedovia, pradedovia, vedia čo sme za ľudia - sme bojovníci. Mali by to tu kvôli horám zložité, radšej nech sem ani nelezú. Porazia nás len tak, že na nás hodia atómovku, len tak sa nikto z nás nevzdá," hrdo sa vyjadril.

Ak existuje niekto, na koho pekného slova nenájde, je to ruský prezident. Šéf Kremľa podľa neho stelesňuje čisté zlo. "Čo Putin potrebuje? Je to miliardár, má peniaze aj statky, čo ešte chce? Krv? Nie je to človek, ale prosto diabol," s nenávisťou v srdci uzavrel Lubomyr.